A-La-Carte

Chef´s Table (2016/1)

Každý hosť chce sedieť „pri tom najkrajšom stole“. Kde sa tento nachádza, či pri okne s výhľadom alebo v útulnom kúte, je v konečnom dôsledku otázkou vkusu. Kto hľadá priamy kontakt so šéfkuchárom, má tak či onak len jednu možnosť: „Chef’s Table“.


Text: Alexander Rabl

Izba na prvom poschodí Schualhus bola v starých časoch triedou. Odnedávna sa tu opäť koná frontálna výučba pre maximálne osemnásť žiakov. Za učiteľským pultom, ktorý je v skutočnosti kuchyňou s odkladacou plochou vrátane pôsobivej batérie ohrievacích lámp, stojí Manuel Grabner. Vyučovanie sa začína presne o 19.30 hod. Trochu prísnosti majú hostia niekedy dokonca radi. Namiesto skúšobných otázok a známok rozdávajú Grabner a jeho trojčlenný tím tenké chleby zo zemiakového cesta s farmárskym tvarohom a kaviárom zo pstruha zo Zuger See. Názov vzdelávacej akcie: Chef’s Table.

Pri stole so šéfkuchárom
Osemnásťchodové menu sa blíži k hlavnému chodu, hostia práve mali delikátne bravčové líčka s kyslou repou, keď vtom zrazu zacítili zápach spálenej kože. Manuel Grabner finalizuje pekinskú kačku (pozoruhodnej kvality od chovateľa z okolia Dornbirnu) pomocou opaľovacej pištole, a ten zápach človek nemusí mať rád, ako konštatuje susedný párik. Jemný čuchový šok patrí k celkovému balíku. Keď kuchyňa varí pred hosťom, neexistuje už nič „v zákulisí“, javisková práca sa odohráva pred publikom. Profesorovi Grabnerovi sa to páči: „Najkrajšie je vidieť, keď to hosťom chutí. Spätná väzba je obrovská. Reakcia je bezprostredná, iná ako pri prechádzke po reštaurácii.“ Schualhus je v tento večer vypredaný: niekoľko párikov, dve štvorčlenné skupiny, jeden individuálny hosť. Vybavovanie sa sa netrestá zápisom do triednej knihy, hostia si vymieňajú skúsenosti a dojmy. Mlčí sa len vtedy, keď šéfkuchár stojí s iPadom pred hosťami, aby vysvetlil pôvod svojich surovín.

Na druhý deň na káve s Manuelom Grabnerom. Áno, na začiatku boli veru dosť nervózni, rozpráva. „Napokon,“ hovorí Grabner, „keďže pracujeme pred hosťami, nezostáva priestor na improvizáciu.“ Ani na zvýšenie hlasu či iné prejavy stresu pri práci. „Každý pohyb musí byť nacvičený a musí sedieť. U nás je hosťovi každý chod vysvetlený do posledného detailu.“ Pre kuchársky tím aj hosťa rovnako ide o zriedkavo zažívaný druh stretnutia. „Cítite pohľady, počujete rozhovory, vidíte, ako si hostia šuškajú. Všetko sa zhusťuje, dobrá aj menej dobrá nálada. Narábanie s hosťami je samo o sebe citlivé. Tu zaváži každé slovo, každé gesto.“

Malá prestávka na objasnenie pojmu. Chef’s Table nie je v skutočnosti nič iné ako kuchynský stôl. Pre súčasnú gastronómiu je Chef’s Table červenou repou, tatarákom zo sivoňa medzi vybavením interiéru. Zlostne by sa to dalo povedať aj takto: Tento nábytok je novou modlou, ktorá sa preháňa gastronomickou dedinou sveta. Niekedy je Chef’s Table jednoducho stôl v kuchyni reštaurácie, inokedy je to bar, z ktorého jediaci hostia môžu sledovať kuchárov pri práci na ich jedle. Dôležitý tu nie je formálny aspekt, ale zblíženie hostí a kuchárov a to, čo to s oboma robí. Prezradíme vám aj niečo iné: Kuchynský stôl je síce v móde, ale nie je to nič nové.

