Zrazu už nič nie je tak, ako bolo doteraz. Zrazu už škótska single malt whisky nie je stará, nie je hnedá a už nedozrieva tam, kde bola vypálená. Navštívili sme pálenicu, ktorá mimoriadne efektívne rúca tradície, a opýtali sme sa whisky experta Maria Prinza, čo to znamená.
Text od Floriana Holzera
Bruichladdich sa vyslovuje ťažko, respektíve je ťažké správne vysloviť názov škótskej pálenice na ostrove Islay. Napriek tomu sa oplatí so spoločnosťou zaoberať, koniec koncov bola pálenica vo svojom zakladajúcom roku 1881 jednou z najmodernejších svojej doby, bola postavená z jedného kusa a nie pozliepaná z existujúcich hospodárskych usadlostí. A bola z času na čas na pár rokov odstavená, často predávaná, sotva renovovaná a modernizovaná. V roku 1994 bola definitívne zatvorená, príliš stará, príliš neefektívna, príliš nízky výkon.
Presne to však bolo to, čo hľadal Mark Reynier, nezávislý plnič whisky so značkou „Murray McDavid“, totiž pálenicu, v ktorej by sa dala vyrábať single malt „starej školy“, individuálne a tradične. V roku 2000 kúpila investičná skupina okolo Reyniera majetok a zásoby za 7,5 milióna libier, zlákala majstra pálenice Jima McEwana z pálenice Bowmore na protiľahlej strane Loch Indaal, doplnila staromódny technický inventár o časti iných historických páleníc, postarala sa o pestovanie vlastného organického jačmeňa na ostrove Islay a postavila vlastnú plničku. Sklady boli zrenovované, počet sudov opäť zvýšený na 50 000 a s „Octomore“ bola vytvorená vlastná línia, ktorá si robila nárok na to, že je najrašelinovejšou whisky na svete. Mark Reynier sa zriekol prifarbenia cukrovým kulérom, rovnako ako filtrácie. V roku 2012 bol Bruichladdich predaný za 58 miliónov libier francúzskemu koncernu s liehovinami Rémy Cointreau; filozofia bola zachovaná, sortiment bol však zoštíhlený a stavilo sa na plnenia bez uvedenia veku, takzvané NAS plnenia (pozri k tomu článok „Kedy je single malt zrelá?“ od Rolanda Grafa, A la Carte 3/2015).
Konštatujeme: vlastný jačmeň, staré vybavenie ovládané len manuálne, dozrievanie vo vlastných skladoch, vlastné plnenie, výlučne produkcia single malt, zrieknutie sa prifarbenia a filtrácie, dôraz až extrémny dôraz na rašelinovosť. Tým mal Bruichladdich nepochybne zhromaždených pár nie nevýznamných jedinečných predajných vlastností, respektíve predvídal pár trendov, ktoré budú tému single malt v budúcnosti pravdepodobne ešte formovať. Informovali sme sa u Maria Prinza, od roku 1992 majiteľa a prevádzkovateľa Potstill, najlepšie zásobovaného dovozcu whisky a whiskey v Rakúsku, čo si o tom treba myslieť.
Dozrievanie vo vlastných skladoch. V skutočnosti sa sudy väčšiny páleníc už dávno neskladujú v samotnej pálenici a vo vlastných skladoch, ale centrálne na škótskej pevnine v obrovských klimatizovaných skladoch. Áno, je to neromantické, či je to teraz dobré alebo zlé, sa však nedá tak presne povedať. Príliš veľa faktorov by na to malo vplyv, vysvetľuje Mario Prinz, a ak by sa pri starých, nízkych skladoch s udupanou hlinenou podlahou dalo pravdepodobne ešte hovoriť o vplyve slaného morského vzduchu, pri klimatizovanom sklade s 18-poschodovými regálmi je v podstate jedno, či stojí priamo na morskom pobreží alebo na pevnine. Whisky sudy sa prepravovali celé storočia, vedecky sa vplyv okolitého podnebia nikdy nepodarilo dokázať.
Islay boom. Whisky z ostrova Islay sa zdajú byť momentálne v kurze. Ardbeg, Bowmore, Caol Ila, Lagavulin, Laphroaig patria k pýche všetkých single malt nerdov, typická rašelinovo-dymovo-slaná nota whisky z Islay je ľahko rozpoznateľná, a preto atraktívna aj pre začiatočníkov. Okolnosť, ktorá skutočne viedla a vedie k početným novým založeniam a oživeniam páleníc na malebnom ostrove: Bruichladdich bol v roku 2000 reštartovaný, o obnovení pálenice v Port Charlotte sa dlho hovorilo, momentálne je to však neisté, Octomore – taktiež malá pálenica, ktorá však existovala len do roku 1852 – žije aspoň v extra rašelinovej línii Bruichladdich ďalej; Kilchoman založil nezávislý plnič Anthony Wills v roku 2002 a bola to jedna z prvých skutočne nových páleníc v celom Škótsku, od roku 2005 sa páli, malá a mimoriadne zaujímavá pálenica; Ardnahoe a Gartbreck sú na trati a začnú – ak vydržia financie a splnia sa podmienky – možno budúci rok svoju prevádzku, Bunnahabhain produkuje od roku 2003 opäť pravidelne.
