A-La-Carte

Chuť na kozu (2006/03)

Symfónia vôní a kúzlo foriem: francúzsky kozí syr je v móde.


Chuť na kozu

Text: Ingeborg Waldinger Fotografie: Luzia Ellert
Kozy práve nepatria k aristokratickým zvieratám. Všeobecné opovrhovanie týmto druhom zrejme pramení z prenikavej pachovej zložky capov. Ani Pan, nemravný a nespútaný boh lesov a pasienkov v podobe capa, práve neprispieva k zlepšeniu tohto imidžu. Napriek tomu tieto rohaté párnokopytníky poskytujú cenné suroviny: napríklad na jemnú rukavičkovú kožu, ušľachtilú vlnu – a na jemné syrové špeciality.
Kozy boli pravdepodobne domestikované ešte pred hovädzím dobytkom. V suchých klimatických pásmach si kozie mlieko už tisícročia cenia ako potravinový základ bohatý na bielkoviny. Čerstvé, teplé, biele: mlieko je špeciálny elixír. Vyživuje dojča, dodáva životnú silu. Zdalo sa, že to nebolo inak ani u antických bohov. Práve koza (niesla krásne meno Amaltheia) bola vyvolená na to, aby dojčila božského Dia! Matka Rhea túto úlohu prenechala, aby zachránila malému Diovi život. Pretože jeho sploditeľ Kronos zvykol požierať všetky svoje deti – z čisto pudu sebazáchovy. Titán sa nemýlil. Amaltheino „power mlieko“ účinkovalo – Zeus zvrhol praotca.
Tu na Zemi to boli Mezopotámci, ktorí objavili ďalšie prednosti tejto mýtickej tekutiny. Možno v tom bola náhoda, keď sa kozie mlieko prvýkrát zrazilo. Stálo príliš dlho na slnku alebo príliš blízko pri ohni? Nech už to bolo akokoľvek, jeho premena na syreninu bola vďaka pôsobeniu tepla zavŕšená. Antické Grécko zdokonalilo výrobu syra a zabezpečilo koziemu syru jeho miesto v miestnej kuchyni. Starí Rimania pristupovali k téme vedecky. Prišli k záveru, že kozí syr je lepšie stráviteľný ako výrobky z kravského alebo ovčieho mlieka. Kozie mlieko má skutočne o niečo menej mliečneho cukru a tuku, zato však vysoký obsah mastných kyselín s krátkym reťazcom. Vďaka tomu je dobre stráviteľné.
Cez grécko-rímske obchodné a koloniálne cesty sa koza nakoniec dostala do južného Francúzska. Ešte jednou cestou zviera preniklo do Galie. V závese za Maurmi preniklo cez Španielsko až do francúzskeho regiónu Loire. Arabi boli v roku 732 porazení pri Tours a Poitiers a začali ústup z Francúzska. Koza však zostala. Región Poitou-Charentes – rozprestiera sa juhozápadne od Loiry až k Atlantiku – dodnes platí za baštu francúzskej produkcie kozieho syra. Najväčším chovateľom kôz v Európe je síce Grécko s piatimi miliónmi zvierat, nasledované Španielskom a Talianskom. Francúzsko sa však s viac ako miliónom kôz dostalo aspoň na štvrté miesto v tomto rebríčku.
„Ako má človek vládnuť krajine, ktorá má 325 syrov?“ Legendárny výrok pochádza od generála de Gaulla. Práve vo Francúzsku prispievajú kulinárske tradície nemalou mierou k národnej hrdosti. De Gaullom uvedený počet druhov syrov však vyznieva – merané dnešnou realitou – dosť skromne. Podľa aktuálnych odhadov produkuje Francúzsko okolo tisíc rôznych „fromages“, asi sto druhov z nich na báze kozieho mlieka. V roku 2003
sa francúzska produkcia kozieho syra vyšplhala na 85 000 ton. Väčšina pochádzala z mliekarní, mnohé odrody sa vyrábajú zo surového mlieka. Dvanásť kozích syrov nesie pečať „AOC“ (Appellation d’Origine Contrôlée). Zaručuje presný geografický pôvod a kontrolovanú kvalitu produktu. Sezóna kozích syrov sa začína na jar a trvá do jesene. Či už z priemyselnej alebo farmárskej výroby: kozí syr je neodmysliteľnou súčasťou francúzskej kuchyne. Podáva sa surový alebo tepelne upravený („chèvre chaud“). Nachádza sa na tartách, bagetách a šalátoch, balí sa do plátkov šunky alebo sa zapeká v ceste.
