Text od Claudie Schemerl-Streben
Fotografie od Michaela Reidingera
„Svoje prvé ryby som ako dieťa lovil na sitko na cestoviny,“ rozpráva Daniel Reiter a figliarsky sa pri tom usmieva. Tento charizmatický Hornorakúšan svojím vzhľadom nezodpovedá stereotypu rybára. Reiter je muž, ktorý nikdy nejde rybárčiť bez svojho klobúka s kamzičím chvostom, nosí kožené nohavice namiesto rybárskych čižiem a viditeľne sa stará o svoje vykrútené fúzy. Rybárčenie „vdýchol“ už vo veku štyroch rokov pri jazere a odvtedy ho neopustilo. Vyštudovaný maliar a natierač chodí od poludnia ako vedľajší zárobok so svojím člnom po severnom brehu jazera Attersee, aby tam lovil úhory. Pre neho jediná logická protiváha k dennému programu: vybavený čelovkou, udicou a vlastnoručne nazbieranými dážďovkami vyráža na nočný lov.
Každý druhý deň je Reiter od mája v teréne vo svojom revíri, ktorý sa na jazere Attersee rozprestiera od Seewalchenu až po Litzlberg na ploche viac ako 46 hektárov, aby skontroloval svoje vrše, ktoré čiastočne ponára v plytkých oblastiach a čiastočne v hĺbkach karibsky tyrkysovo-zeleného jazera s olovenými závažiami a označuje bójami. Ak sa v dvoch lovných komorách kužeľovitých sietí s lievikovitým otvorom nachádza podustva, sumec alebo pstruh jazerný, rybár to nazýva len vedľajším úlovkom. Skôr mu ide o čierne, dlhé, pretiahnuté úhory, na ktoré používa špeciálne vyrobené vrše: „V stavaných sieťach by sa len zamotali a poranili na žiabrách,“ prezrádza Reiter, ktorý vie, ako narábať s klzkými hadovitými rybami. Jeho vrše sú obzvlášť dobre naplnené po búrkach, „pretože vtedy sa do nich vyplavia slimáky a červy. Práve na tie úhor čaká.“ Reiter potom niekoľkými ťahmi vytiahne siete z vody a obratnými pohybmi rúk prenesie rýchle ryby pomocou podberáka do pripravených kadí, ktoré sú pre istotu vysoké jeden meter a uzatvárajú sa vekom. „Úhory sú neuveriteľne obratné a vedia rýchlo vyskočiť z vedra späť do vody.“
O dobrom úlovku hovorí Reiter vtedy, keď mu do siete vpadne tridsať kusov. Na prvý pohľad to znie ako veľa, ale ak človek počúva Reitera ďalej, bilancia preňho vyzerá inak. Jeho predchodca vraj chytil 500 úhorov mesačne, zatiaľ čo on sám v posledných rokoch môže hovoriť len o 200 až 250 kusoch ročne – a trend je klesajúci. Dôvod: úhor sa v jazerách Soľnej komory prirodzene nevyskytuje a jazero Attersee sa od 80. rokov touto rybou už nezarybňuje. Potravinová konkurencia voči domácim jazerným rybám bola príliš veľká a tento druh ryby sa tam nechce množiť. Pozoruhodný je však úlovok, ktorý má Reiter už s jedným úhorom v sieti: kalibre s hmotnosťou dva a pol kilogramu a dĺžkou vyše jedného metra preňho nie sú zriedkavosťou: „Tieto ryby majú viac ako štyridsať rokov.“ Pre úhora, ktorý v jazere Attersee žije prakticky v zajatí, je to celkom mladý vek, pretože tam má očakávanú dĺžku života až do sto rokov.
Diaľkový migrant
Svoj skutočný domov, Sargasové more blízko Bermúd, táto dravá ryba opúšťa v štádiu larvy, počas troch rokov ju Golfský prúd unáša do severného Atlantiku a počas tohto obdobia sa vyvinie na priesvitné mláďa úhora, takzvaný monté, ktorý nemeria viac ako sedem centimetrov a v Španielsku či Japonsku sa s ním obchoduje ako s nesmierne drahou delikatesou. Aj preto, že sa kvôli nadmernému rybolovu stal vzácnym. Od európskych pobreží pláva tento diaľkový migrant proti prúdu do vnútrozemských vôd (v Rakúsku mieri cez Rýn do Bodamského jazera, vody v severnej časti Waldviertelu dosahuje cez Labe) a strávi tam až dvanásť rokov. S dosiahnutím pohlavnej dospelosti ryba opäť putuje z riek proti prúdu do morí, aby sa vrátila na svoje rodisko a raz za život sa rozmnožila – v umelých podmienkach sa neresí. Počas svojej púte urazí tento zvláštny vodný nomád úctyhodné vzdialenosti až 8 000 kilometrov a počas tejto doby vytrvalo neprijíma potravu, preto si predtým vytvorí dostatočné tukové zásoby.
