A-La-Carte

Bledé tajomstvá (2006/4)

Biela klobása je jednou z mála jedlých pamätihodností sveta. Najobľúbenejšie "Magentratzerl" (jednohubka na povzbudenie apetítu) Mníchovčanov je síce mladšia, než si ľudia myslia, no jej konzumácia je stále silne ritualizovaná.


Bledé tajomstvá

Text: Florian Holzer Fotografie: Luzia Ellert

Je jeseň a v jeseni je Oktoberfest, a pri Oktoberfest si človek pomyslí na bielu klobásu. A na mnohé pravidlá, tajomstvá, legendy, podmienky, rituály, ktoré sa s touto klobásou spájajú – pretože takto ritualizovaná nie je inak žiadna iná klobása na svete a vôbec len veľmi málo jedál kulinárskeho vesmíru, najmä celkom bez náboženskej príchute. Tak veľmi spojená s jediným mestom/regiónom však zrejme nie je ani žiadna iná klobása ako „Originál mníchovská biela klobása“ s originálnym Mníchovom (Norimberčania budú teraz protestovať v duchu svojich pečených klobások a Berlínčania tvárou v tvár kari klobáse – no márne).
Najznámejšie zo všetkých pravidiel zrejme bude: „Biela klobása nesmie zažiť dvanáste odbitie hodín.“ Nuž áno, bavorská národná klobása bola napokon vynájdená v roku 1857 Seppom Moserom, hostinským v hostinci „Zum ewigen Licht“, na žiadnom inom mieste ako na mníchovskom Marienplatz. A v roku 1857 bolo chladenie – najmä surovej čerstvej klobásy – prekérna záležitosť. Zdravotným problémom sa človek najlepšie vyhol tak, že klobásu skonzumoval čo najskôr po jej výrobe. K bielej klobáse prišlo – podľa často variovanej legendy – mimochodom na fašiangový pondelok, keď sa Seppovi Moserovi minuli ovčie črevá na čerstvé pečené klobásy a rýchlo poslal učňa, aby priniesol náhradu. Ten sa však vrátil s bravčovými črevami – ktoré sú oveľa tuhšie a pevnejšie a dajú sa len ťažko rozžuť. Prečo Moser potom hneď prešiel k tomu, že zmenil receptúru a novú klobásu namiesto pečenia varil vo vode, zostáva v tme dejín klobásy. Dnes je chladiaca technika každopádne tak ďaleko pokročilá, že pre obľúbené príslovie o dvanástej hodine už nie je žiadny dôvod a biela klobása sa dá jesť v akúkoľvek dennú hodinu, to priznávajú aj Mníchovčania.
Ale nielen toto prísne pravidlo urobilo z bielej klobásy klobásový špeciálny prípad, aj jej koreniny ju povzniesli nad väčšinu bežných plnených kožiek: Biela klobása sa tradične korení muškátovým kvetom, citrónom a občas zázvorom a kardamómom – všetko prísady, ktoré boli v čase vynálezu bielej klobásy mimoriadne draho obchodovanými prísadami a rovnako prispeli k tomu, aby sa z bielej klobásy stalo kultové mystérium. Najmä citrón dodáva klobáse v spojení s čerstvou petržlenovou vňaťou – čo sa stará nielen o opticky príjemný kontrast pod klobásovou kožkou – špeciálne čerstvú arómu, akú pri iných klobásach takmer nenájdete.
A ten zvyšok? Originálne sa mníchovské biele klobásy vyrábajú z teľacieho mäsa, bravčovej chrbtovej slaniny a varenej, ako aj najemno nasekanej bravčovej kože, pričom aj voda – vo forme ľadu – zohráva mimoriadne dôležitú úlohu: Po prvé, aby sa klobása udržala pekná, kyprá a nadýchaná, ako vysvetľuje Tim Kleinecke z dolnobavorského výrobcu klobás Stanglmeier, a po druhé, aby sa mäso pri mletí chladilo, „pretože inak začne mazať“. Nie sú obsiahnuté oči, nohy, uši ani vemená, čo sa Mníchovčanom prirodzene na severe Nemecka, za takzvaným rovníkom bielej klobásy, alebo aj v Rakúsku stále znova rado podsúva. Ale aj tu sa dá táto určitá neistota do istej miery pochopiť, biela klobása má totiž takú eklatantne odlišnú farbu ako väčšina ostatných klobás, ktoré sú ružové, červené alebo červenohnedé a teda čisto farebne pripomínajú surové, zdravé mäso.
Ale ako človek vie, farba klobásy má len veľmi podmienečne niečo spoločné s jej obsahom, ale skôr s obsahom dusitanovej soli. Tá totiž zafarbí klobásu, šunku a slaninu na červeno a tá v bielej klobáse obsiahnutá nie je. „Pretože červenú klobásu predsa nemôžete označiť ako bielu klobásu“, ako tvrdí Tim Kleinecke v odzbrojujúcej logike. Taktiež v bielej klobáse nie je obsiahnutý dym, pretože aj údenie mení nielen chuť, ale aj farbu jemne do hnedasta – tak údenie, ako aj dusitanová soľ disponujú síce konzervačným účinkom, preto sa aj pri bielej klobáse musí aj dnes pracovať mimoriadne rýchlo a chladne, vysvetľuje Kleinecke. „Čím lepšie prísady, tým lepšia klobása“, odpovedá na otázku o príčinách dobrej bielej klobásy, a aj keď by vlastne už dávno neexistovali žiadne tajomstvá okolo výroby bielej klobásy, tak kontrolór kvality prezradil, že napriek tomu neprezradí, ako to robia v Stanglmeieri, „každý má svoje triky, o ktorých verí, že robia jeho bielu klobásu tou najlepšou“. Od čias BSE každopádne biele klobásy z čistého bravčového mäsa výrazne pribudli, vysvetľuje, medzitým je však tradičná miešaná klobása opäť na vzostupe.
