A-La-Carte

Salámový trojboj (2004/3)

Ich výroba je náročná, no ich renomé je napriek tomu nekončiace: Výroba salámy sa považuje za najvyššie umenie produkcie údenín. A la Carte ochutnal salámy z Rakúska, Talianska a Maďarska.


Salámový trojboj

Text Florian Holzer Fotografie: Luzia Ellert
Haly v Gerasdorfe pri Viedni sú zaliate svetlom, žiaden hluk, hoci je tu čulý ruch, no v žiadnom prípade nie hektický, „pretože vykrikovanie by aj tak nič neprinieslo“, hovorí Michael Mühl, výrobný riaditeľ a vývojár produktov v spoločnosti Stastnik v Gerasdorfe pri Viedni. Denne sa dodávajú približne tri tony bravčového mäsa, hlavne zo samíc, pretože ich mäso je suchšie, „a čím menej vody je v mäse, tým lepšie“. Pretože voda musí von, neskôr z klobásy, a práve to je tá ťažkosť. Pri tuku je to o niečo ľahšie, ten sa meria, ak je ho príliš veľa, pridá sa niečo chudšie, ak je ho málo, pomôže sa slaninou, „ale len veľmi kvalitným mäsom, pretože ak materiál nesedí, potom to stroskotá“. Týmto spôsobom možno využiť takmer celé telo jatočného ošípaného, vysvetľuje Mühl, „iba úplne mäkký tuk z brucha nie, pretože ten sa v rezačke príliš maže“. Šokové zmrazenie na –30 °C, potom do špeciálnej rezačky, špeciálnej preto, lebo aj tu treba zabrániť mazaniu tuku, čo by neskôr zabránilo rovnomernému preschnutiu, mäso, slanina, soľ, koreniny a štartovacie kultúry vo forme laktobacilov, hotovo. Hmota má teraz stále –5 °C, viac by bolo zlé, pretože nenaplnená klobása by sa potom pokazila, menej by bolo zlé, pretože hmota by sa inak zhlukla – „pri výrobe salámy existuje nekonečne veľa zdrojov chýb, preto sa považuje za kráľovskú disciplínu“.
Aj pri plnení – v Stastniku používajú takzvané „bielkovinové črevá“, teda umelé črevá z prírodného tkaniva, ktoré sú najpriedušnejšie „a navyše kalibrovo presné“ – sa vyhýba mazaniu, posledný raz, potom na týždeň do komôr na predzretie, kde sa pri kontrolovanej vlhkosti vzduchu a teplote spúšťa fermentácia, hmota sa spája do kompaktného celku s požadovanou pevnosťou jadra, pH hodnota a koncentrácia vodíkových iónov sa neustále merajú, pretože pod pH 5,3 baktérie a zárodky hynú, a to je aj cieľ; ak to na štvrtý deň nie je tak, klobása sa môže vyhodiť. A ak pevnosť jadra nie je daná a klobása na okraji schne silnejšie ako v strede, o to viac, „to je vôbec najťažšia chyba“.
15 % objemu už medzitým vyschlo, potom ide do hlavnej komory na zretie, ušľachtilá pleseň sa nastrieka – neromantické, jasné, „kedysi sme ju mali vo všetkých škárach, to bolo jednoducho extrémne neisté“ – a do platnosti vstupuje premyslené vetranie, aby sa zaručila tvorba plesne: 40 sekúnd sprava, 40 sekúnd zľava, 30 sekúnd zo stredu. Pleseň pri klasickej saláme mimochodom nechcete len preto, že vyzerá vtipne a zabezpečuje vysokú rozpoznateľnosť pri trvanlivej saláme, ale predovšetkým ako nositeľ chuti a ako prirodzený pomocník pri sušení – ak je klíma príliš suchá, vytvorí ochrannú vrstvu, ak je príliš vlhká, vypotí vlhkosť.