Aj Nemci a Rakúšania prichádzajú čoraz viac na chuť. Niet divu, veď existuje neuveriteľná rozmanitosť tvarov a chuťových nuáns na objavenie. Pretože francúzske kozie syry – jednoducho nazývané „chèvres“ (kozy) – sa ponúkajú v podobe tehličiek, toliarov, pyramíd, valčekov alebo valcov. A v originálnom tvare gombíka. Každý región, každý výrobca odlišuje svoj vlastný produkt už čisto navonok od konkurenčného tovaru. „Branding“ na rustikálny štýl, s rozhodne nadregionálnym účinkom. Avšak: veľké bochníky v tejto kategórii syrov hľadáte márne. Jemná konzistencia zrazeného kozieho mlieka nie je vhodná na výrobu tvrdého syra, nevydrží potrebné zahriatie na viac ako 50 °C. Dokonca aj polotvrdé syry („tommes“) sa vyskytujú skôr zriedka. Dominujú skôr mäkké a čerstvé syry, a to v nápadne drobných rozmeroch. Čiastočne sa ich povrch skladá z ušľachtilých plesní, ktorých farebné spektrum siaha podľa stupňa zrelosti od bielej až po modrosivú. Iné druhy obklopuje vrstva rastlinného popola. Viaže vlhkosť na povrchu syra a podporuje tvorbu kôrky.
Platí základné pravidlo: čím je syr čerstvejší, tým je jeho chuť jemnejšia. Zrelé exempláre sa vyznačujú pikantným, niekedy až trpkým korením a výrazným kozím charakterom. Degustácia syra ako skúška odvahy? Vôbec nie. Modrasté, popolavosivé sfarbenie kôrok nie je indikátorom jedu, symfonická explózia aróm nie je náznakom prekročenia dátumu spotreby. Skôr či neskôr sa aj opatrní začiatočníci dostanú do sfér, kde sa začína skutočný zážitok „Chèvre“.
Od Burgundska až po Pyreneje, od Provence až po Atlantik sa rozprestierajú francúzske regióny kozích syrov. Päť z celkovo 12 druhov AOC pochádza z oblastí pozdĺž rieky Loire: valcovitý „Crottin de Chavignol“ je napríklad pomenovaný po osade pri Sancerre. Tam vyrábajú kozí syr od 16. storočia. Ako „Crottin“ sa kedysi označovali olejové lampičky z pálenej hliny, ktorých tvar sa podobal na syry. Pyramídový tvar syra „Pouligny Saint-Pierre“ je údajne napodobneninou kostolnej veže obce Pouligny. To, že niektorí Francúzi tento syr nazývajú „Tour Eiffel“, sa dá len ťažko pochopiť. Okolo pyramídového tvaru syra „Valençay“ sa zasa vije nasledujúca legenda: tento syr bol Napoleonovi naservírovaný v nesprávny čas, a tak prišiel o svoju pyramídovú špičku. Po dramatickej porážke v Egypte mal Napoleon zastávku na zámku Valençay. Tam prezentovaný syr mu fatálne pripomenul pyramídy v krajine faraónov, kvôli čomu delikatesu „ťal“ šabľou. Priam rozkošne pôsobí príbeh syra Saint-Maure de Touraine. Jeho valcovitý tvar prepichnutý slamkou má symbolizovať ceck kozy.
Z predsa len politicko-historického hľadiska sa zdá byť názov Chabi, alebo „Chabichou du Poitou“. Má ísť o skomoleninu arabského slova pre kozu, „Chebli“. Pretože región Poitou-Charentes vďačí za tento kozí syr spomínanému maurskému intermezzu v 8. storočí. Dnes výrobcovia kozích syrov a „affineurs“ pozývajú pozdĺž „Route du Chabichou et des Fromages de Chèvre“ na degustáciu svojich špecialít.
Nie z arabčiny, ale z okcitánčiny (starý jazyk južného Francúzska) sa odvodzuje označenie „Cabécou“ – malá koza. Kedysi vyrábaný gazdinkami, dnes sa tento kozí syr ponúka vo viacerých variantoch. Ten z Périgordu má priemer 5 cm. Ide to aj menšie: Burgundsko prináša vysokocenenú 20-gramovú drobnosť s názvom „Bouton de Culotte“ (gombík od nohavíc). Táto v lete vyrobená „mušia váha“ dosahuje svoju pikantnú chuť až po mesiacoch a konzumuje sa v zime. Aj Provence vyvinula svoj špeciálny „chèvre“. Boduje výdatným „Banonom“ – z obce Banon na okraji pohoria Lure. Gaštanový list obklopuje tento mäkký syr a vďaka trieslovinám mu dodáva špeciálnu chuťovú nuansu. Slávny „Rocamadour“ zasa pochádza z rovnomennej obce na úpätí Pyrenejí, ktorá by mala byť pojmom pre mnohých pútnikov do Santiaga de Compostela. Rocamadourskými „toliarmi“ sa v 15. storočí dokonca platil nájom a dane! Dnes
sy podlieha obzvlášť prísnym pravidlám. Mlieko smie pochádzať len od bielych kôz „Saanen“ alebo od tmavej rasy „Alpine“; na hektár pasienkov je povolených maximálne desať zvierat.
Šťastné kozy Galie dávajú dobré mlieko. Ale až celoštátna tradícia remeselnej výroby syra a majstrovská „affinage“ premenia surový produkt na delikátne „chèvres.“
Gastronomický pápež Brillat-Savarin tvrdil, že dezert bez syra sa podobá na krásavicu, ktorej chýba oko. Nuž, či zrelé „chèvres“ zodpovedajú predikátu „krásny“, necháme na posúdenie. O poriadnu dávku „zmyselnej“ divokosti sa postarajú v každom prípade.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!