Jazero Garda je rozdelené na dve polovice, ktoré sa tiahnu zo severu na juh. Východná časť patrí k Benátsku, západná k Lombardsku. Turizmus pri jazere Garda pozostáva takisto z dvoch častí. Na jednej strane masové odbavovanie a preplnené kempy, na druhej strane noblesné paláce a špičkové hotely. Dva svety, ktoré medzi sebou nemajú takmer žiadne prieniky. Na cestách, trajektoch a v centrách dedín občas dôjde ku kontaktu. Zápchy v Lazise a okolo Sirmione sú neslávne známe. Na jeseň je to už znesiteľné, slnko zalieva okolie jemným svetlom. Kúpacia sezóna trvá do polovice septembra. Večer býva vonku čoskoro chladno. Dobré reštaurácie majú otvorené až do konca októbra, mnohé dokonca celoročne.
Čistý luxus
To, že sa dá krásne bývať medzi Arcom na severe a Sirmione na juhu, vedeli aj fašisti. Villa Feltrinelli, kedysi Mussoliniho sídlo na brehu jazera, je teraz útočiskom pre bohatých hostí. Mnohý architektonický a dizajnový detail skutočne pripomína Bertolucciho film 1900. Pasolini tu nakrútil svoj film Salò alebo 120 dní Sodomy, film, ktorý Taliani dlho nemohli vidieť. Americký majiteľ hotela prevzal rekonštrukciu. Izby stoja od 2 000 eur. Príchod, keď sa auto pomaly pohybuje po chrumkavom štrku smerom k brehu jazera, je akustickým zážitkom. Na opísanie vzhľadu priestor nestačí. Pomerne dostupná je reštaurácia vily, ktorá je otvorená len večer, na obed sa podáva malý výber à la carte, ktorý sa však od večere jasne líši. V teplom období sa dá jesť na terase, interiér však očarí ešte viac. Takúto reštauráciu nenájdete všade ani v Taliansku. Za kvalitu na tanieri ručí Stefano Baiocco, v Taliansku považovaný za superhviezdu. Jedným z jeho podpisových jedál je šalát z jedného lístka každej zo 150 rôznych byliniek, ktoré rastú v záhrade vily. Z čaju a mlieka robí Baiocco obláčikovú konštrukciu tak, že v rúre vysuší spenené mlieko a podáva ho so špargľou a opečeným sezamom. Paccheri plní tatarákom z hovädzieho mäsa. Kambalu delí na rôzne konzistencie a prípravy, vrátane želé z paradajok a opečených kúskov ryby a ikier z kambaly s riasami Nori. K sorbetu z ružového Shiso sa podáva Franciacorta a broskyňa. Podľa očakávania servis nemožno v elegancii a štýle prekonať. Okrem toho tu, čo nie je prekvapivé, rozumejú aj vínu.
Úžasné olivové oleje
Prvý cestovateľský influencer v dejinách, Johann Wolfgang von Goethe, nadšene písal o citrónoch. Pri jazere Garda im venovali vlastný názov obce – Limone. Obec je súčasťou obcí navlečených ako perlový náhrdelník, ktoré sa na západe jazera túlila k strmým brehom: Gargnano, Gardone a Salò. Gargnano hostí niektoré z najkrajších hotelov pri jazere, štýlovo zariadené vily a malé paláce. Citróny zdobia suveníry, utierky, prestierania a zástery, ktoré si možno kúpiť v malých obchodíkoch v centrách miest. Patria k základnej výbave šéfkuchárov pri jazere Garda, rovnako ako úžasný olivový olej z miestnych odrôd, ktorý sa pestuje medzi Arcom a Salò. Casaliva a Leccine sú najobľúbenejšie odrody. Oleje, ktoré spoznáte podľa vône po tráve a zelených jablkách a ktoré v hrdle trochu škrabú, sa veľmi dobre hodia k rybám z jazera, k dusenej alebo surovej zelenine a k čerstvému syru, ale nie k grilovanému mäsu. V malebných, úzkych uličkách Salò nájdete popri módnych obchodoch aj rozkošné vínne bary a nejednu adresu, kde sa dá dobre najesť. Pri prístave je odporúčaná reštaurácia Due Punte Zero. Hostia si podľa počasia sadnú na vzdušnú terasu alebo do moderne zariadeného interiéru. Začína sa cannolom s údeným baklažánom, paradajkami, stracciatellou a bazalkovým olejom, pokračuje sa plnenými agnolotti s citrónom a ricottou v odvare z miestnych sladkovodných rýb a opečeným chlebom s feniklom a po šťuke na kréme z polenty sa končí dezertom z citrónov a čokolády, Crème Chantilly a mascarpone. Šéfkuchár Alberto Bertani varí na tomto mieste už dlhšie. Či sa raz zaradí medzi hviezdy pri jazere? Svojich verných fanúšikov a stálych hostí každopádne má.