V spoločnosti Stastnik nenechávajú nič na náhodu, o ktorej u menších producentov môže ešte celkom určite spolurozhodovať náhoda. Napríklad u Johanna Raggama zo Štajerska, ktorý sa kedysi náhodou dostal k zvieratám, ktoré spracováva na svoje tak neporovnateľné klobásy: Ovocný sad sa mal vedľajšie využívať ako pastvina pre zvieratá, Raggam mal pôvodne v úmysle ovce, ale sused protestoval. Maďarská mangalica bola druhá voľba, nejako sa však dostal k mangalici, pred pätnástimi rokmi ešte absolútna rarita, medzitým už dávno v hľadáčiku gurmánov s vyvinutým zmyslom pre výnimočnosť. „Keď prvýkrát porazil také zviera,“ rozpráva Johann Raggam, „myslel som, že ma vystrie, samý tuk, to je naozaj tučné prasa!“ Výroba jeho „slaninovej klobásy“ tak bola len logická, materiál musel niekam ísť, hoci sa táto extrémna saláma spočiatku netešila práve najväčšej obľube.
To sa však zmenilo, Johann Raggam je v celom Štajersku známy svojimi špecialitami z mangalice, a ak niekde na jedálnom lístku alebo etikete vidíte mangalicu, je veľká pravdepodobnosť, že kedysi ryla v ovocnom sade Johanna Raggama.
Na začiatku by to s klobásami fungovalo len mierne dobre, „trvalo mi dlho a medzitým som mnohé vyhodil do lesa – pre líšky“. Medzitým pozná subtílnu hru s vlhkosťou vzduchu, teplotou a zretím, medzitým už vie aj to, že biela pleseň síce prekvitá nádherne a krásne, že potom však čoskoro príde zelená pleseň a tiež prekvitá, a potom majú líšky zase niečo. Preto mangalicové klobásy údi, čo síce opticky možno predstavuje malý nedostatok, zato ale zaručuje bezpečnosť – údením pleseň rýchlo hynie – a ani chuti to vôbec neuškodí. Okolo šesťdesiat mangalíc má Johann Raggam dnes, je členom spolku na ochranu vyhynutých plemien hospodárskych zvierat a rozhodnutie, ktoré prasa bude ďalšou salámou, robí relatívne jednoducho: „Jednoducho vyberiem tie najväčšie“. Produkuje 140 kíl klobásy v kuse a nechať sa zapísať na poradovník sa v každom prípade vyplatí.
Diviak, osol, kôň, hovädzí dobytok Chianino – v Taliansku sú rozmanitosti salám o niečo bližšie než v Rakúsku, kde – aspoň do krízy BSE – namleli do surovej salámy práve trochu hovädzieho mäsa. A v Maďarsku sa počíta vôbec len prasa. Aspoňže sa v Stastniku v Gerasdorfe vyrába aj morčacia saláma, dokonca probiotická, ale to je akosi iný príbeh. V Landart, manufaktúre na gurmánske špeciality na dvore nad jazerom Attersee, to aspoň skúšajú so srnčinou a takzvaným Egelseer prasaťom, špeciálne kríženie medzi diviakom a starým plemenom Schwäbisch Haller. Alois Allinger, bývalý zástupca šéfkuchára u Jörga Wörthera a teraz výrobný riaditeľ delikatesnej farmy, si urobil kvôli licencii na výrobu klobás extra mäsiarske učňovstvo, kde sa však človek nenaučí robiť klobásu tak, ako to robí on: žiadne zvýrazňovače chuti, žiadne spojivá, žiadne hotové zmesi korenín, žiadne štartovacie kultúry, zato okamžité vykostenie mäsa po porážke, aby sa dosiahla nižšia hodnota pH a mäso sa nechalo trochu predsušiť, plnenie do prírodných čriev z koňa a nie menej ako sedemmesačné zretie v špeciálnych komorách na zretie. Alebo kozy, ktoré chovajú Josef Wagner, lekár a homeopat, a jeho manželka Jutta Wagner, umelkyňa, na asi tisíc rokov starom, malebnom Schatzmühle v Hengsbergu. Prevažne sa síce spracováva mlieko a predovšetkým srvátka zvierat, ale vyrábajú sa aj klobásy na desiatu alebo práve kozie salámy, až rok zrejú klobásy s osobitou, trochu nasladlou chuťou kozieho mäsa.
Čas monotónnosti, keď si človek v oblasti salám mohol vybrať možno medzi viac či menej paprikou, je každopádne preč. A aj keby vám lekár odporučil čistú a prísnu salámovú diétu, nemusíte sa vzdať rozmanitosti a pestrosti.