Späť k jazeru Attersee, kde má Daniel Reiter zdanlivo vždy pod kontrolou, čo sa deje v jeho revíri. Svoje úlovky úhorov dodáva rybár exkluzívne svojmu priateľovi a špičkovému šéfkuchárovi Lukasovi Naglovi z reštaurácie Bootshaus v Traunkirchene. Objednáva sa čerstvý úhor (v rybárskom žargóne nazývaný aj „zelený úhor“) a údený, ktorý profesionálny rybár zušľachťuje pre Nagla v záhrade svojich rodičov. Tam stojí vlastnoručne skonštruovaná údiareň, ktorá pozostáva z betónového ohniska a drevenej skrine, v ktorej je miesto pre osem tyčí, z ktorých každá unesie desať úhorov. „Keď sú úhory zavesené, potrebujeme štyroch chlapov, aby sme skriňu vyzdvihli na ohnisko,“ hovorí Reiter, ktorý mastnú rybu údi čerešňovým drevom, pretože to podľa neho prináša chuťovo najlepší výsledok a mäsu po približne hodine dodáva hlbokú jantárovú farbu. „Údenie úhora je umenie a Daniel to robí neskutočne dobre,“ rozplýva sa Nagl a dodáva: „Keď naraz zavesíte šesťdesiat až osemdesiat úhorov, teplota samozrejme okamžite klesne. Ak sa úhor údi príliš krátko, zistíte to pri prvom súste. Ak je v udiarni príliš dlho, mäso sa naopak rozpadne. Tu je potrebné jemné doladenie.“
Ako verný fanúšik úhora šéfkuchár tento divoký úlovok, vždy keď ho z Attersee dostane, zaraďuje do svojho menu vo fine-dining reštaurácii Bootshaus alebo ho dáva ako hlavný chod do neformálnej pobočky Belétage na jedálny lístok. „Tam podávame aj úhora ako v Japonsku, v štýle Kabayaki.“ Ryba sa pritom rozkrojí na brušnej strane a po reze „reverse-butterfly“ sa striedavo namáča do hustej omáčky z úhora z mirinu a sójovej omáčky a griluje. „Slaný a sladký úhor je taký intenzívny, že k nemu stačí už len neutrálna ryža, strúhaný zázvor a reďkovka. Potom do toho človek zapichne paličky a má všetky komponenty naraz v ústach.“ V Bootshause by bol úhor ako hlavný chod nemysliteľný. „Tam treba rozmýšľať v menších rozmeroch, pretože je jednoducho super mastný. Radi ho používame ako korenie do našich zeleninových jedál.“ Čerstvo na tanier položené stonky hadieho koreňa boli predtým konfitované v sadle z úhora (vyvarené kostry úhora po údení, čím vznikne skutočná vrstva tuku) a potom podávané s lekvárom a citrónovo-srvátkovou omáčkou. Aj kapustu stôcklkraut (druh hlávkovej kapusty) rád zušľachťuje úhorom, podávanú chrumkavo na plátky, s šalátom z kapusty a šalotky, kockami údeného úhora a zeleným jablkom na tanieri, zaliatu korenistou miso omáčkou z úhora a finalizovanú karamelizovanou rascou a čiernou sušenou limetkou.
V sto kilometrov vzdialenom Großramingu práve prevzal Klemens Gold, ktorý prevádzkuje reštauráciu Rau blízko Národného parku Kalkalpen, svoju dodávku rýb. Medzi nimi aj niekoľko kilogramových úhorov, ktoré odoberá z delty rieky Pád v Taliansku a podáva ich ako jedlo s názvom „Túžba“, ktoré zaradil do svojho aktuálneho sezónneho menu. „Pri domácich rybách, ako je pstruh, sa snažím počas roka v menu zobraziť vývojové stupne. Najskôr podávam kaviár, potom malé ryby a neskôr tie dospelé. Pri úhorovi môžem zachytiť len moment túžby, moment, kedy sa vydáva späť na cestu na jedno miesto na svete, aby sa tam rozmnožil. Tak vznikol názov tohto jedla.“
Úhor je iný
Keď príde na filetovanie úhora, Gold používa iné metódy ako pri pstruhovi. „Úhor má veľmi hrubú a neuveriteľne slizkú kožu, na stiahnutie je potrebná sila a správna technika,“ hovorí Gold, ktorý rybu na rozdiel od techniky bežnej v Japonsku – kde sa mimoriadne klzká hadovitá ryba pri filetovaní fixuje hrubým klincom na drevenej doske – zavesí pomocou špagáta okolo hlavy na kuchynský hák na stene, predtým než kožu nareže a na oboch stranách stiahne jedným ťahom. „Ide to len so super ostrým kuchynským nožom alebo odlamovacím nožom,“ prezrádza šéfkuchár, ktorý následne porciované filety zabalí do listov nori – tie dodajú chuť a imitujú kožu úhora – a varí metódou sous-vide, než ich podáva na kuchynskom pulte s intenzívnym vývarom z úhora a omáčkou beurre blanc z nakladaných kvetov bazy, rybími škvarkami a „úhorím monté“. Je na nerozoznanie od originálu, pozostáva však z múky z mungo fazule a vývaru z údenej ryby, ktorý rezancom z monté dodáva jemnú arómu. Keď špičkový šéfkuchár hovorí o úhorovi, okrem textúry je to preňho predovšetkým vysoký obsah tuku, vďaka ktorému si ryba vyslúžila status „delikatesa“: „Najmä v údenom stave to cítiť, chutí to jednoducho extrémne dobre. Maslo je tiež super tučné a máme ho radi. Úhor je jednoducho ako maslo z vody,“ uzatvára špičkový kuchár.