Trend Islay je badať predovšetkým v Škandinávii, Nemecku a Rakúsku, hovorí Mario Prinz, v Anglicku dymové, rašelinové single malt whisky – donedávna – nemali dobrú povesť, považovali sa za rustikálne a tendenčne chybné. Škótsky romantizmus, ktorý nebolo v neposlednom rade spustený Hollywoodom, však v 90. rokoch otvoril trh práve pre tieto whisky, ktoré platia za „tekuté Škótsko“.
Zakladateľská činnosť, ktorú možno od 60. rokov prvýkrát opäť badať, sa však – hoci s Kilchoman a Bruichladdich prominentne ukotvená – neobmedzuje len na Islay. Momentálne je v celom Škótsku na štarte okolo tridsať nových projektov, napríklad ostrovná pálenica Arran, Wolfburn na samom severe Škótska alebo s napätím očakávané whisky Daftmill Distillery v Lowlands. Mladistvý status nových alebo znovu otvorených páleníc sa mimochodom celkom dobre speňažuje, napríklad tým, že sa „prvé sudy“ predávajú za fantastické ceny v rozmedzí milión libier do Ázie alebo Ruska, ako je to v prípade Annendale na juhu Lowlands – metóda, ako získať späť vysoké počiatočné náklady. Škóti pri tom postupujú niekedy podľa hesla „drzosť víťazí“, hovorí Mario Prinz, pre európsky trh však takéto prestížne plnenia nemajú význam.
Staré odrody jačmeňa, nové slady. Pôvod a odroda sladovaného jačmeňa boli vo svete whisky doteraz z veľkej časti ľahostajné, kupovalo sa tam, kde to bolo lacné. „Lenže pri whisky je všetko vždy v zmene a teraz sa oplatí dokonca aj sladovanie“, vie Prinz. Tak má Kilchoman od roku 2011 v programe whisky, ktorá bola vypálená stopercentne z jačmeňa z Islay, Bruichladdich ponúka whisky zo „Scottish Barley“, ako aj z „Islay Barley“, ktoré rastú okolo príslušných páleníc. A nielen to, aj staré odrody ako „Golden Prommies“ alebo „Bere“ sa opäť dostávajú k slovu, tá druhá je prastará odroda jačmeňa z Orknejských ostrovov, ktorú Bruichladdich používa v „Bere Barley“. Nízka výťažnosť, ale mimoriadne zaujímavé aromatické zložky vyznačujú tieto odrody, vysvetľuje Mario Prinz, „tam v budúcnosti príde zrejme ešte veľa…“
A rekordy v rašelinovosti? To sa zrejme nestane trendom, hovorí znalec whisky. Dymovosť Octomore sa v priebehu rokov stále zvyšovala, až kým obsah fenolu nebol nad 200 ppm, normálne hodnoty pre whisky z Islay ležia približne pri 45 až 50 ppm (parts per million). Pričom analytické čísla a chuťové vnímanie nemusia nutne korelovať: Ardbeg alebo Laphroig chutia sotva menej dymovo, hoci vykazujú nižšie ppm čísla. Tam už prichádza k slovu marketing, okrem toho, že dymovosť pri whisky nie je stála hodnota, ale je prchavá. Ale kto vie, možno ppm výzvu čoskoro niekto prijme.
Farba cukru. To, že nápoj, ktorý roky až desaťročia odpočíva v sudoch a za ktorý človek niekedy zaplatí aj pár stoviek, je ošetrený potravinárskym farbivom E 150, je vlastne nemysliteľné. Ale je to fakt, prezrádza Mario Prinz, „tmavé sa jednoducho predáva lepšie, rozumiem každému, kto farbí“. Whisky sa ani po rokoch skladovania – ak nedozrieva v sudoch, ktoré boli predtým obsadené červeným vínom, portským vínom, rumom alebo bourbonom – nezmení na tmavohnedú. Ale hoci to majú „prirodzene“ svetlé whisky na trhu stále o niečo ťažšie, možno badať zmenu myslenia, myslí si Prinz. Sklon k autenticite a purizmu zdá sa prináša ovocie.
Pri filtrácii to vyzerá zase trochu inak, tam existujú rôzne myšlienkové školy: Jedni hovoria, že filtrácia môže whisky určite urobiť prístupnejšou a podčiarknuť jej charakter; iní si myslia, že každá filtrácia je stratou chuti a identity. Ak sa zrieknete filtrácie, musíte však whisky naplniť s vyšším obsahom alkoholu, minimálne so 46 %, inak môže byť fľaša kalná – a kalné whisky sa predávajú ešte horšie ako svetlé…
Panta rhei, ako hovoria Škóti. Vo svete whisky sa mieša ponuka, dopyt, koncernové záujmy a konzumné trendy s úplne iracionálnymi pocitmi ako sentimentalita, voľnosť, fantázia a pôžitok. Single malt whisky budúcnosti budú chutiť inak ako single malt whisky minulosti, pretože sa dalo pozor na iné veci. Aj napriek tomu ich budeme milovať.
Potstill
Maiss 92, 3033 Altlengbach
Obchod:
Laudongasse 18, 1080 Viedeň
Tel.: 0664/118 85 41
www.potstill.org