Degustácia

Osol víťazí: Maďarsko, Rakúsko, Taliansko, prasa, hovädzí dobytok, srnčina, koza, diviak – rozmanitosť klobás menom saláma je veľká. Vyhrali však dvaja vzácni špecialisti.
Komplexná degustácia salám, pri ktorej by sa všetky surové klobásy nachádzajúce sa na trhu navzájom porovnali, by nepochybne presiahla rámec. Obmedzili sme sa preto na reprezentatívny prierez, ktorý vyzeral nasledovne: surové klobásy s ušľachtilou plesňou alebo bez nej, neúdené alebo len ľahko údené, z Maďarska, z Talianska a z Rakúska. Pričom maďarský trh so salámami je očividne dominovaný dvoma výrobcami Pick a Hertz, čo výber uľahčilo, pri rakúskom tovare sme si vybrali cenovo dostupný štandardný sortiment zo supermarketu, ako aj vzácne špeciality od malých výrobcov; pri talianskych klobásach sme siahli jednak po tom najlepšom, čo sa dá vo Viedni zohnať, ako aj po diskontnom tovare. A ako vždy sa ukázalo: Cena sama osebe síce nič nehovorí, kvalita má ale nepopierateľne svoju cenu. A obzvlášť potešujúce: Špeciality a špeciálne salámy dokážu presvedčiť chuťou a diferencovanosťou. Aspoň porotu A la Carte, ktorá pozostávala tentoraz z Christiny Fieber, špecialistky na víno a vedúcej reštaurácie v „Yohm“, Dagmar Gross z „Tinto Rosso“, virtuóza na ocot a kyslú zeleninu Erwina Gegenbauera, Helmuta Ungera z vinotéky a vínneho baru „Unger und Klein“, ako aj Floriana Holzera a šéfredaktora A la Carte Christiana Grünwalda.

Oslia saláma z regiónu Veneto 8,9
V severnom Taliansku síce nie sú oslie a konské salámy bežné, ale obchoduje sa s nimi ako so vzácnou a drahou delikatesou, ale aspoň existujú. Tá tunajšia bola jednoducho perfektná, s mladistvou krémovosťou, ešte nie extrémne vysušená, čo oslie-mu mäsu veľmi prospieva; plnená v hrubom prírodnom čreve, vysoký podiel mäsa, málo, ale veľké kúsky slaniny, pokrytá aromatickou ušľachtilou plesňou, takpovediac obraz salámy: „divoká vôňa“, „mokrá, mladá saláma“, „jemne kyslá v pozadí“, „skvelý výzor salámy, rozplýva sa na jazyku, prináša radosť na konci“, „vláčna, veľmi typická talianska vôňa salámy“, „noblesná“.
Za 42,– €/kg u Urbaneka, Naschmarkt stánok 46, 1040 Viedeň, tel.: 01/587 20 80

Mangalicová slaninová saláma 8,2
2. miesto pre jednu z najšpeciálnejších klobás, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú v Rakúsku: „jemnú“ a „slaninovú salámu“ vyrába Johann Raggam už pár rokov, možno však predpokladať, že je čoraz lepší. Počítači kalórií sa pri pohľade na slaninovú salámu možno zľaknú, pretože rez tejto klobásy, mimoriadne obľúbenej v štajerských viechach, ukazuje skôr viac bieleho ako červeného. Ale aká komplexná, aká lahodná! „Šialená optika, obrovské kúsky tuku, oriešková, ľahká dymová nóta“, „rustikálna, veľmi svojrázna, úžasná klobása“, „červené víno s kúskami tuku, vynikajúca“, „archaická prasaláma, hrubá, ale harmonická“.
Za 15,– €/kg u Johanna Raggama, Siebing 1, 8481 Weinburg, tel.: 03472/82 76

Diviačia saláma, Falorni 6,7
Takpovediac USP produkt tradičného špecialistu na klobásy a šunky z Greve in Chianti, ktorého obchod sa medzitým rozrástol už cez polovicu námestia mestečka a zmenil sa na skutočný zážitkový nákupný svet diviačej salámy. Ale oprávnene, klobása je jednoducho lahodná, „veľmi klasická, veľa korenia, intenzívna chuť mäsa, veľmi dobre urobená“, „chuť o niečo príliš korenistá, ale má vtip“, „animujúca vôňa, pripomína pikantnú hovädziu polievku s množstvom korenia, veľmi pekne šťavnatá“.
Za 36,90 €/kg u Pöhl am Naschmarkt, stánok 169, 1040 Viedeň, tel.: 01/586 04 04

„Toro Chianino“, Falorni 6,6
Ďalší top produkt Macelleria Falorni z Greve, tentoraz sa miešalo bravčové mäso a slanina s mäsom z legendárneho bieleho vola Chianino, z ktorého sa zvyčajne krája Bistecca Fiorentina. „Jemnozrnná, šťavnatá, jemná, veľmi čerstvá saláma“, „veľmi talianska, jemná v zhryze“, „žiadne optické zjavenie, príliš slaná“, „hrubo mramorovaná, vysoký podiel červenej, na jazyku mastná, mäsitá“, „typ taliansky klasik, vyslovene korenistá“.
Za 36,90 €/kg u Pöhl am Naschmarkt, stánok 169, 1040 Viedeň, tel.: 01/586 04 04

