A-La-Carte

Tajomstvo múmie (2020/4)

Na prípravu sušenej tresky sa treska „vysuší na smrť“ a následne vďaka dostatočnému množstvu vody zažíva chutné oživenie.


Treska sa loví v zime. Keď obrovské húfy tresky tiahnu z Barentsovho mora k nórskemu pobrežiu na trenie, začína sa sezóna lovu. Hneď po výlove sa ryby spracujú. Odseknú sa im hlavy a rezom na brušnej strane sa odstránia vnútornosti. Po vypitvaní sa ryby buď sušia vcelku, alebo sa rozrežú pozdĺž chrbta. Zviazané v pároch za chvostové plutvy sa vešajú na mesiace na špeciálne drevené konštrukcie, v Nórsku nazývané „Stokk“. Tieto typické drevené konštrukcie sa nachádzajú najmä v severnom Nórsku. V studenom morskom vzduchu sú zavesené ryby chránené pred hmyzom a rastom baktérií. Teploty tesne nad bodom mrazu, aké panujú v blízkosti mora, ponúkajú dobré podmienky na sušenie, pretože príliš veľký mráz by zničil vlákna ryby. Ideálne podmienky sú preto na Lofotách, keďže vďaka polohe ostrovov tam zriedkavo dochádza k extrémnym mrazom. Tu sa vyrába aj najkvalitnejšia sušená ryba, sušená treska. Okrem toho sa na Lofotách čas lovu tresky zhoduje s najlepším obdobím na sušenie. Po troch mesiacoch na sušiacich konštrukciách pod šírym nebom sa teraz doskovo tvrdá sušená ryba zloží a ešte dva až tri mesiace sa skladuje vo veľkých, dobre vetraných halách. Počas sušenia ryba stratí sedemdesiat až osemdesiat percent vody, vitamíny a nutričné hodnoty však zostávajú zachované. Tak má jeden kilogram sušenej ryby rovnako veľa vitamínu B, bielkovín, vápnika a železa ako päť kilogramov čerstvej ryby.

Prvýkrát sa treska ako sušená ryba objavila v histórii Vikingov ako exportný produkt. Vikingovia pokrstili tresku Skrei – tulák –, a jej biele mäso bolo u nich veľmi žiadané. Obsahovalo podstatne viac tuku ako iné druhy rýb a chutilo čerstvo alebo sušené zodpovedajúco intenzívnejšie. Keď Vikingovia v priebehu 10. storočia prenikali ďalej smerom na juh až do stredomorskej oblasti, naučili sa konzervovať tresku pomocou soli a následne ju sušiť rozprestretú na skalách. Tak vznikol pojem klippfisch (skalná ryba). Nasolená a vysušená mohla treska prežiť dlhú cestu z Nórska až do horúcich končín Portugalska a južného Španielska a tam sa predať bez toho, aby sa cestou kvôli stúpajúcim teplotám pokazila. Netrvalo dlho a klippfisch v Portugalsku nastúpil svoj historický triumfálny pochod ako „Bacalhau“. Potrebnú soľ na konzerváciu dovážali Vikingovia a neskôr aj Nóri prevažne z Portugalska. Následne klippfisch vyvážali späť a vymieňali ho za víno a iné portugalské produkty. Výmena prekvitala a obchod prosperoval.

Aj dnes je sušená ryba obľúbenou potravinou. V Nórsku sa tradične naklepe kladivom domäkka a potom sa konzumuje surová a neodmočená. Hlavnými odberateľmi sušenej ryby sú však Taliansko a Portugalsko, kde je známa pod názvom Stoccafisso, respektíve Bacalhau. Portugalci dokonca tvrdia, že poznajú viac ako 365 spôsobov prípravy. Pred prípravou sa však sušená ryba odmočí, aby zmäkla a napučala. „Sušenú rybu, rovnako ako klippfisch, treba pred prípravou vložiť do vody. Sušená ryba sa musí pílou nakrájať na približne päť centimetrov široké kúsky, pretože voda má preniknúť do mäsa a cez kožu sa tekutina dnu nedostane. Vzduchom sušená treska sa musí namáčať viac ako dva dni, pričom vodu treba niekoľkokrát denne meniť,“ vie Manfred Buchinger, legendárny hostinský z Alte Schule v Riedenthale, a pokračuje: „Keď som pracoval v hoteli Ritz v Lisabone, pred namáčaním sme z klippfischa umyli hrubú soľ. Je dôležité, aby bola ryba počas odmočovania chladená, inak sa tvoria baktérie. Čím dlhšie sa ryba namáča, tým ,jemnejšia‘ je chuť. V prípade pochybností ochutnajte kúsok ryby. Pretože ak leží vo vode príliš dlho, mäso sa vylúhuje a stratí chuť!“

Kulinárska trojica, ktorá sa opakuje v každom recepte na Bacalhau, je olivový olej, cesnak a cibuľa – aromatická fúzia z detstva, ktorá zostáva každému Portugalcovi v celoživotnej pamäti. Bacalhau, známy ako ryba pre chudobných, v posledných rokoch vystúpil na Olymp portugalských šéfkuchárov. Originálne recepty, ako aj inovatívne kreácie plnia celé rady kuchárskych kníh.

Sušená ryba sa zhruba rozdeľuje do troch tried. V rámci týchto tried prebieha ďalšie jemné triedenie, ktoré sa riadi kvalitou, dĺžkou, hrúbkou a hmotnosťou. Prvá trieda sa rozdeľuje do dvanástich, druhá do šiestich podtried. Pôvod tohto odstupňovania siaha do obchodu v časoch hanzového spolku. Rôzni obchodní partneri boli a stále sú zásobovaní rozdielne. Prvá kvalita, „Genova“, sa vyváža do Talianska. Musí vykazovať bezchybnú, lesklú kožu bez zafarbení. Nesmú byť viditeľné žiadne poškodenia mrazom, otlačeniny ani plesnivé škvrny.

Najjednoduchšie kvality sa vyvážajú až do Afriky. Nič sa nevyhadzuje. Dokonca aj hlavy idú za pár centov exportérom, ktorí zväčša pochádzajú z Nigérie. Pre ľudí tam je sušená ryba lacným a životne dôležitým zdrojom bielkovín. Elektrina a chladničky nie sú v mnohých krajinách stále samozrejmosťou.

Obrovská obľuba sa treske stala osudnou: v 90. rokoch 20. storočia skolabovali obrovské zásoby pri pobreží Severnej Ameriky, ktoré sa dlho považovali za nevyčerpateľné, a napriek obmedzeniam lovu sa dodnes nezotavili – a nie je isté, či sa vôbec niekedy zotavia. Ostatné zásoby, predovšetkým v severnej Európe, sú v o niečo lepšom stave. Kto kupuje tresku, či už čerstvú, sušenú alebo solenú, mal by dbať na to, kde a kým bola ulovená.

Slávny portugalský románopisec Eça de Queiroz napísal v roku 1884 v liste priateľovi: „Ako románopisec sa cítim ako Francúz. V srdci zostávam Portugalcom, stále preplnený lyrickou trpkosťou, živený Fadom, Saudade a Bacalhau.“ —

Buchingers Gasthaus zur Alten Schule
2122 Riedenthal
www.buchingers.at

Kúpiť sušenú rybu alebo klippfisch

Eishken Estate
Großgrünmarkt Viedeň-Inzersdorf
www.eishken.at

Fisch-Gruber
Naschmarkt Viedeň
www.fisch-gruber.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!