A-La-Carte

Better than Paradiese (2006/2)

Pred svojím domom chytá homáre, v záhrade si trhá citróny, paradajky a artičoky. Krajina našla svojho majstra: Keby si filmový režisér Robert Dornhelm v Kalifornii nevybrúsil svoje režisérske remeslo do vysokého lesku, žil by tam dnes ako kuchár, farmár alebo minister výživy.


Better than Paradiese

Text: Michaela Ernst Fotografie: Helene Waldner
Keď americký režisér s rumunsko-rakúskymi koreňmi rozpráva o vymoženostiach svojho hlavného bydliska – ktoré prekvapivo nenavštevuje viac ako „jeden mesiac v roku“ –, nepočujete nič o supermarkete hneď za rohom, čistiarni o blok ďalej alebo autoumyvárke vzdialenej len tri kilometre. Ale o „pravdepodobne dvanásťročnom homárovi“, ktorého nedávno vytiahol z mora. Alebo o bielej rybe, ktorú si naposledy priniesol domov, keď sa vozil na svojom kajaku. Alebo o paradajkách, citrónoch, paprike a artičokách, ktoré v jeho záhrade bujnejú, akoby bolo treba každý deň nasýtiť hostinu vegetariánov. „Dokázal by som zásobovať bylinkami celú Viedeň,“ hovorí, „rozmarín strihám motorovou pílou, pretože mi rastie ako burina.“ Na jeho pozemku gágošú šťastné sliepky, mečia dve spokojné kozy, olivovníky dávajú 40 až 50 kíl plodov. Kultivoval aj vinicu, ktorú však pred dvanástimi rokmi zničil letný požiar.
Robert Dornhelm hovorí: „Som gentleman-farmár.“ – Ale myslí tým: „Rád varím.“ Robert Dornhelm naznačuje: „Mohol by som sa stravovať úplne samostatne.“ – Ale dodáva: „Keby som chodil každý deň nakupovať do supermarketu, vyšlo by ma to lacnejšie.“ Pretože farmár v dome je, samozrejme, iný gentleman, ktorý sa za slušnú odmenu stará o to, aby sa príroda mohla aj naďalej bujne rozvíjať.
Kde Dornhelm nepotrebuje cudziu pomoc a ani ju nechce, je v kuchyni. Nie raz zdôrazňuje: „Vlastním profesionálnu kuchyňu“, nie raz upozorňuje: „Ja som režisér – aj za sporákom. Farbami vytvárate prezentáciu, vôňami príbeh.“
Profesionálnu kuchyňu možno mimochodom obdivovať v gangsterskej komédii „Chyťte ho!“ z roku 1995 v hlavných úlohách s Gene Hackmanom, Dannym DeVitom, Rene Russo a Johnom Travoltom – najnovšia práca režiséra, dvojdielny historický film „Korunný princ Rudolf“, sa dal vidieť koncom apríla na ORF 2. Režisér za sporákom – to svedčí aspoň o výraznom sebavedomí kuchára. „Keď varím, je to vyznanie lásky mojim priateľom,“ hovorí Dornhelm, „preto to beriem veľmi vážne.“ Popri tom sa neklebetí a už vôbec sa nežartuje, ale usilovne sa šúpe a krája. „Baví ma vykonávať aj tie najnižšie služby vlastnoručne.“ Ak sa na takej kuchynskej scéne niekedy podieľa veľká osobnosť ako jeho priateľ Reinhard Gerer (ako nedávno, keď filmár oslavoval svoje americké občianstvo veľkou večerou), rozumie sa samo sebou, že sa koná na rovnakej úrovni. „Gerer musí vedieť,“ uškrnie sa Dornhelm, „v jeho reštaurácii je on šéfom, ale u mňa doma som kuchárom ja.“ Podávali hľuzovkovú polentu so šiestimi druhmi húb a jahňacinu v rúre, riadne prikrytú bylinkami, homára a čerstvo nazbierané plody zo záhrady. Gerer kontroloval tovar, šúpal uhorky, prehadzoval panvice a potvrdzuje: „Väčšinu toho Dornhelm skutočne urobil sám.“