Je približne taký nový ako biela farba pre oblečenie kuchárov. Spýtajme sa niekoho, kto sa vyzná v dejinách varenia. Nech sa páči, pán Witzigmann, máte slovo. „Už u roľníkov a rodín prichádzalo jedlo vo forme trhanca (alebo kaše) na spoločný kuchynský stôl. Každý z neho jedol. Obľúbená bola rohová lavica v kuchyni, z ktorej sa vyvinula aj dnešná obytná kuchyňa – útulné zákutia na sedenie vedľa moderných kuchynských spotrebičov. K alpskej kultúre stravovania patrilo napríklad fondue. Alebo v našich zemepisných šírkach nedeľná pečienka. Dnes je opäť túžba po spoločnom jedení, ako to bolo kedysi dávno samozrejmosťou.“ Pre Witzigmanna patrí spoločné konzumovanie jedla pri stole v kuchyni k spomienkam na detstvo, rovnako ako cisársky trhanec.

U Wetti Brandtner našla Witzigmannova matka ako sirota domov. „Tam bol v kuchyni stôl pre domácich. Sedával tam poľovník, poštár, starosta alebo iní. Tieto stoly existujú aj dnes.“ A dnešní poľovníci a poštári sú často prominentní štamgasti, ktorí po prvé hľadajú blízkosť patróna a šéfkuchára a po druhé nechcú presne jednu vec – totiž byť videní. Tak bol takzvaný Chef’s Table dlhý čas miestom osobitnej dôvernosti medzi hosťom a hostiteľom. Roky sa nehovorilo o najvyhľadávanejšom stole v dome, čo je jav, ktorý sprevádza kultové uctievanie šéfkuchárov, čo je prinajmenšom mimo Francúzska nedávny fenomén.

Vo Francúzsku bol jedným z prvých nie už tajených kuchynských stolov ten v prestavanej kuchyni u bratov Troisgrossovcov v roku 1979. Aj kuchynský stôl v bruselskej Comme Chez Soi dosiahol vtedy v scéne cestujúcich jedákov slávu. Zrazu chceli všetci sedieť tam. „Pobehovanie a hlasné hlasy sú skôr nevhodné. Mise en place musí byť perfektné. Časť sa pripraví v prípravnej kuchyni, niečo iné potom pred hosťom. Sú to pokoj, disciplína a organizácia, ktoré potom fascinujú aj hostí.“ To hovorí Eckart Witzigmann, podobne to hovorí aj Kevin Fehling v Hamburgu, ktorý postavil koncept kuchynského stola do centra svojej novej reštaurácie, ktorá nesie posolstvo priamo v názve – jeho reštaurácia sa volá The Table. Nie je to vraj Chef’s Table v pravom zmysle slova, hovorí Fehling. „Ale hrajú tu rolu niektoré dôležité elementy konceptu. Komunikácia medzi hosťami – tu ide o umenie, ale nie o povinnosť. Ide aj o zážitok byť súkromne v jedálni s výhľadom do kuchyne.“

Bola raz jedna revolúcia
Keď vo Francúzsku po zemetrasení v roku 1889 varili šéfkuchári šľachty pre meštianstvo, vznikli prvé reštaurácie. Pritom nebolo plánované, aby hostia mali jesť pri oddelene postavených stoloch. Najmä v relais na vidieku, v hostincoch, sedeli chudobní a bohatí, šľachta a meštianstvo pri jednom veľkom stole. Ľudia sa posunuli k sebe, bola to egalitárna spoločnosť, krátky sen na pár rokov. No predovšetkým v mestách sa spoločnosť čoskoro opäť vzdialila. V reštauráciách boli stoly pre dvoch, štyroch alebo viac hostí, ako to poznáme dnes. Pre francúzskeho sprievodcu Michelin mala donedávna platiť vzdialenosť jedného reštauračného stola od druhého ako kritérium pri zaraďovaní podniku. Popri čistote toaliet.

Medzitým je Chef’s Table súčasťou repertoáru reštaurácií superligy. Celosvetovo však nejde o zblíženie, ale o pocit osobitného zaobchádzania. Sledujete tím parížskej luxusnej reštaurácie rangu Le Meurice pri práci. Ste blízko hviezd – gastronomické zákulisie, to je to, čo zaváži. Chef’s Table funguje aj ako marketingový nástroj špičkovej gastronómie medzi New Yorkom a Šanghajom. Aj vo famóznej Vila Joya na Algarve sa dá od počtu osôb dvoch hostí vopred rezervovať elegantný čierny kuchynský stôl. Šéfkuchár Vila Joya, Dieter Koschina, si nevie na prítomnosti hostí v kuchyni nájsť len to príjemné. Aspoň je úprimný, keď hovorí: „Niekedy ten stôl nenávidím. Už si v kuchyni nemôžeš dovoliť žiadne hrubosti.“ Škoda vlastne. Pre divácku hodnotu jedenia pri kuchynskom stole by boli učni na úteku pred nadávajúcim Dieterom Koschinom, útočiacim na učňov ťažkou omáčnikom, bezpochyby prínosom. Predstava o tom spadá do odboru politicky nekorektného varenia a preto bohužiaľ padá.