„Salame Nobile di Greve in Chianti“, Falorni 6,3
A nakoniec tretí zástupca z domu Falorni, takisto veľmi dobre umiestnený, niet divu, pretože pre „Nobile“ sa spracúvajú len vybrané kusy z krku a miešajú sa s Vino Nobile di Montepulciano. „Šunková, jemná nóta cejlónskeho čaju“, „veľmi slaná, ale dobré mäsové nóty“, „veľmi pekne vysušená, skvelý rez“, „pôsobí veľmi vysušene“, „tuhá, kožovitá, scestná“, „decentná, silno po korení“, „vôňa borievky a vavrínu, tmavokorenistá aj na jazyku, dosť slaná“.
Za 49,– €/kg u Urbaneka, Naschmarkt stánok 46, 1040 Viedeň, tel.: 01/587 20 80

Lesachtaler, S. Lasser 6,3
Najnovší produkt z tradičnej údiarne šuniek v Hermagore: O niečo chudšia „Lesachtaler“ zodpovedá svojím miernejším korenistým tónom a ľahkým dymovým nádychom klobásovému ideálu regiónu, Lesachtaler pozostáva zo stopercentného bravčového mäsa. „Korenie, veľa mäsa, takmer žiadna slanina, nie celkom klasická, má takmer niečo z carpaccia“, „pekná optika, borievka v popredí, potešujúci koniec“, „vzhľad šunkovej klobásy, človek sa zadusí hrubým korením“, „animujúca vôňa, veľmi mäsitá, čerstvá“.
Za 16,50 €/kg u S. Lasser, Eggerstraße 14, 9620 Hermagor, tel.: 04282/33 70

Diviačia salámová klobása, Kriegler 5,9
Zástupca špecialistu na divinu z Neuerlaa vo Viedni. Podiel diviny tejto diviačej salámy tvoria diviaky, svojím druhom však táto klobása veľmi zodpovedá talianskym surovým klobásam. „Tmavo, mäsitá, po červenom víne, divoká“, „ľahká dymová aróma“, „tmavá, aróma diviny, borievka ako v stánku s klobásami Waldviertler“, „intenzívna červená, vonia ako čerstvo prinesené údené“, „veľmi výdatná záležitosť“.
Za 11,90 €/kg u Kriegler Wildspezialitäten, Perfektastraße 13, 1230 Viedeň, tel.: 01/699 37 53

Toscanello 5,8
Extrémne cenovo dostupná klobása od italo-diskontéra. Nie nepodstatnú zložku tohto exemplára tvoria samozrejme aj emulgátory, konzervačné látky, stabilizátory a zvýrazňovače chuti, nuž: „veľmi slaná, skvelá optika“, „klasická chuť, divoká, nespútaná, dlhotrvajúca“, „mydlová aróma, žuvačka, celkom harmonická“, „hovädzia polievka, harmonická, pevná textúra a napriek tomu šťavnatá“.
Za 7,95 €/kg u D’piu, Stiftgasse 5–9, 1070 Viedeň, tel.: 01/522 94 99

„Nocello“, Malletti 5,5
„Oriešok“ talianskeho veľkovýrobcu Maletti z Casinalba pri Modene sa vyrába zo šunky Parma, je dosť veľkoformátový a má pomerne nízky podiel tuku. „Mäsitá, jemná a delikátna, ľahko kyslastá, skoro až marcipánová konzistencia“, „vínna aróma, chuť smeruje k prosciuttu“, „smrdí vo vôni, chuťovo nerafinovaná“, „fádna, príliš krotká, hovädzie?“.
Za 31,40 €/kg u Piccini, Linke Wienzeile 4, 1060 Viedeň, tel.: 01/587 52 54

Karnische, S. Lasser 5,2
„Hlavná klobása“ údiarne z Hermagoru, z čistého bravčového mäsa, len sušená na vzduchu, neúdená. „Čerstvá, príjemná, klasická chuť salámy, vláčna, mladá, veľké kúsky“, „zo salámy málo, z korenín veľa“, má vo vôni niečo talianske, tuk síce viditeľný, na jazyku však nepôsobí mastne“, „skôr neutrálna“.
Za 11,40 €/kg u S. Lasser, Eggerstraße 14, 9620 Hermagor, tel.: 04282/33 70