O niekoľko týždňov skôr režisér navštívil majstra kuchára v jeho viedenskej kuchyni „Korso“ a tam sa dalo presvedčiť o vyrovnanosti ich vzťahu: ako pri dámskej jazde (len o niečo strohejšie a technickejšie) si obaja vymieňali recepty. Dornhelm básnil o svojom novom spôsobe prípravy „Ceviche“. Jedlo z bielej ryby, ktoré filmár doteraz pripravoval s limetkami, podáva najnovšie rád s čerstvými mangami a jemne dávkovaným čili. Gerer medzitým miešal fiakrový guláš, nechal dymiacu panvicu krúžiť popod Dornhelmov nos. Rýchlo si získal uznanlivý pohľad, spokojne postavil hrniec späť na sporák.
Potom obaja pristúpili k podnosu, na ktorom sa kopili morské plody – bujná ríša z čerstvých krabov, ustríc, homárov, rakov, kreviet. Miestnosť bola naplnená pokojom, až vznešenosťou, akoby páni tú nádheru ulovili vlastnoručne. Pokojne odstránil Dornhelm z klepiet homárov gumičky, hodnotil zviera odborným pohľadom, ukázal ho Gererovi, ktorý prikývol späť. Mužská reč je skrátka aj rečou znakov.
Zdá sa, že pôžitok má pre Dornhelma silnú archaickú zložku. Hrdo rozpráva, že všetky stromy a kríky v záhrade pred dvanástimi rokmi zasadil sám. S úctou rozpráva o svojej zbierke nožov, „pretože by mi ani nenapadlo pracovať s Kitchen-Aid“. Ligurček zobral so sebou z Rakúska nielen preto, že „potom polievka lepšie chutí“, ale „predovšetkým na spevnenie kopca za mojím domom“. A stádo oviec by si chcel zaobstarať ešte raz, „pretože ma moja prvá priateľka opustila kvôli pastierovi oviec“. Myslí si, že každé dieťa by malo žiť pár mesiacov na farme. Potom by si všimlo, že jedlo, ktoré je zvyknuté konzumovať, je „mäso z koncentračného tábora a so základným produktom nemá nič spoločné“.
Rozpráva: Vážne sa stravou zaoberá od narodenia svojej (dnes 37-ročnej) dcéry. „Otec som sa stal veľmi mladý a pomyslel som si, že ak má človek dieťa, musí ho vedieť aj poriadne nakŕmiť.“ Jeho opisy prezrádzajú: Celé dianie okolo taniera a stola bolo pre neho vážnou vecou už oveľa skôr.
Keď ešte ako chlapec žil v Rumunsku a sníval o dobrodružnom živote fotografa, Robert Dornhelm si pod kuchynským stolom zriadil temnú komoru. Medzi nohami boli natiahnuté čierne závesy, chemikálie si priateľská lekárka odobrala z röntgenového laboratória. Tam sníval aj o bohatom živote na Západe, kde z neba pršala čokoláda, banány, pomaranče a kokosy. Ako trinásťročný sa Dornhelm s rodičmi presťahoval do Rakúska. Teda na Západ. „Tu som zažil kruté sklamanie – pretože ľudia boli chudobní.“
Nedalo by sa tvrdiť, že Dornhelm pri hľadaní svojho šťastia nepochodil dostatočne veľa: „Bol som v každej škole vo Viedni a jednu som nenávidel viac ako druhú.“ K svojim predstavám sa priblížil až neskôr, keď sa presťahoval ešte oveľa ďalej na západ. Čo mu tam, popri všetkom opísanom naplnení, zostalo ako kulinársky sen? „Nakladané slané uhorky, aké boli u nás v Rumunsku. Ani uhorkový Leo na viedenskom Naschmarkte ich nevie urobiť tak, ako som ich miloval ako dieťa.“ Vôňu nosí v nose, hľadanie pokračuje. „Toto túlanie sa ma nesmierne baví,“ hovorí Dornhelm. Vôňa túžby je jednoducho tá najzvodnejšia.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!