Bájne Lido 84
Najdlhší poradovník na voľný stôl má bezpochyby Lido 84 v susednom Gardone. Spontánna myšlienka na jedlo tu neprichádza do úvahy. Dom leží na brehu jazera, stolujete vo výške očí s vodou a jej vlnami. V niektoré dni pôsobí jazero nekonečne široko. Bratia Giancarlo a Riccardo Cameniniovci pracovali vo Villa Fiordaliso, takisto pôvabnom mieste, predtým ako využili príležitosť osamostatniť sa tu. Lido 84 je zmesou decentného luxusu a podhodnotenia, ani cenou nemá veľa spoločného s inými rôznymi lokalitami z 50 najlepších. Kodaň alebo Štokholm sú ďaleko. Jedným z jedál, ktorými Riccardo Camenini medzinárodne vyvolal rozruch, sú „Cacio e Pepe“ varené v bravčovom mechúre, vďaka čomu sú veľmi al dente. Metóda sa stala populárnou v Lyone – hoci tam používali kura namiesto cestovín –, podľa všetkého však pochádza zo starého Ríma. K známym jedlám domu patrí aj rizoto s čiernym cesnakom. Človek by však nemal jesť len tie preslávené jedlá, ale to, čo si Riccardo práve v tej chvíli zaumienil. To môže byť nádherné, na ohni opečené jahňa s jedinečne jemným rozplývaním sa alebo teľacie srdiečkové brzlíky, ktoré sprevádza korenistá omáčka z horčice, medu a bergamotu. Veľmi podmanivý je veľmi dlho varený, maslovo jemný teľací jazyk s feniklom, pomarančmi, kaparovými kvetmi a kapustou, na ktorom sú voľne naaranžované lístky štiaveľa a špenátu. Torta di Rose je nehanebne nadýchaný, bohatý dezert z kuchyne v Brescii, ktorého kúsky namáčate do zabaglione. Sladký hriech, ktorý si netreba nechať ujsť, aj keby to znamenalo, že na druhý deň treba držať pôst.
Kreatívne remeslo
Ešte raz Goethe. Zlé počasie ho malo na jeho ceste prinútiť zastaviť v Malcesine. To určite neoľutoval, centrum mesta snáď už vtedy lákalo na prechádzky. Dnes čakajú malé bary s kultivovaným aperitívom. Vínna kultúra okolo jazera sa v uplynulých rokoch rapídne zlepšila. Vecchia Malcesine je najznámejšia reštaurácia v oblasti. Nachádza sa nad centrom, v pokojnej polohe, s pôsobivým výhľadom na obec, jazero a strmo klesajúce skaly na protiľahlom brehu. Jedlo si zaslúži všetku pozornosť. Šéfkuchár a majiteľ Leandro Luppi patrí k dlhoročným hviezdam pri jazere. „Keep calm. It’s just food“ je jeho motto. Urobme tak. V dobrej pamäti ostáva tanier s jahňacími držkami, paradajkami a ricottou. Zubáča podáva s jus z paradajok a bylinkovým šalátom. Biela čokoláda prichádza vo forme ementálu, k tomu pyré z rebarbory. Ešte niečo: Západ slnka je na terase starej Malcesine obzvlášť veľkolepý. Leandro Luppi nie je jediný šéfkuchár pri jazere Garda, ktorý je infikovaný vírusom kreativity. Svoju prácu však robí veľmi dobre. Kto sa zastaví v Sirmione, možno si rezervuje stôl v La Speranzina, reštaurácii, ku ktorej patrí aj malý hotel, obe v okázalom prostredí. Interiér je takmer kompletne držaný v bielej farbe. Kuchyňa, ktorá vystúpila ako mimoriadne kreatívna, pôsobí bohužiaľ dosť násilne originálne. Môže to byť zaujímavé, ale nemusí sa to páčiť. Oddych od kreatívneho remesla nájde hosť v turizmom nie úplne nedotknutej obci Valeggio sul Mincio, akomsi Rýnskom vodopáde po severotaliansky, vrátane malebnej dedinky, ktorá leží priamo pri šumiacej rieke. Tu sa dá sem-tam určite slušne najesť.