Bez akéhokoľvek racionálneho vysvetlenia však zostáva skutočnosť, prečo sa táto mimoriadne jemne aromatická a subtílna klobása práve konzumuje/musí konzumovať s intenzívnou, medovo sladkou horčicou na bielu klobásu, prečo to musia byť praclíky, keď sa k tomu oveľa lepšie hodí čerstvá bageta, a prečo by pšeničné pivo malo požívať výsadu existovať ako jediný tolerovaný nápoj k bielej klobáse, keď preukázateľne biele víno typu (pokiaľ možno suchého) franského Silvaneru alebo Veltlínskeho zeleného ponúka oveľa viac chuťovej harmónie s koreninami a jemným teľacím mäsom. Možno ide o po generácie tradované regionálne šovinizmy, ktorým by sa človek ako zainteresovaný konzument mal byť schopný beztrestne vzoprieť.
Úplne do iracionálna však smerujú príkazy, ako sa má biela klobása konzumovať, a nielen to, zdroje si aj navzájom odporujú: Ako najprvotnejšia a nikdy nie nesprávna metóda sa vždy uvádza „Zutzeln“ (cicanie), pri ktorom sa klobása – človek si ju mimochodom vždy objednáva po kusoch a nie v páre. Prečo? Aby to nebolo príliš jednoduché – rukou vedie k ústam, odhryzne kúsok mäsa z klobásovej kožky a konzumuje bez horčice; až potom sa čoraz ochabnutejšia kožka smie namočiť do horčice a obsah vytlačiť zubami z bravčového čreva – chutné to síce nie je a na chuť klobásy to zrejme nemá žiadny vplyv. Ale vyžaduje si to cvik a človek môže toho, kto komplikovanú procedúru len mierne ovláda, „Saupreiss“ (pejoratívne označenie pre Prusov/Nemcov zo severu), beztrestne vysmievať. Nejasné sú zdroje v tom, či sa síce ako „snobská“ známa metóda, narezať klobásu pozdĺžne až po kožku, potom prevrátiť a polovice nožom zoškrabať z kožky, považuje za oficiálne akceptovanú alebo nie – niektoré kompendiá pravidiel hovoria v tomto prípade každopádne o „barbarstve“. Červenou kartou sa každopádne trestá krájanie na kúsky, sťahovanie celej klobásy z kože, konzumácia aj s kožou, lámanie a akýkoľvek iný spôsob prípravy okrem nechania ťahať v horúcej vode. Pričom aj tu existujú dve myšlienkové školy – napokon predsa – a to metóda ohrievať klobásy desať minút v 75–80°C horúcej vode, alebo tá, dať klobásy na dve minúty do vriacej vody, hrniec potom stiahnuť z plameňa a nechať osem minút dôjsť. Heinz Neininger, spoluprevádzkovateľ jedinej fransko-bavorskej špecializovanej reštaurácie vo Viedni, je však toho názoru, že vo vode varená biela klobása aj tak nechutí po ničom, a preto odporúča použitie bujónu na ohrievanie chúlostivého tovaru – je celkom možné, že ten muž neopustil Nemecko dobrovoľne.
Ale aj rakúski špecialisti na mäsiarstvo sa už dlho pokúšajú o mníchovskú klobásu, napokon početné pivárne a vlastnosť bielej klobásy vyžarovať špeciálny eventový charakter zaručujú celkom zaujímavé odbytiská. Jadrom domácej produkcie bielych varených klobás je hornorakúska Soľná komora (Salzkammergut), Innviertel a Salzburg, tu získali najmä produkty mäsiarstva Döllerer v Gollingu suverénny legendárny status. Ale aj vo Viedni – ktorá je sama osebe skôr domovom silne údených alebo solených klobás – sa vyrábajú mimoriadne dobré exempláre: Ich klobása mala mať namiesto zákonne predpísaného obsahu 5 % podiel teľacieho mäsa okolo 35 %, vysvetľuje Johannes Lingenhel z Pöhl am Naschmarkt, a toto teľacie mäso sa navyše kupuje u špecialistu v Hietzingu. Žiadna bravčová koža a mimoriadne náročný, pomalý proces kutrovania sa starajú o kyproť, hlbokozmrazený tovar do klobásy nepatrí, pretože kryštalizácia veľmi negatívne mení štruktúry práve teľacieho mäsa. Špeciálne zostavená zmes korenín a vždy čerstvá dodávka – „plníme biele klobásy dvakrát až trikrát týždenne, aby boli optimálne čerstvé, niekedy aj len desať kíl“ – zrejme tiež nezostávajú bez následkov.
Človek sa môže k Bavorom postaviť ako chce, ale lepšia desiata ako dva kúsky vláčnej bielej bielej klobásy zrejme na celom svete neexistuje. Ako by sa napokon desiatej všeobecne mala venovať opäť oveľa väčšia pozornosť.

