A-La-Carte

Kolumbovo vajce (2013/2)

Vlastne prastarý kuchynský nástroj dobýja späť svoje miesto v kulinárskych (vysokých) sférach – z dobrého dôvodu: vajíčkovitý keramický gril „Green Egg“ je nesmierne univerzálny.


Text od Andrea Karrer · Ilustrácia od Peter Jani

Jonnie Boer, šéfkuchár a majiteľ špičkovej reštaurácie De Librije v holandskom Zwolle, sa už svojich Big Green Eggs určite nechce vzdať: „Používame ich už niekoľko rokov a pekné na nich je, že sa dajú použiť ako gril aj ako pec s presnou reguláciou teploty na stupne. Jednoduché a presné.“ Rovnako je možné aj jemné predvarenie v kombinácii s metódou sous-vide, aby sa následne pomocou Big Green Egg pridali ďalšie dymové arómy.

„S týmto prístrojom dokážeme udržať teplotu pečenia 150 stupňov s odchýlkou plus/mínus desať stupňov. A to po celý večerný servis,“ hovorí Heinz Reitbauer, šéf reštaurácie Steirereck. Trochu cviku je však potrebné. „Trvalo nám niekoľko týždňov, kým sme to vajce zvládli,“ spomína si. „Je pre nás medzitým nenahraditeľné a používa sa hlavne na predgrilovanie napríklad rýb alebo dopečenie zadného hovädzieho.“ Kompletný proces varenia na grile sa Reitbauerovi nezdá byť vhodný pre haute cuisine.

Sergio Herman, hviezdny kuchár reštaurácie Oud Sluis v holandskom Sluis, používa svoje Big Green Eggs okrem iného na perfektnú prípravu langúst a hovädzieho mäsa Wagyu. V profesionálnych kuchyniach od Landhaus Bacher cez bratov Obauera až po reštauráciu Ikarus je Big Green Egg medzitým skutočným „favoritom“. Jeho jedinečné vlastnosti spôsobili, že si Big Green Egg už nemožno odmyslieť z kuchýň tisícov (špičkových) reštaurácií. Áno, v celej Európe vypukol doslova „Egg-hype“. Široké spektrum techník varenia, ktoré tieto keramické grily ponúkajú, inšpiruje profesionálnych kuchárov aj amatérov rovnako. Od údenia rýb studeným dymom až po grilovanie steakov pri žiare, ktorá by prinútila žiarliť každého výrobcu plynových grilov, je možné takmer všetko.

Ako sa to všetko začalo: Príprava pokrmov pomocou ohňa inšpirovala ľudstvo už tisíce rokov k stále novým kuchynským prístrojom. Takže predchodcovia keramických grilov v tvare vajca sú zakotvení v rôznych (stravovacích) kultúrach.

