Text Hans Mahr, foto poskytnuté
Sedíme v malej predzáhradke jeho reštaurácie Tickets v Barcelone.
Albert Adrià pozdravuje zamestnancov a priateľov a rozpráva o svojich veľkých plánoch. Telefonát, párkrát „si, si“ a uvoľnený Albert zrazu už nie je taký uvoľnený. „Ferran je na ceste, dnes si pretestujeme všetky naše podniky,“ hovorí a nervózne si prehrabne vlasy. Pretože brat Ferran nie je hocikto, ale najznámejší kuchár na svete – a zároveň jediný, pred kým sa Albert trasie. Aspoň trochu.
Nerovní bratia. Tu Ferran, nielen kuchársky génius, ale aj marketingový génius. Jeho El Bulli ho preslávilo po celom svete, bol hviezdnym hosťom na výstave Documenta v Kasseli, žiadna televízna reportáž o najvýznamnejších kuchároch súčasnosti sa nezaobíde bez neho. Teraz sedí v „Bulli Lab“, odkedy zatvoril reštauráciu El Bulli. V jednom z nespočetných dvorov v Barcelone analyzuje plány a teórie od počiatkov varenia až po budúcnosť stravovania. „Varím už len pre priateľov,“ hovorí. Verejné varenie prenechal svojmu bratovi.
Tam Albert. Skôr plachý, zdržanlivý. Varil pre Ferrana, v El Bulli bol zodpovedný hlavne za dezerty. Odkedy sa však činorodý Ferran stiahol, plachý Albert vystúpil do popredia. Podľa zásady, že niekto to predsa musí robiť.
Za päť rokov vytvoril malé impérium piatich reštaurácií na juhu Barcelony. Mimo turistických trás, desať minút od Ramblas. Brat Ferran mu stojí po boku radou i činom. „Keď má čas,“ dodáva Albert. Ale dá sa predpokladať, že nechodí testovať z podniku do podniku len raz za rok.
Ticketsom sa to začalo, druhý život bratov Adriàovcov. Rohový podnik so 60 miestami na sedenie, pripomínajúci trochu kino-foyer, s malým barom, niekoľkými pultmi, strojom na pukance a dizajnovými kreslami. Hostia sa mali zabávať, malo to byť uvoľnené, pokojne aj trochu hlučné, moderná dizajnová krčma. Teda vlastne presný opak slávneho El Bulli – ale napriek tomu dobré, s najpopulárnejšími jedlami z vtedajších čias. Falošné olivy, ktoré sa rozplývajú v ústach, mini „airbagy“ s Manchegom, krevety so zelenou paprikou a prasiatko na mini ciabatte. A to všetko za prijateľnú cenu – za 60 eur sa človek kráľovsky naje.
„Od prvého dňa sme boli úspešní, podnik bol plný – a vďaka Bohu to tak zostalo dodnes,“ spomína Albert. Niet divu, veď len na Avinguda del Parallel vo štvrti Sant Antoni v Barcelone mohli zarytí fanúšikovia El Bulli získať sentimentálny nášup. Ale Tickets bol len začiatok: „Chcel som vytvoriť kulinársky zábavný park – s rôznymi prevádzkami, v ktorých sa tradičná kuchyňa ponúka novým spôsobom.“ A tak impérium Adriàovcov Barcelona 5.0 rástlo a rástlo. Šikmo oproti Bodega 1900 s množstvom šunky a vermútu, na druhej strane Pakta s rafinovanou japonsko-peruánskou kuchyňou a o niečo ďalej, ale stále na skok, Hoja Santa a Nino Viejo, pričom prvá je mexická dizajnová kuchyňa a druhá mexický tapas bar.
„Fine dining starej éry už nikde nefunguje,“ vysvetľuje Albert. Chladná atmosféra v noblesných hviezdnych chrámoch, neprístupní čašníci s mierne zdvihnutým nosom a – ak to dopadne najhoršie – s bielymi rukavicami, ten odstup medzi kuchyňou a hosťami už dnes nikto nepotrebuje. Má pravdu, ten Albert. A pravdu má aj v obchodnom koncepte. Pretože to funguje: Takmer 100 000 ľudí ročne sa nechá pohostiť v jeho kulinárskom zábavnom parku. Mnohí si plánujú víkend u Adriàa: v piatok japonská, v sobotu na obed španielska a večer mexická alebo návšteva Tickets.
Albert Adrià sa vo vlažnom barcelonskom večernom vzduchu rozplýva: „Mnohí mi hovorili, že tak rýchlo sa nedá vybudovať päť reštaurácií, v priebehu iba piatich rokov. Ale ja vám hovorím, je to ako založenie rodiny. Keď máte deti krátko po sebe, máte z nich viac zábavy a stále ste mladí, keď sa stanú tínedžermi.“
Náhle vyskočí z kresla a beží k rohu ulice. Práve tam zastal brat Ferran. Manažér reštaurácie preberá parkovanie a bratia sa objímajú. „Dnes sa pretestujeme cez všetky podniky,“ hovorí Ferran, ktorý strávil celý deň vo svojom „Bulli Lab“ neďaleko reštauračného cirkusu. A vidno na ňom, že sa na to teší. Bratia začínajú šunkou v Bodega, s pohárom vermútu, ako sa v Španielsku patrí.