Degustácia

Biela klobása, tu i tam
Existuje len niekoľko klobás, ktoré sú presnejšie definované, kontrolované a predovšetkým regionálne priradené: Biela klobása sa dá stotožniť s
kulinárskou identitou Mníchova (alebo Horného Bavorska, podľa toho), biela klobása je nenahraditeľnou súčasťou Oktoberfestu, každý Mníchovčan/Bavor vlastní skalopevný názor na túto varenú klobásu, ľahostajná nie je nikomu.
Biela klobása z teľacieho a bravčového mäsa, slaniny a varenej kože s (v ideálnom prípade) čerstvými bylinkami sa však prirodzene nevyrába len v Mníchove, ale sa už dávno teší veľkej obľube aj v Rakúsku.
Porota A la Carte – tentoraz pozostávajúca z diplomovanej somelierky a partnerky marketingovej agentúry pre víno Wegro Dagmar Groß, šéfkuchára Kameel Christiana Domschitza, autora a gurmána Alexandra Rabla, ako aj šéfredaktora Christiana Grünwalda a Floriana Holzera z redakcie A la Carte – testovala klobásy z Mníchova, z Dolného Bavorska, z Viedne, Dolného Rakúska, Burgenlandu, Horného Rakúska, Salzburgu a Tirolska. Klobásy sa ochutnávali po dobe varenia desať minút v 80° horúcej vode (lepšie prirodzene chutia pripravené v bujóne, čo by však chuťové osobitosti
zakrylo), čisté a so sladkou horčicou na bielu klobásu z domu Döllerer v Gollingu. Keďže chuť a očakávanie na prvú klobásu (všetci účastníci ochutnávky milujú bielu klobásu) mohli výsledok skresliť, prvé klobásy sa ochutnávali dvakrát.

1) Pöhl am Naschmarkt 8,4
Jasný prípad prekvapivého víťazstva: Biela klobása špecialistu na lahôdky ohromila nadrozmerným formátom a podmanivou elasticitou. Vysoký obsah tuku a veľmi zreteľné chuťové tóny typických korenín (muškátový kvet, citrónová kôra) urobili z klobásy zmyselný pôžitok, „veľmi živá klobása, čerstvá“, „šťavnatá, pekné korenisté tóny“, „ľahká, dymová, jemné bylinky“, „dobrá konzistencia, nie úplne jemne pomletá, kúpil by som si ju aj sám“, „animujúca“.
Naschmarkt stánok 167–168, 1040 Viedeň, Tel.: 01/586 04 04