O bizarnej rybe je presvedčený aj alsaský špičkový šéfkuchár Alain Weissgerber, ktorý v burgenlandskej reštaurácii Taubenkobel pracuje výhradne s úhorom z domácich vôd. Roky sa spolieha na úlovky rybára Helmuta Schwarza, ktorý svoje sieťové vrše na jar ukotvuje v Neziderskom jazere na dne pomocou kolíkov ako trvalé kultúry. Počty ulovených kusov rapídne klesli, podobne ako v Soľnej komore. „Kedysi mohli rybári chytiť niekoľko ton úhorov ročne, bol to skutočný ekonomický sektor a človek si mohol byť istý, že pri južnom vetre úhor vlezie do siete. Od roku 2003 sa jazero už nezarybňuje monté a takmer nikto už neloví úhory, pretože sa to neoplatí,“ vie Schwarz, ktorý každé dva dni vystrojený šiltovkou, gumenou zásterou a čižmami nastupuje o piatej ráno do svojho člna v prístave Oggau. Medzitým je to 100 až 150 kilogramov ročne, ktoré stepné jazero rybárovi prinesie. S dvadsiatimi vršami rôznych veľkostí loví Schwarz úhory najmä na jar. V tomto čase platí pre ryby ako šťuka, kapor a zubáč čas ochrany. S trochou šťastia sa profesionálny rybár vracia k brehu s úlovkom piatich až desiatich úhorov a následne ich údi vo svojej mobilnej udiarni nad bukovým drevom, skôr než ich pred reštauráciou Taubenkobel odovzdá kuchárom. Predaj jednotlivcom už kvôli nízkym počtom úlovkov neponúka. „V špičkovej gastronómii je v dobrých rukách,“ hovorí Schwarz, ktorý má vo Weissgerberovi vďačného stáleho zákazníka. „Odkedy existuje Taubenkobel, existuje aj úhor,“ hovorí. Klasikou je napríklad chod, ktorý v týchto dňoch opäť zažíva obrodu: jemné plátky kyslého jablka, ktoré šéfkuchár pokryje tenko nakrájaným údeným úhorom, skombinuje s jablkovým gélom z jemného octu od octového pioniera Erwina Gegenbauera a ružovo opečenou kačacou pečeňou a jedlo posype „à la minute“ vyprážaným hráškom. V súlade s jeho koreňmi to môže byť aj bouillabaisse, pre ktorú nesiaha po stredomorských rybách, ale čerstvého a údeného úhora spolu so zubáčom ponorí do korenistej polievky. Ako pozdrav smerom k Viedni možno chápať „Gabelbissen“ (rybí šalát v majonéze), pre ktorý Weissgerber plní do misiek hneď niekoľko údených rýb aj s nakrájanou koreňovou zeleninou a vajíčkom uvareným namäkko. Z kostier úhora a kože („tá prináša extra veľa chuti“) pripravuje základ a polieva ním ryby, necháva tekutinu želírovať a svoju verziu servíruje povinne s rožkom.
Zatiaľ čo Weissgerber porciuje metrového úhora, spomína na návštevu reštaurácie Asador Etxebarri v španielskej dedine Axpe v Bizkai, kde bol hosťom puristického šéfkuchára Victora Arguinzoniza.