Albertova asistentka Claudia mi má medzitým ukázať nový, akoby ešte napoly tajný ďalší projekt v štvrti Adrià. O sedem domov ďalej, stará budova, vonku sa drobí omietka. Claudia odomyká malé oceľové dvere a púšťa ma do viac ako 1 000 metrov štvorcových veľkého staveniska. Všade plastové plachty, kde neskôr majú byť steny, stále všetko biele na bielom a veľa sutiny na zemi. „To bude veľká vec – do zadnej časti sa presťahuje ,El Bulli Lab‘ od Ferrana a v prednej časti vzniká,“ Claudia robí dramatickú pauzu, „tam vzniká Albertov nový reštauračný sen, Enigma!“ Enigma, latinsky/grécky pre mystérium alebo záhadu.
Trochu svetla do temného mystéria prináša sám šéf, keď sa neskôr stretávame pri novomexických, kaloricky redukovaných a napriek tomu chutných burritos, tacos a moles v Hoja Santa. Trochu dialektiky je potrebné na včlenenie Enigmy do ideológie Adriàovcov. Pretože nový sen je antitézou k jednoduchým „zábavným podnikom“, ktoré vznikli okolo Tickets. „To bude vrchol našej kuchárskej filozofie – len 24 hostí, 40 ľudí personálu.“ Ako na okruhu majú hostia putovať od koktailového baru k predjedlám a ďalej do svätyne svätých, jedálne, ktorá je navrhnutá ako svätý grál.
Nedokážu to nechať tak, bratia Adriàovci, napriek všetkému odmietaniu hviezdnych reštaurácií. Miešať sa na úplný vrchol medzinárodného kuchárskeho sveta majú v krvi. Vzadu pracuje Ferran vo svojom „Lab“ a vpredu tentoraz varí Albert. Od zatvorenia El Bulli bolo vlastne jasné, že raz muselo s mýtom „Adrià“ vzniknúť niečo, čo spôsobí medzinárodný rozruch. Kam sa budú hlásiť desaťtisíce ľudí ako do El Bulli, aby raz v živote mohli byť súčasťou kulinárskeho neba.
Ferran a Albert už pracujú na koncepte reštaurácie záhad, ktorá má otvoriť v budúcom roku („kedy presne, ešte nevieme“). Ferran: „Degustačné menu musí mať rytmus a melódiu, musí existovať interakcia medzi šéfkuchárom a hosťami.“ A Albert, ktorý chce v Enigme skutočne stáť v kuchyni, dodáva: „Ide aj o perfektné načasovanie – celé to nesmie trvať dlhšie ako dve a pol hodiny.“
Znie to dobre a skutočne prívetivo k hosťom. Koniec koncov, skončila sa nielen doba chladných hviezdnych chrámov, ale aj doba nekonečného čakania a nekonečného servírovania, kým môže ctihodný gurmán po polnoci vyčerpaný opustiť podnik. Ale späť k bratom Adriàovcom. Koľko má stáť táto kulinárska senzácia Enigma? „Okolo 200 eur,“ odhaduje Albert. „Veď nechceme variť len pre bohatých.“
Ale kto má naozaj veľa peňazí a je ochotný ich investovať do jedla a pitia špeciálneho druhu, tomu chcú bratia ponúknuť super-ponuku. Albert sa rozplýva: „Premýšľame o Adrià-tour. V každom z piatich podnikov Tickets, Bodega 1900, Pakta, Hoja Santa, Enigma je niekoľko chodov – a hostia budú prepravovaní z jedného do druhého v Rolls Royce.“ „Adrià-Experience“ sa to má volať, len jeden stôl denne, 500 až 600 eur na osobu. Tlačenica bude napriek tomu veľká – pri iba štyroch kreslách za deň.
Ale napriek uvažovanému výškovému letu je Albert neskôr večer opäť pri zemi. Či si s impériom Adrià 5.0 splnil svoj celoživotný sen, je otázka. A odpoveď prichádza ako z pištole: „Jeden podnik by som chcel ešte otvoriť – modernú pizzeriu. Tam bude originálna pizza Margherita a prílohy si bude môcť každý určiť sám!“
Avingua del Parallel 154
08015 Barcelona
www.ticketsbar.es
Pakta
C/Lleida 5
08004 Barcelona
www.pakta.es
Bodega 1900
Carrer de Tamarit 91
08015 Barcelona
Hoja Santa
Avenida Mistral, nº54-56
08015 Barcelona
www.hojasanta.es
Webová stránka pre všetky reštaurácie: www.elbarriadria.com