Malé, často aj prenosné pece z keramiky vrátane vhodného kuchynského riadu sú známe už z antiky a dnes ich možno obdivovať vo veľkých múzeách, ako je napríklad Louvre. Gréci už v 7. storočí pred n. l. ovládali techniku vypaľovania, pomocou ktorej mohli keramiky získať vysokolesklé hnedo-červené, ako aj čierne povrchy. V Číne vznikali v neskoršom období mladšej doby kamennej keramické nádoby na varenie s okrúhlym otvorom a tromi dutými nohami, ktoré takisto predstavovali kombináciu pece a kuchynského riadu. Odtiaľ prevzali Japonci svoj Mushikamado, predchodcu Kamada, ktorý sa až do 30. rokov 20. storočia používal hlavne na varenie ryže v pare, predtým než sa začal používať aj na rybie a mäsité pokrmy. Po druhej svetovej vojne si Američania všimli Mushikamado. Vynaliezaví majstri ho ďalej vyvinuli a nakoniec navrhli Kamado v tvare vajca, ktorý je dnes obľúbený u milovníkov grilovania a barbecue na celom svete. Aj tradičná indická pec Tandoori sa považuje za jedného z „pradedom“ keramických grilov. Tieto valcovito tvarované hlinené pece sa vykurujú dreveným uhlím, čím sa teplo odovzdáva stenám nádoby. To je optimálne miesto na pečenie typických indických chlebov Naan, čo je druh placky. Známe „Tandoori kura“ sa tradične vešia medzi ne na ihlu. Materiál keramika teda patrí celosvetovo už tisíce rokov ku každodennému životu a dnes si ho už nemožno odmyslieť ani v priemyselnej oblasti s vysokým výkonom. To je okrem iného spôsobené dobrou tepelnou odolnosťou, schopnosťou akumulovať teplo a tepelnou vodivosťou. Vlastnosti, ktoré si keramické grily takisto osvojili. Výrobcovia moderných grilovacích vajec nechávajú keramické grily vyrábať prevažne v Číne. Aby vajce stálo stabilne, vloží sa do takzvaného hniezda alebo stojana (Craddle). Tieto stojany disponujú čiastočne praktickými odkladacími plochami. Pevné stanovište je vhodné, a preto sa dajú dobre integrovať aj do pracovnej dosky vonkajšej kuchyne. Kamado je navyše veľmi odolný voči poveternostným vplyvom. Po ďalšom vývoji Edom Fisherom v Atlante sa robustné Big Green Egg dnes vyrába z veľmi odolnej high-tech keramiky vyvinutej NASA, ktorá je enormne odolná voči horúčave a chladu, a tak môžete vlastne vždy bez problémov grilovať vonku. Ale nielen grilovať. Podľa modelu a príslušenstva môžete v teplotnom rozsahu od 50 do 400 stupňov priamo a nepriamo grilovať, robiť barbecue, piecť pizzu ako v peci na drevo a dokonca aj údiť. Takže Big Green Egg v skutočnosti nie je gril, ale pec s funkciou grilovania. V princípe funguje Kamado podobne ako rímsky hrniec.
Vďaka špeciálnemu materiálu a pokrievke vzniká vo vnútri teplo, ktoré nie je príliš vlhké a nie je príliš suché, a ktoré udržiava grilovaný pokrm jemný a šťavnatý. Teplota vo vnútri Kamada sa dá cez vetracie štrbiny regulovať takmer na stupeň presne. Vďaka tomu je Big Green Egg zároveň ultimátny pomalý varič! Varenie pri nízkych teplotách v keramickom grile však vyžaduje trochu citu. Akonáhle ale prídete na to, ako na to, je to úplne jednoduché. Základom je zaobchádzanie s prívodom vzduchu: Ak zakúrite drevenému uhliu príliš, teplota pečenia vo vajci je rýchlo v hornej oblasti – a drží sa tam niekoľko hodín. Big Green Egg disponuje hrúbkou steny asi tri centimetre, čo je dôležité kritérium kvality keramického grilu. Vďaka tomu potrebujete len málo uhlia na to, aby ste udržali teplotu konštantnú počas dlhého časového obdobia. „Koľko dreveného uhlia je potrebné, závisí samozrejme od veľkosti grilovaného pokrmu. Aké drevené uhlie by ste mali použiť? Do úvahy prichádzajú v skutočnosti len tvrdé dreviny ako buk, javor (agát), hickory, ovocné dreviny, obmedzene dub a niektoré mäkké dreviny ako jelša, vŕba, topoľ atď.“

Na údenie sa odporúča navyše niekoľko drevených štiepok Big Green Egg, ktoré by sa mali asi tridsať minút vopred navlhčiť.

Keďže nám Christian Petz z reštaurácie Holy-Moly na Badeschiff predstavuje recept na údeného sivoňa v Big Green Egg, tu je ešte malý exkurz o správnom dreve na údenie. Buk dodáva rybe typickú zlatožltú farbu a dobre známu jemnú dymovú chuť. Jelša naopak farbí na červenohnedo a dáva silnejšiu dymovú chuť. Ak sa na údenie použije jabloňové drevo, údený produkt sa zafarbí intenzívne červeno-zlatou farbou a získa korenistú, mierne ovocnú chuť. V USA sa prisahá na používanie Hickory (strom podobný orechu) ako dreva na údenie a grilovanie, chuť a farba sú blízko buka, sú však o niečo intenzívnejšie a ušľachtilejšie. Jelša naopak vytvára intenzívny, charakteristický dym, ktorý dodáva peknú zlatú farbu. To isté platí vo zvýšenej miere pre vŕbu. Borievka sa má brať skôr ako korenie a má sa používať len úsporne. Vytvára typickú, ale mierne prekrývajúcu chuť. Najlepšie je pridať len ojedinelé usušené vetvičky alebo bobule.