2) Originál Döllerer 8
Quasi stelesnenie domácej bielej klobásy, a to aj napriek tomu, že originálna „čerstvá“ od Döllerera vlastne vôbec nie je biela klobása: Podiel teľacieho mäsa v tejto klobáse je o niečo vyšší, čerstvé bylinky a bravčová koža do nej nepatria, zmes sa plní do tenkého ovčieho črievka, ktoré sa dá jesť spolu s klobásou. Porota sa pri tejto klobáse rozpadla na dve skupiny – na jednej strane oddaná fanúšikovská základňa tejto klobásy, na druhej strane triezvi empirici. „Skvelá farba, perfektná konzistencia, úplne jemná a subtílna“, „perfektná, vysoká návykovosť“, „málo vlastnej chuti“, „veľmi dobrá, ale netypická“, „čistá“, „bez horčice skôr nudná“.
Markt 56, 5440 Golling, Tel.: 06244/422 00, www.doellerer.at

3) Stanglmeier 7,2
Jeden z veľkých producentov v Dolnom Bavorsku. Od roku 1830 sa u Stanglmeiera vyrábajú klobásy, od roku 2001 cca 40 t týždenne na 4 000 m2. Stanglmeier sa od 70. rokov staral klobásami v plechovkách o expanziu bavorskej špeciality. „Hrubá a veľká, quasi formát robusto, penivá konzistencia, krémová, pôsobí veľmi čerstvo, veľa byliniek“, „hrubá štruktúra, dobrý skus“, „pevná v skuse, ale aj mastná“, „aromatický mix pečene, zázvoru a citrusov“.
D-94447 Plattling, www.stanglmeier.com, u Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Viedeň

4) Teufner 6,8
Tip pre zasvätených v rámci viedenských špecialistov na biele klobásy (Teufner dodáva len gastronómii, napríklad Café Engländer). „Homogénna, jemný skus, veľa muškátového kvetu, veľmi typická, klasická biela klobása“, „dobrý priemyselný štandard“, „čerstvá korenistá vôňa, kompaktná hmota“, „veľmi dobrá, ľahká bylinková chuť“, „sympatická klobása!“, „biele korenie, klasická, na ďalšiu konzumáciu“.
Industriestraße 5, 3454 Reidling, Tel.: 02276/66 66-0, www.teufner.at

5) Hofmann 6,7
Špecialista na klobásy z Weinviertelu na seba upozornil nie v poslednom rade (okrem iného) svojimi bielymi klobásami v „Grünspan“ Maria Plachuttu, „klasický formát, hodvábny lesk, veľa citrónu, muškátového kvetu a bieleho korenia“, „nejakým spôsobom skvelá, pôsobí veľmi mníchovsky“, „mäsitá“, „silná, rustikálna“, „vonia intenzívne po pečeni, trochu rustikálnejší typ“.
Sparkassegasse 26–28, 2020 Hollabrunn, Tel.: 02952/ 21 63, www.fleischerei-hofmann.at

6) Radatz „čerstvá“ 6,6
Klobásová továreň v Erlaa nezásobuje len regály supermarketov baleným tovarom, ale plní pre filiálky a špeciálne príležitosti aj čerstvé biele klobásy, ktoré sa okrem iného odlišujú od tovaru zo supermarketu o niečo väčším formátom. „Veľká, elastická, klobása s pružnosťou“, „veľmi šťavnatá, intenzívne arómy, silná chuť, skvelá klobása“, „mäsitá konzistencia“, „ľahko mastná“, „nechutná hrubosť! Príliš veľa tuku, preto dobrá konzistencia, bežná“, „animujúca zmes korenín“.
Radatz, Erlaaer Straße 187, 1230 Viedeň, Tel.: 01/66 11 00

7) Radatz 5,8
Pravdepodobne najrozšírenejšia biela klobása rakúskeho pôvodu v krajine, malý, praktický formát, „čerstvá, penivá konzistencia, citrusové tóny, trochu popredná“, „veľa petržlenu a korenia, hrubá hmota“, „trochu príliš bohatá, mamutí petržlen“, „v poriadku“, „dosť veľmi mastná a bohatá“.
U Merkur

8) Nikolaus Fuchs 5,7
Biela klobása od renomovaného mäsiarstva z Kitzbühelskej Vorderstadt je tou s najnižším podielom mäsa v súťaži (56 %), čo ju robí primerane kyprou, „nadýchaná, veľa bieleho korenia“, „takmer trochu štipľavá“, „pripomína biele klobásové snehové pusinky“.
Nikolaus Fuchs, Vorderstadt 33, 6379 Kitzbühel, Tel.: 05356/624 36,
tiež dostupná u Urbanek, 1040 Viedeň, Naschmarkt 46, Tel.: 01/587 20 80