Keď v Seehof v salzburskom Goldeggu vyvstala otázka, ako by sa dalo v kuchyni urobiť všetko krajšie, lepšie a funkčnejšie, eufória Seppa Schellhorna, ktorú u neho vyvolali slová „Chef’s Table“, bola vnímateľná len lupou. „Tento nábytok, toto miesto v kuchyni bolo želaním môjho syna Felixa. Teraz som sám nadšený. Je to moje javisko, javisko kuchárov. Javisko interakcie napokon. Divák, teda hosť, je uprostred diania, vníma zhon, zábavu, vážnosť a celé divadlo v kuchyni.“ V Seehofe ponúka kuchynský stôl miesto pre maximálne šiestich hostí. Podľa Schellhorna nie je obsadený len počas veľmi málo dní v roku.

Hostia môžu potom počúvať sľubné tremolo, keď sa farmárske kura pečie pri veľkom teple v rúre, a keď sa kura servíruje, môžu sa kuchári zasa tešiť zo sĺz radosti hostí. „Kuchári a hostia komunikujú. Hosť prichádza s radosťou a odchádza s porozumením pre to, čo tvorí kuchyňu, orchestrálnu súhru a perfekcionizmus. Chef’s Table zlepšil aj prácu v kuchyni, čo sa týka čistoty a komunikácie medzi sebou. Bolo to múdre rozhodnutie.“ Môže byť ale aj to, že sa hostia v kuchyni stávajú rušivým faktorom? Schellhorn: „Ak si niekto myslí, že tu môže oslavovať bujarú kuchynskú párty, je na nesprávnom mieste.“

Sushibar ako vzor
Odkedy kuchynskí architekti objavili Chef’s Table, objavujú sa verzie, ktoré si zaslúžia označenie veľkolepé a s klasickým kuchynským stolom majú spoločné už len meno. Ak by vás čoskoro zavialo do Šanghaja, rezervujte si Chef’s Table v Park Hyatt. Človek tam môže nielen sledovať kuchárov pri práci, ale popri tom aj hodiť očkom na mesto. Kuchynský stôl sa nachádza na 91. poschodí. Teraz sme zrazu pristáli v Ázii. A skáčeme z južnej Číny nakrátko do Japonska. Tam totiž nazývajú Chef’s Table sushibar.

K tradícii sushi patrí osobný kontakt medzi majstrom sushi a jeho hosťami, pričom sa často vyčerpá v nahlas vykríknutom pozdrave a počas jedla prichádzajúcich prejavoch rešpektu. Vo vzdelávaní na majstra sushi patrí v prvom roku k jediným povinnostiam umývanie riadu a trénovanie pred zrkadlom, ako sa neskôr ako majster postaví k hosťom. K príprave jedla sa učeň smie dostať až neskôr. Len aby ste vedeli: Japonská hviezda sushi Akufumi Sakagami strávil celé štvrťstoročie u iných majstrov, kým otvoril svoju vlastnú reštauráciu v srdci Tokia. Pre porovnanie: Učenie rakúskeho šéfkuchára trvá práve tri roky.

Sushi sa tradične pripravuje pred hosťom a kúsok po kúsku sa ihneď ponúka. Priestorové usporiadanie baru alebo stola s výhľadom na kuchára sushi slúžilo na jednej strane vždy osobnému kontaktu, ktorý umožňuje vzájomnú úctu a vážnosť (dôležité v Japonsku), na druhej strane však aj transparentnosti a dôvere v chúlostivej situácii. Tam, kde tak záleží na remeselnej presnosti, čerstvosti surovín a hygiene, ako pri surovej rybe, sa hosť prirodzene rád pozerá kuchárovi na ruky. Ešte dôležitejšie však: Od prípravy sushi po konzumáciu je to práve pár sekúnd. Kto raz mal takto sushi, ako to mimo Japonska existuje po prvé veľmi zriedkavo a po druhé len v najdôležitejších západných hlavných mestách, chce to nikdy inak a môže sa nad miestnymi zvykmi sushi servírovaného na doske, ktoré pristane pred hosťom až po niekoľkých minútach, len unavene usmievať. Chef’s Table má teda u Japoncov nielen sociálnu, ale predovšetkým praktickú funkciu.

