A-La-Carte

Black & Bleu (2016/2)

O konci kultu mladosti a úcte k starej krave.


Text Alexander Rabl, foto TXOGITXU

D´ario Cecchini je kultový mäsiar Talianska. Za vystúpenia v zahraničí si pýta od 5 000 eur. V jeho Macellerii v Panzane sa konzumácia mäsa, grilovaného krvavo na drevenom uhlí, stáva liturgiou. Na vrchole omše rozdáva šéf osobne sväté prijímanie. Pred hostí predstupuje s malou striebornou trúbkou. Máva dvoma kusmi mäsa, Bistecca alla Fiorentina s hmotnosťou najmenej jedného kila, a kričí do davu: „To Beef Or Not To Beef!“

Dav šalie. Pri stole sedí maximálne dvadsať hostí. Bistecca je piatym chodom menu z rôznych rezov hovädzieho mäsa. A je to verejné tajomstvo, ktoré už dávno nikoho nepoburuje: Uprostred Chianti Cecchini neservíruje Bisteccu z legendárneho dobytka Chianina, ale zo starej španielskej kravy. Dario musí mať svoje dôvody, keď sa takýmto spôsobom dopúšťa kulinárskej vlastizrady.

Michael Wilhelm je poľnohospodár v Söldene, svojim jakom a ovciam plemena Zackel preukazuje najvyššiu úctu. Tuxským dobytkom, ktoré sú samy osebe skromné, dopraje po 12 alebo viacerých rokoch v úlohe matiek teliat a producentiek mlieka rok „dôchodku“. Keď ich odstavia od mlieka a počas svojho pracovného života netrpeli žiadnymi chorobami, ako rozpráva Michael Wilhelm, užívajú si ešte rok ničnerobenia na vysokohorskej pastvine vo výške hlboko nad tisíc metrov. Michael Wilhelm opisuje, prečo mäso týchto starých kráv chutí tak jedinečne: „Na vysokohorskej lúke rastie viac ako dvadsať druhov horcov, množstvo byliniek. Kravy sú prežúvavce, krmivo dodáva ich mäsu arómu. Aj v zime dostávajú moje kravy seno. Nič iné. Kukurica je proti prirodzenosti zvierat. To odmietam.“ A ďalej dodáva: „Na pastvine má krava pohyb. To je dobré pre svalovinu.“ Po tomto roku sa opatrne poráža, bez stresu, v známom prostredí a v spoločnosti. „Pečeň týchto kráv je nápadne malá“, hovorí Wilhelm. Čo znamená to isté ako u ľudí: Zdravý život až do konca.

Mäso týchto kráv, z ktorých Wilhelm predá jednu za rok, potom istý čas dozrieva. Krátko opečený rib-eye pripomína prierez vyzretého stromu. Má letokruhy. Tu kúsok tuku, tam svalová šľacha. Niekedy sa mäso vláknito krúti do kruhu, inokedy pozdĺžne. Je jemné a nažltlý, krémový tuk chutí úžasne. Raritu, vyhlásenie, poklonu životu. Mäso v sebe nesie arómy mnohých rokov na horskej lúke. Trochu hrubej soli k tomu, nič viac.

Staré dojné kravy sú posledným výkrikom módy medzi milovníkmi steakov. Na dusenie a varenie sa ich mäso vraj príliš nehodí. Hoci – všimnite si poznámku Heinza Reitbauera z Pogusch nižšie. Bask Imanol Jaca nakupuje staré dojné kravy po celej Európe, rozdeľuje ich podľa kvality tuku do niekoľkých kategórií, necháva mäso vo svojom podniku dozrievať, denne privoniava k tuku. Kvalita tuku zaváži viac než plemeno dobytka. Značka Txogitxu je medzi špičkovými európskymi kuchármi veľmi dobre zavedená. Jonnie Boer v Zwolle opeká steaky hrubé asi centimeter na horúcom kameni, vopred potretom niekoľkými koreninami, priamo pred hosťom. V Bruseli servíruje Pascal Devalkeneer v Chalet de la Forêt kúsok zo starej kravy bez ničoho a bleu, sprevádzaný iba šalátom s čiernymi letnými hľuzovkami.

Txogitxu je baskické slovo a skladá sa z pojmov „El Txuletón“ (T-Bone steak) a „Txotz“ (vyslovuje sa ako „čoč“, znamená: cider). Táto časť Baskicka je výsostným územím jablčného vína a pánskych klubov. Čítate správne. Páni, ktorí majú k jedlu a pitiu blízko, kupujú opustené hostince, zariaďujú si v nich zásoby a navzájom si varia. Peňažná hodnota toho, čo sa vyberie z chladničky (tušíte správne: pôjde pritom podielovo väčšinou o steaky), sa dáva do pokladnice ako v sporiteľnom spolku: samospráva bez štátu ako spolustravníka. Raz za rok sú pozvané manželky týchto pánov alebo iné ženy a sú pohostené vo veľkom štýle. Veľký štýl opäť znamená: veľké steaky. Ktorý tuk pri týchto kusoch mäsa vyvoláva väčšiu fascináciu, je ťažké povedať. Je to jasne vnímateľný intramuskulárny tuk alebo centimetrová vrstva tuku, nápadne nažltlá vo svojom sfarbení? Oba tvoria podstatnú časť chuti Prime Cuts z Baskicka, za ktoré gastronómovia v Európe a Amerike platia ceny, ktoré sú také šťavnaté ako lúky v Galícii. Najlepšie kravy, mimochodom, ako tvrdí Imanol Jaca, pochádzajú odtiaľ. Ich steaky má vyhradené pre obzvlášť dôležitých a milých zákazníkov. Že tieto existujú aj v Rakúsku, vďačíme mäsovému expertovi Ernstovi Stockerovi.