Bask tam precízne využíva svoje hi-tech ohniská, nastavuje vzdialenosť roštu od pahreb pomocou ovládacieho kolesa z ušľachtilej ocele a používa rôzne druhy dreva, aby z každého produktu vyťažil tú najlepšiu chuť. „Malé úhory monté krátko zaúdi v sitku nad grilom na drevené uhlie, a to je všetko. Chuť je jednoducho špičková.“
Kontakt s monté má aj šéfkuchár Mochi Eduard Dimant, ktorý pravidelne cestuje do Japonska, aby načerpal nové nápady pre svoje reštaurácie. „Boli sme v prístave v Kawasaki, práve tam vchádzali lode so svojimi úlovkami. Rybári mali pocitovo tony monté vo svojich obrovských debnách. Raz som ich srkal plávajúce vo vývare. Textúra bola podobná ako pri sépii, s trochou skusu. Surové ma nepresvedčili, navyše v Japonsku to väčšinou znamená stále živé a ryby sa v ústach hýbu. Nepotrebujem to znova, ale človek by mal všetko vyskúšať,“ hovorí Dimant, ktorý je zdôraznene experimentálny. Týždenne sa pre materskú reštauráciu Mochi vo viedenskej Praterstraße objednávajú väčšie množstvá Unagi (sladkovodný úhor) pre obľúbenú „Dragon Roll“, ryžovú rolku s pečenou krevetou, avokádom, úhorom, tobiko a čili majonézou. V Cucina Itameshi vo viedenskom Dogenhofe je úhor naopak dočasným jedlom, pri ktorom japonská kuchyňa bez afektovanosti stretáva taliansku. „V Európe si mnohí myslia len na údeného úhora. Sushi z úhora chce skúsiť málokto. Kto ho ale ochutná, zistí, že úhor je skutočne dobrý, pretože človek nepočíta s jeho sladkosťou.“ V Dogenhofe Dimant porciuje rybu na niekoľko filetov, varí ich s intenzívnou omáčkou „tare“ zo saké, sójovej omáčky, mirinu, cukru a zázvoru, natiera ich šalviovým maslom a napichnuté kúsky griluje pri vysokých teplotách nad otvoreným ohňom, skôr než ich opäť vloží do „tare“ a ešte raz griluje. Ako sprievodný komponent servíruje Dimant Fried Rice, do ktorého mieša vajíčka, sezamový olej, cesnak a taliansku salsicciu.
Zatiaľ čo špičkový šéfkuchár môže úhora cez jedného z najlepších rakúskych predajcov rýb Eishken Estate kedykoľvek odoberať z medzinárodných vôd, Alain Weissgerber a Lukas Nagl zostávajú verní domácim zdrojom. Aj keď Nagl si ešte nemusí robiť starosti – „pre mňa je záhadou, prečo jazero Attersee ešte stále dáva dostatok úhorov“ – je si vedomý, že táto delikatesa s etiketou „Rakúsko“ má dátum spotreby. Scenár budúcnosti, na ktorý aj napriek svojmu nadšeniu pre túto rybu reaguje triezvym pragmatizmom: „Keď jazero už nedá žiadneho úhora, nebude už ani v našej ponuke.“ —


„Kedysi dokázali rybári chytiť niekoľko ton úhora ročne, bolo to skutočné priemyselné odvetvie a človek si mohol byť istý, že úhor pri južnom vetre vpláva do siete. Od roku 2003 sa jazero už neosadzuje monté a takmer nikto už neloví úhory, pretože sa to neoplatí.“
(Helmut Schwarz)


„Svoje prvé ryby som ako dieťa chytal na sitko na cestoviny.“
(Daniel Reiter)
***********************************************
TU NÁJDETE RECEPTY:
Úhor so šalviou, ryžou & Salsicciou / Eduard Dimant, Cucina Itameshi, Viedeň
Údený úhor s kačacou pečeňou & pekárenskými guličkami (Backerbsen) / Alain Weissgerber, Taubenkobel, Schützen am Gebirge
Stöcklkraut „marinované & opečené“ s úhorom z jazera Attersee, estragónom a jablkom / Lukas Nagl, Bootshaus, Traunkirchen
Úhor s rezancami zo sklených rias & bazovým umami / Klemens Gold, Rau, Großraming
***********************************************
ADRESY
Bootshaus
Klosterplatz 4, 4801 Traunkirchen
T 07617/22 16
dastraunsee.at
Cucina Itameshi
Dogenhof
Praterstraße 70, 1020 Viedeň
T 01/212 25 75 70
cucina-itameshi.at
Rau – Nature Based Cuisine
Pechgraben 23
4463 Großraming
T 0664/124 69 86
im-rau.com
Taubenkobel
Hauptstraße 27/33, 7081 Schützen am Gebirge
T 02684/22 97
taubenkobel.com
Profesionálny rybár Daniel Reiter
4863 Seewalchen am Attersee
Profesionálny rybár Helmut Schwarz
7063 Oggau