Hovoria si Wonder Burger, Impossible Burger, Next Level Burger, Beyond Meat alebo aj Big Vegan TS. A chcú nám nahovoriť, že ich konzumácia je dobrá für unsere
zdravie a pre zdravie životného prostredia. Pritom v skutočnosti slúžia len jednej veci. Nämlich zisku potravinárskeho priemyslu.
Skutočnosť, že vegánske burgre sú už dostupné v amerických reťazcoch rýchleho občerstvenia a nemeckých diskontných predajniach, by mala dať podnet na zamyslenie. Pretože je známe, že takéto firmy nezaradia do svojej ponuky nič, od čoho si nesľubujú prenikavý ekonomický úspech a tučné marže. Z čoho možno vyvodiť, že tam vonku existuje číselne významná klientela, ktorá síce uznáva problém vo svojej vlastnej spotrebe mäsa – a napriek tomu je pripravená svojím spotrebiteľským správaním podporovať priemyselne pracujúce reštaurácie a supermarkety ponúkajúce lacné mäso.
To však môže byť len nesprávna cesta. Pretože ani reštaurácie rýchleho občerstvenia neprestanú nakupovať najlacnejšie mäso z vyčerpaných dojníc pre svoje mleté placky, ani diskonty neustúpia od vyvíjania tlaku na svojich dodávateľov tak, aby tí nemali inú možnosť, než držať svoje výrobné náklady čo najnižšie, aby vyťažili aspoň pár centov zisku.
Čo znamená, že tí vegáni, ktorí si v spomínaných prevádzkach kupujú svoje bezmäsité burgre, podporujú systém, v ktorom sú zvieratá držané, vykorisťované a týrané v podmienkach odporujúcich ich prirodzenosti. Podpora, ktorá sa navyše prejavuje tým, že organizácia za práva zvierat Peta víta bezmäsitý burger reťazcov rýchleho občerstvenia ako „ponuku priateľskú k zvieratám“, ako nechávajú vyhlásiť.
Pritom ide pri tom všetkom o nič iné ako o skrz-naskrz poľutovaniahodný vývoj. A je o to poľutovaniahodnejší, že človek by vegánov v skutočnosti očakával na strane tých, ktorým ide o to bojovať proti industrializácii poľnohospodárstva a chovu zvierat, respektíve jej čeliť. Pretože skutočná podpora patrí predsa len výlučne tým poľnohospodárom, ktorým leží na srdci blaho ich zvierat a pôdy, ktorí využívajú alternatívne metódy pestovania a chovu, a ktorí namiesto produkovania masových výrobkov stavajú na kvalitu, udržateľnosť a environmentálnu kompatibilitu. Rovnako ako tým reštauráciám a mäsiarstvám, ktoré pracujú so surovinami od takýchto poľnohospodárov.
Skutočnosť, že v prípade burgerov z náhrady mäsa ide o vysoko spracovanú potravinu z laboratória, sa zdá byť pre túto určitú časť vegánov vôbec žiadnym problémom. Rovnako málo ako zjavne pre tých hostí a zákazníkov, ktorí si síce chcú uľahčiť svedomie a vylepšiť svet tým, že sa z času na čas vzdajú mäsa, ale nechcú sa pritom príliš snažiť.
A tak sa všetci spoločne stávajú pomocníkmi priemyselného poľnohospodárstva, chovu zvierat staviaceho na masových prevádzkach a radikálnej formy kapitalizmu, ktorým leží na srdci len krátkodobý zisk, v žiadnom prípade však blaho životného prostredia a hospodárskych zvierat.
Teraz treba síce privítať, že čoraz viac ľudí si uvedomuje, že by mali obmedziť svoju konzumáciu mäsa. Povedomie, ktoré hnutie Slow Food už mnoho rokov podporuje a presadzuje a ktoré teraz konečne, ako sa zdá, dorazilo do stredu spoločnosti. Napriek tomu je situácia oveľa komplikovanejšia, než si mnohí chcú pripustiť.
Aj keď je pravda, že chov zvierat je zodpovedný za veľkú časť skleníkových plynov v atmosfére, treba tiež povedať, že sa to vzťahuje výlučne na priemyselný chov. Pri pastvinnom chove je situácia celkom iná. V najlepších prípadoch môže dokonca zabezpečiť zníženie skleníkových plynov. Pretože krava je už sama o sebe celkom fascinujúci tvor, ktorý z rastlín, ktoré sú nevhodné pre ľudskú výživu, ako je tráva alebo seno, vytvára cenné bielkoviny. Kravy sú integrálnou súčasťou cirkulárnej ekonomiky šetriacej životné prostredie a klímu a prispievajú k zachovaniu kvality pôdy a biodiverzity.
Skutočný škandál teda spočíva v tom, že industrializované poľnohospodárstvo, zamerané výlučne na zisk, tlačí chovateľov do toho, aby pri odchove čoraz viac stavali na obilniny a kŕmne zmesi. Čím bol vytvorený absurdný systém produkcie potravín, ktorý spotrebuje viac kalórií, než vytvorí.
Tento systém treba bojovať. A nie snáď chov zvierat primeraný ich druhu a zodpovedne pracujúcich chovateľov. Najmä preto, že aj pestovanie rastlín v súčasnom poľnohospodárskom systéme stojí život milióny zvierat, ohrozuje biologickú rozmanitosť a vyčerpáva pôdu. Aby som to vyjadril trochu polemicky: Aj hmyz a dážďovky sú zvieratá, ktorým patrí ochrana. Ohrozené sú v prvom rade moderným pestovaním rastlín a obilnín a s tým spojeným čoraz masívnejším používaním pesticídov a prostriedkov na ochranu rastlín.
Odpoveď na to môže teda znieť len: Áno menej mäsa. Áno lepšiemu mäsu. Áno zodpovednej, k životnému prostrediu šetrnej a udržateľnej forme produkcie potravín, pastvinnému chovu hovädzieho dobytka, ako aj chovu ošípaných a kurčiat na voľnom priestranstve. A jednoznačné Nie priemyselným, uniformným, ziskuchtivým veľkoprevádzkam a ich monokultúram.
Kto sa zmieri s tým, že prenechá výrobu potravín týmto firmám, bude popri falošnom mäse čoskoro jesť aj falošné vajcia, falošný syr a piť falošné mlieko. Ešte väčší počet poľnohospodárov skončí, odveké vedomosti sa definitívne stratia, čo ohrozuje rovnako našu nezávislosť, ako aj našu potravinovú autonómiu. Proti tomu by sa mali zodpovední konzumenti mäsa, ako aj zodpovední vegáni spoločne vzbúriť. Namiesto toho medzi vegánmi celkom očividne existujú aj takí, ktorí sa naháňajú za trendom, o ktorom by sa dalo takmer predpokladať, že ho do sveta vypustili samotné nadnárodné potravinárske koncerny – tak veľmi hrá do karát im.