Treba tiež dbať na to, aby drevo na údenie malo vlhkosť pod 20 %, bolo „prírodne čisté“ a bez nečistôt, ako sú plesne alebo hmyz.
V princípe sa dajú údiť všetky ryby. Musia len pochádzať z čistých vôd. Zatuchnutá chuť, ako sa často môže vyskytnúť pri bielych rybách, sa údením len zosilní. Dôležité je, aby boli odstránené žiabre a obličky, ktoré inak spôsobujú nevzhľadné škvrny alebo horkú chuť. Po nakladaní sa musí údený produkt dôkladne opláchnuť studenou čistou vodou. (Nemali by zostať žiadne zvyšky slizu. To spôsobuje nevzhľadné škvrny.)
Dosť teórie, teraz ideme na to: Vajíčko sa zahreje na 100 až 150 stupňov, bez držiaka plechu. Použitím držiaka plechu sa teplota v kupole zníži na 50 až 75 stupňov. Teraz posypte drevené uhlie hrsťou štiepok na údenie alebo pilinami, predtým ako vložíte držiak plechu. Ak chcete údiť dlhšie ako pol hodiny, potom nasypte viac drevených štiepok na celú ohňovú misu. Držiak plechu sa teraz môže vložiť nohami nahor. Teraz dajte pod rošt na varenie odkvapkávaciu misku, aby ste zachytili vytekajúcu šťavu, ktorá by inak na keramike držiaka plechu zhorela alebo sa zhlukla. Časy údenia a vnútorné teploty závisia od druhu a hmotnosti údeného produktu a osobnej chuti.

Údený sivoň so zelenou špargľou

Ingrediencie pre 4 porcie

4 sivoňe po 300 g
1 ČL bieleho korenia
1 ČL horčičných semienok
2 ČL feniklových semienok
1 bobkový list
1 ČL bobúľ borievky
1 ČL koriandrových semienok
150 g morskej soli
100 g kryštálového cukru
80 g kôpru, nahrubo nakrájaného
500 g zelenej špargle
2 šalotky
pažítka, nakrájaná
petržlenová vňať, nasekaná
trebuľka, nasekaná
2 PL bieleho vínneho octu
4 PL olivového oleja
2 PL kuracieho vývaru
1 ČL dijonskej horčice
soľ, korenie, cukor
listové šaláty na ozdobu

Príprava
Sivoňe očistite, obličky a žiabre dôkladne odstráňte.
Na marinádu všetky koreniny pomeľte v mažiari a zmiešajte so soľou, cukrom a kôprom.
Sivoňe potrite zmesou korenín, vložte do plochej nádoby, prikryte potravinárskou fóliou a mierne zaťažené nechajte 12 hodín marinovať v chladničke.
Následne marinádu odstráňte a kožu dobre vytrite dosucha.
Ryby úďte v Big Green Egg pri 50 °C cca 20 minút.
Ryby filetujte ešte vlažné a odstráňte kožu.
Zelenú špargľu v dolnej tretine ošúpte, drevnaté konce odstráňte a špargľu uvarte v silne osolenej vode domäkka; okamžite schlaďte v ľadovej vode.
Šalotky ošúpte, nakrájajte na jemné kocky a krátko blanšírujte v slanej vode.
Z uvedených prísad vymiešajte vinaigrette, dochuťte soľou, korením a cukrom. Špargľu a listové šaláty tým marinujte a podávajte s údenými filetami zo sivoňa.

Adresy
Reštaurácia Holy-Moly
Badeschiff na Dunajskom kanáli (Schwedenplatz/Urania)
1010 Viedeň
Tel.: 0699/15 13 07 50
www.badeschiff.at

LOHBERGER HEIZ- U. KOCHGERÄTE TECHNOLOGIE GMBH
Landstraße 19, 5231 Schalchen
Tel.: 07742/52 11-0
www.lohberger.com

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!