Keď Stocker počul o bájnych T-Bone steakoch, podnikol bez váhania cestu do sídla Txogitxu, čo zas tak dojalo Imanola, že hosťovi z Rakúska venoval rovno pol dňa, aby ho dostatočne presvedčil o kvalite mäsa, ktoré je vďaka skladovaniu často tmavočervené až takmer čierne a obalené svetlým tukom. Stocker bol rýchlo nadšený.

Kto opúšťa Baskicko po návšteve u Imanola Jacu, nepotrebuje potom pár dní žiadne hovädzie mäso. Stocker, ktorý svoju prácu miluje rovnako, ako jej rozumie, prezentuje zákazníkom a návštevníkom v skúšobnej kuchyni u Wiesbauer Gourmet v Sitzenberg-Reidlingu Txogitxu ako súčasť degustácie steakov. Zážitok sám osebe.

O spôsobe úpravy podľa Stockera neexistujú žiadne nejasnosti: „Bleu musí byť, inak je steak zničený.“ Potom už potrebujete len trochu hrubej soli, ktorú necháte na steaku po opečení pár minút ležať, aby soľ mohla vniknúť do mäsa, to je všetko. Ďalšie koreniny pri tomto mäse nie sú potrebné. Netreba ich, lebo každý kúsok rozpráva aj tak svoj príbeh. Kto tuk odreže, mal by byť potrestaný desaťročným zákazom Txogitxu. On – alebo väčšinou ide o ňu – potom nepochopil princíp.

Zaujímavosťou je, že Stocker má vo Viedni len jediného zákazníka, a to Artner, zatiaľ čo u slovenských susedov ich je hneď niekoľko. Predpokladaný dôvod: Stará krava žiaľ nie je žiadna lacná záležitosť.

„Black and blue“, hovoria v Amerike odporúčaniu úpravy pre tento druh mäsa. Tam ho však nevymysleli. V Buca Lapi vo Florencii prichádzajú T-Bone steaky z dobytka Chianina so silnou, čiernou kôrkou z grilu na drevené uhlie na tanier hosťa. Vnútri sú takmer úplne surové, len vlažné, teda „bleu“, ako to nazývajú vo Francúzsku. Táto metóda sa nedodržiava len v Paríži, Florencii alebo New Yorku, ale aj v Trautmannsdorfe. Richard Rauch sa tam vydal na hľadanie starých kráv a našiel ich u okolitých poľnohospodárov. Nie je ich veľa. Steaky dozrievajú v malej presklenej chladničke na zrenie, v pýche obchodu s delikatesami, ktorý vedie Sonja Rauch hneď vedľa budovy reštaurácie. Mimochodom, práve tam stavajú aj malý hotel, čím bude mestečko Trautmannsdorf kompletne formované rodinou Rauchovcov a ich gastronomickými podnikmi. Porovnajme to s Vonnas nad Lyonom, kde si rodina Blanc vybudovala rovno celú dedinu.

Richard Rauch nehádže steak doslova na pár minút na gril, ale priamo do pahreby Green Egg. Potom nechá T-Bone steak istý čas odpočívať na teplom mieste. Časti – chrbát a sviečková – sa servírujú v dvoch chodoch. Že Rauch podáva aj omáčku Béarnaise, je prejav štedrosti tohto podniku a nie náznak toho, že by T-Bone z osem až desaťročnej kravy mohol byť suchou záležitosťou. Opak je pravdou, je to oslava mäsa a tuku. Kto sa už pred rokmi rezignovane odvrátil od témy steakov v Rakúsku, tu si opäť príde na svoje.

Malý epilóg k téme Black  &  Bleu. V rozhovore s Heinzom Reitbauerom v Steirerecku na Pogusch padne slovo steak. Heinz Reitbauer menuje svojich troch favoritov: 1. vôl z pastviny, 2. jalovica, 3. stará krava. No pýta sa sám seba, prečo z tej poslednej nepripraviť raz aj roštenku, dusenú? Ten tuk, tá jedinečná chuť, ako by to dopadlo, keby sa niekoľko hodín jemne dusila v hrnci? Tak, ako to robila stará mama, keď peniaze nevystačili na nič viac než na kúsok menej ušľachtilého a nie práve najmladšieho mäsa.

Windaustraße 7, 6450 Sölden
Tel.: 0664/863 61 86

Steira Wirt
8343 Trautmannsdorf 6
www.steirawirt.at

Wiesbauer Gourmet
Industriestraße 5
3454 Sitzenberg-Reidling
www.wiesbauer-gourmet.com

Dario Cecchini
Via XX Luglio 11
Panzano in Chianti, Taliansko
www.dariocecchini.com

Txogitxu
Paseo Ubarburu 5,
20014 Donostia, Španielsko
www.txogitxu.com

De Librije
Spinhuisplein 1
8011 ZZ Zwolle, Holandsko
www.librije.com

Le Chalet de la Forêt
Drève de Lorraine 43
1180 Bruxelles, Belgicko
www.lechaletdelaforet.be

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!