9) Döllererova Mníchovská biela klobása 5,5
Mníchovská verzia majstra klobás z Gollingu: K hmote geniálnej „čerstvej“ sa pridáva ešte petržlen, pažítka a najemno nasekaná, varená koža, „skôr ľahostajná v chuti, veľmi pevná v skuse“, „bohatý petržlen“, „nie nesympatická, pekná zmes, jemná konzistencia, príjemná“, „vzdušná a voľná v reze, koža dominuje aróme“.
Markt 56, 5440 Golling, Tel.: 06244/422 00 www.doellerer.at

10) Originál mníchovské biele klobásy,
Vinzenz Murr 4,7
„Originálny mníchovský“ exemplár s nielen klasicky bavorským zložením, ale aj so zelerom ako dodávateľom arómy. „Veľmi jemná a subtílna, veľmi málo soli, pôsobí čerstvo a jemne“, „sladkasto-vodnatá“, „človek nemusí mať“, „vzdušná, veľmi ľahká, rozpadá sa na podnebí, nekomplikovaná“.
Hofmannstraße 9, D-81379 Mníchov, www.vinzenzmurr.de,
u Merkur

10) Hans Schwarz 4,7
Mäsiar z Podersdorfu. Majster jemnej jaternice a hlbokého Zweigeltu, robí aj bielu klobásu. Hans Schwarz odporúča
bielu klobásu mimochodom aj na grilovanie, čo sa v Bavorsku síce trestá väzením, podľa Schwarza sa ale v Burgenlande osvedčilo už tisíckrát. „Skôr šedá ako biela, veľmi kompaktná, pripomína svojou konzistenciou pevný servítkový knedlík“, „veľmi veľa čerstvého petržlenu“, „petržlen dominuje“, „klobása, ktorá nedáva hladu žiadnu šancu“.
Hans Schwarz, Neusiedler Straße 32, 7141 Podersdorf am See, Tel.: 02177/200 30

12) Gottlieb Zauner 3,7
Už vizuálne pôsobivá biela klobása z tradičného mäsiarstva Zauner v Hallstatte, „klobása s vysokou pružnosťou, veľmi veľa citrónu, pôsobí všeobecne trochu prekorenene“, „zvláštny skus, pripomína Corned Beef“, „cudzie korenisté tóny – zázvor? – pôsobí trochu ako téma mimo“, „dosť pevná“, „skôr tmavo sfarbená, veľmi pevná a suchá“.
Oberer Marktpl. 35, 4830 Hallstatt, Tel.: 06134/82 91

13) Franz Ablinger 3,6
Aj biele klobásy Franza Ablingera sú vďaka zaradeniu v Metro v rakúskej gastronómii a obchode veľmi rozšírené, aj jediná bavorsko-franská špecializovaná reštaurácia vo Viedni vkladá svoju dôveru do tejto klobásy. „Jemná, mäkká, veľmi homogénna, ľahostajná, asociácia čerstvosti chýba“, „mierne korenistá, petržlen skôr hnedý ako zelený“, „takmer nedelikátna, banálna“, „aróma pečeňového knedlíka, masový vkus“.
Franz Xaver Grimm-Straße 3, 5110 Oberndorf bei Salzburg, Tel.: 06272/62 12, www.ablinger.co.at

14) Alfred Richter 2,5
Charizmatický mäsiar Alfred Richter je známy dvoma vecami: svojím jemne krájaným hovädzím mäsom vhodným na Shabu-Shabu a svojimi (rakúskymi) bielymi klobásami, ktorých pôvod však oddávna zostáva tajomstvom. „Ľahký medicínsky tón glutamanu, rustikálny a hrubý“, „príliš intenzívna chuť bravčového mäsa, príliš hrubá“, „nie dobrá vôňa“, „extrémne mastná, nutne potrebný šnaps“.
Fleischmarkt 17, 1010 Viedeň, Tel.: 01/533 12 10

15) Ringl 1,2
Očarujúce malé mäsiarstvo v Gumpendorfe, desaťročia nezmenené a známe ako pôvod šialených, čudných a niekedy celkom kreatívnych pečeňových syrov (Leberkäse), vyrába aj biele klobásy. „Hrubá, tvrdá a červenkastá, pripomína skôr Augsburskú; žiadna biela klobása“, „nemá nič spoločné s bielou klobásou“, „mastná údená polievka & knedlíky s vnútornosťami“, „vyžaduje si zvyk“.
Gumpendorfer Str. 105, 1060 Viedeň, Tel.: 01/596 32 78

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!