Spinata picante, Madeo 5,2
Jediná pikantná klobása v súťaži, od salámového giganta Madeo v Cosenze v Kalábrii. Pri Spinata ide o sploštenú salámu, ktorá má svoj pôvod v Ríme. „Sladká, veľmi štipľavá, ale extrémne dobre urobená“, „papriková bomba v dizajnérskom obleku“, „podľa dizajnu by to mohla byť aj ozdoba na vianočný stromček, paprika dominuje“, „paprika v prebytku, zvláštne farebné prevedenie“.
Za 33,– €/kg u Pasta e più, Rochusmarkt 39, 1030 Viedeň, tel.: 0660/214 13 02

St. Ambrogio, Malletti 5
Saláma podľa spôsobu, ako sa robí v okolí Modeny, „veľká, veľa mäsa, zvodné vedenie soli“, „mäsitá, sladká“, „tvar vianočky, vôňa ako borievková šunka, trochu kyslastá“.
Za 25,– €/kg u Piccini, Linke Wienzeile 4, 1060 Viedeň, tel.: 01/587 52 54

Srnčia saláma 4,5
Produkt manufaktúry na gurmánske špeciality pri jazere Attersee, bez zvýrazňovačov chuti, bez spojív a štartovacích kultúr, zato s čerstvými bylinkami a koreninami, sedem mesiacov zretá v špeciálnych komorách na zretie. „Dominujú bylinkové nóty, zvieracie nóty“, „v popredí stredomorské bylinky“, „pôsobí trochu údená a žlknutá“.
Za 37,50 €/kg u Landart, Egelsee Straße 44, 4866 Unterach, tel.: 01/76 65-6011

Cigánsky drahokam 4,4
Zástupca z Maďarska, so všetkým, čo je v EÚ povolené v oblasti konzervačných látok, antioxidantov a sacharózy: „štipľavá, olejovitá, slaná, veľmi obyčajná“, „jemná, typická aróma, napriek studenému tuku veľmi pekná“, „trochu mastná, jazyk si pýta chlieb“, „veľmi tučná“.
Za cca 20,– €/kg v obchode s potravinami

Salami Abbruzzese 4,3
Skôr malá saláma od Maletti, tentoraz zmiešaná s bielym vínom, „delikátna, soľ ruší ušľachtilý dojem, smrdí“, „extrémne tesná, zdržanlivá“, „skôr fádna“.
Za 25,– €/kg u Piccini, Linke Wienzeile 4, 1060 Viedeň, tel.: 01/587 52 54

Pick 3,7
Klasická, maďarská saláma par excellence, nezameniteľná vo vzhľade, chuti a vôni. „Intenzívna, olejovitá, jemnozrnná, staromódna, pekná“, „drobí sa na jazyku, pálivá štipľavosť, mastná“, „ako guláš zo včera“.
Za 21,90 €/kg u Merkur

Maďarská, Stastnik 3,6
Maďarská saláma, verne vyrobená vo Viedni-Gerasdorfe, „malá, jemnozrnná, slaná, ľahostajná“, „pichľavá štipľavosť, priliehajúci tuk“, „aróma školskej desiaty“.
Za 21,90 €/|kg u Radatz

Hertz 3,6
Druhý v maďarskej hitparáde, „mastný, žltý, úplne nejemný, dá sa to aj prehnať“, „drobivá, dobre dávkovaná štipľavosť“, „supermarketový typ“.
Za 21,90 €/kg u Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Viedeň, tel.: 01/532 33 34

Domáca saláma, Stastnik 3,2
Približne rovnaká receptúra ako pri maďarskej saláme, avšak inak korenistá, „ľahostajná“, „klasická saláma, harmonická, ale aj nudná“, „sympatické oko“.
Za 14,90 €/kg u Radatz

Saláma z Egelseer 2,9
Takisto vyrobená podľa najvyššieho salámového remesla, tentoraz z diviaka Egelseer, dlho zretá, bez konzervačných látok. V degustácii možno trochu nešťastne posúdená: „Pekná optika, chuť úplne dominovaná bylinkami“, „zdá sa, že je to bylinková saláma, žltá“.
Za 37,50 €/kg u Landart, Egelsee Straße 44, 4866 Unterach, tel.: 01/76 65-6011

Čistá kozia saláma 1
Siegfried a Jutta Wagnerovci sú homeopati a chovatelia kôz, vyrábajú prvotriedne kozie syry, úžasné kozie klobásy na desiatu a práve aj koziu salámu, ktorá je však náročná na zvyk, a preto v slepej degustácii prepadla. „Chuť Maggi, veľmi zvláštna“, „iritujúca, téma mimo“.
U Wagnera, Schatzmühle, 8411 Hengsberg, tel.: 03185/25 34

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!