Geniálne cestoviny v Alla Borsa
V susednom centre obce sa však nachádza reštaurácia Alla Borsa, pútnické miesto pre milovníkov tortellini. Rodinný podnik Alceste a Albiny Pasquali vďačí dcére Nadie za to, že tradícia domu pokračuje. Pretože ručnú prácu, ktorá je potrebná pre každodenný servis plnených cestovín, by nebolo možné preniesť na iných a ani zaplatiť, ani v Taliansku, kde sú mzdové náklady výrazne nižšie ako v nemecky hovoriacich krajinách. V Alla Borsa sa je veľmi dobre, mnohí hostia sa sústredia na tortellini a začínajú hovädzím vývarom s drobnými taštičkami plnenými mletým teľacím mäsom a kaparami, komfortné jedlo s veľkou eleganciou. Tortellini sa plnia ricottou a na jar podávajú s chmeľovou špargľou. Niekedy sa do cesta zapracú jedlé kvety. Potom zas presvitá plnka pripravená z bazalky cez tenučké cesto. Okolo Mantovy je zvykom plniť tortelli tekvicou a amaretti, kombinácia, na ktorú sa dá zvyknúť. Veľmi dobre sa v Alla Borsa darí aj Cotoletta Milanese.
Legendárne Dal Pescatore
Spomenuté tortelli s tekvicou patria aj k podpisovým jedlám jedného z najznámejších domov okolo jazera Garda. Dal Pescatore je vzdialené asi hodinu od južného brehu. Tu rodina Santini už štyri desaťročia víta hostí, pomer zamestnancov k hosťom je jedna k jednej. Magia, ktorú táto reštaurácia vyžaruje, na mieste s približne 100 obyvateľmi v „nikde“ pri pokojne meandrujúcej rieke, je obrovská. Čerpá z histórie miesta a z koncentrovanej hostiteľskej kompetencie, ktorú Santiniovci vyžarujú. Nadia Santini by mohla byť dávno na dôchodku, ale pracuje denne do neskorej noci v kuchyni, aby potom ešte na terase podebatovala s hosťami. Jej manžel Antonio stráži skvele zoradenú vínnu kartu, bola to v osemdesiatych rokoch jeho myšlienka spoločne s vo Francúzsku vyškolenou Nadiou priviesť reštauráciu na vrchol Talianska. Samozrejme, pôsobí to všetko teraz trochu vytrhnuté z času, milým spôsobom. Formálny servis ako aj mnohé, čo príde na tanier. Tekvicové tortelli možno už nepôsobia tak vzrušujúco ako kedysi, zato delikátny grilovaný úhor žiari o to viac. Úhor tu vždy patril k štandardom, už pred tromi michelinskými hviezdami. Humrová terina podávaná ako predjedlo sa pripravuje denne predpoludním. To je námaha, ktorú cítiť v každom súste. Obaja synovia Santiniovcov sú už pevne zapojení do diania, v kuchyni ako aj v servise. Pokračovanie tejto reštauračnej legendy sa zdá byť teda zabezpečené. Kto chce bez zbytočností zároveň vynikajúco jesť a piť, mal by sa určite čoskoro vydať na cestu do Runate. —
ADRESY
Villa Feltrinelli
villafeltrinelli.com
Lido 84
ristorantelido84.com
Due Punte Zero
qbduepuntozero.it
Alla Borsa
ristoranteborsa.it
Dal Pescatore
dalpescatore.com




Jedno z ich podpisových jedál: Cacio e Pepe v bravčovom mechúre