Mimochodom, majster sushi si môže svojich hostí dôkladnejšie prezrieť. Nie len v slávnom tokijskom sushibare Jiro Sukiyabashi sa môže stať, že hosťa samotný majster neobslúži, pretože mu chýbajú vedomosti, správanie, úroveň a rešpekt. Alebo vhodná garderóba.

Vraciame sa späť k Chef’s Tables v Zugu alebo aj v Brooklyne. Funkčné podobnosti s japonským sushibarom sú nepochybne prítomné. A blízkosť prináša aj zvýšenie kvality na tanieri. Možno tá myšlienka tohto nábytku nie je ani tak praeurópska, ako sa navzájom radi uisťujeme. Možno Chef’s Table pochádza z Japonska. Alebo mali dva kontinenty nezávisle od seba rovnakú myšlienku? A je to vôbec dôležité? Otázka, ktorú možno diskutovať, čoskoro so šéfkuchárom pri kuchynskom stole.

Schualhus
Klasické U a jediné, podľa sezóny a nápadov kuchyne sa meniace menu pre všetkých; úplná transparentnosť pred hosťom. Trochu Japonska v Lechu.
Zug 5, 6764 Lech am Arlberg
Tel.: 0558/33 43 50
www.rotewand.com

Seehof
Nie v centre kuchyne, ale diania; klasický Chef’s Table podľa francúzskeho (teda medzinárodného) vzoru.
Hofmark 8, 5622 Goldegg
Tel.: 06415/813 70
www.derseehof.at

Simon Taxacher
Tento Chef’s Table je pult so stoličkami, cez ktorý možno sledovať tím pri práci. Tu sa človek veľa naučí.
Aschauer Straße 46, 6365 Kirchberg in Tirol
Tel.: 05357/42 01
www.rosengarten-taxacher.com

Kussmaul
Koncept otvorenej kuchyne Maria Bernatovica dosahuje vrchol pri stole umiestnenom oproti miestu varenia a passu, pri ktorom nájdu miesto maximálne štyri osoby.
Spittelberggasse 12, 1070 Viedeň
Tel.: 01/58 77 62 85
www.kussmaul.at

Triad
Útulný výklenok s výhľadom na malú kuchyňu Uwe Machreicha. Človek žasne nad pokojom a presnosťou, s ktorou sa v tejto kuchyni pracuje.
Ödhöfen 25, Bad Schönau, 2853 Krumbach
Tel.: 02646/83 17
www.triad-machreich.at

Shiki
Oddelený len sklenenou tabuľou, možno od Chef’s Table umiestneného v priechode medzi brasserie a fine-dining časťou sledovať rušné kuchynské dianie. Tím Aloisa Trainta prináša mimoriadne presvedčivý výkon nielen pri rybách, ale aj pri mäse a predovšetkým pri zelenine. Kto by chcel sledovať majstra sushi Rica Rassbacha pri práci, nech si sadne k prednému baru.
Krugerstraße 3, 1010 Viedeň
Tel.: 01/512 73 97
www.shiki.at

Döllerer
Neozdobený, veľký stôl oproti kuchynskému passu. Andreasa Döllerera možno tu pozorovať pri práci ako na javisku.
Markt 56, 5440 Golling
Tel.: 06244/42 20
www.doellerer.at

Interalpen Tyrol
Dvojdňové nahlásenie vopred a zážitku z jedenia pri kuchynskom stole, ktorý je postavený uprostred diania, už nič nestojí v ceste.
Doktor-Hans-Liebherr-Alpenstraße 1, 6410 Telfs-Buchen/Seefeld
Tel.: 05/08 09 30
www.interalpen.com

Floh
Priestor pre dve osoby ponúka vyvýšená pohovka ladená do „Tantris-oranžovej“ (citát Josefa Floha) s výhľadom do a kontaktom s kuchyňou Floh.
Tullner Straße 1, 3425 Langenlebarn
Tel.: 02272/628 09
www.derfloh.at

Mraz & Sohn
V kuchyni stále nanovo štylizovanej reštaurácie stojí stôl pre štyri až šesť osôb. Ušľachtilá oceľ, vysoký faktor coolnosti. Kuchyňa Markusa Mraza patrí k najlepším v meste.
Wallensteinstraße 59, 1200 Viedeň,
Tel.: 01/3304594
www.mraz-sohn.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!