A-La-Carte

Pivovarské centrá (A la Carte 2009/01)

Pivo je medzitým príliš dobré, príliš rozmanité, príliš medzinárodné a príliš zaujímavé na to, aby sa dalo kúpiť len v supermarkete. A poskytovateľov pribúda.


Kontor pivovarníctva

Text od Floriana Holzera Foto: Alexi Pelekanos
S pivom sa niečo deje. Malé až stredne veľké pivovary sa začínajú špecializovať a čoraz viac vsádzajú na identitu a kvalitu. V drobných reštauračných pivovaroch sa už nevarí len zakalená tuctová svetlá desiatka a plné, ale bezchutné tmavé pivo, ale čoraz častejšie experimentálne rekordné pivá a nekompromisné experimentálne pivá. Pivné veľtrhy a majstrovstvá v pivovarníctve sú navštevované viac ako kedykoľvek predtým, ponuka v gastronómii neustále rastie a rovnako aj znalosti spotrebiteľov.
Čo zatiaľ vznikajúci trend ešte nezasiahol, je obchod. Špecializované obchody s pivom so širokým výberom, kultivovanou možnosťou ochutnávok a prípadne aj primeranou malou gastronómiou – ako odpoveď pivnej scény na vinotéky – v skutočnosti neexistujú. Na regáloch supermarketov je pochopiteľne primárne to, čo si žiada väčšina verejnosti, a to sú cenovo dostupné pivovarské výrobky so známym menom a chuťovým profilom. Predajne lahôdok a delikates majú s produktom pivo, ktorý má obmedzenú trvanlivosť, je trochu háklivý a publikum ho na tomto mieste ani neočakáva, trochu ťažkosti.
Teda nákup piva len priamo v pivovare, nenápadná preprava v kufri auta, ako kedysi pri víne? Nie celkom. Guru lahôdok „Böhle“ vo Wollzeile začal už pred 25 rokmi obchodovať predovšetkým s exotickými pivami. Na začiatku ich bolo 60, spomína Werner Ruff. „Potom to náhle explodovalo na 140.“ Po celé desaťročia bol „Böhle“ jedinou adresou pre výnimočné pivá, ak ste sa nechceli zásobovať v príslušných pivných podnikoch. Aspekt originálneho sortimentu darčekov bol síce vždy v popredí, vysvetľuje pán Ruff, ale časom pribúdalo čoraz viac zákazníkov, ktorým zachutilo to či ono špeciálne pivo a radi si ho potom kúpili znovu. „Francúzske gaštanové pivo alebo tie rôzne belgické, tam je už zopár takých, ktoré sú žiadané.“ Princípu exkluzivity sú, mimochodom, verní aj pri rakúskych pivách a pri domácom pive – pochádza z najmenšieho rakúskeho pivovaru od Ericha Brettnera v Schottwiene.
Tiež celkom dobre zavedená je v tomto ohľade firma Ammersin vo Viedni-Speisingu, viedenský tradičný podnik – stáčanie sódovej vody, limonád a distribúcia nápojov už vyše sto rokov – prevádzkuje už dlhé roky obchod so špeciálnymi pivami, ktorý v priebehu rokov vyhľadávali predovšetkým gastronómovia, ale aj koncoví spotrebitelia za účelom vybavenia rôznych tematických večerov. Sortiment spoločnosti medzitým zahŕňa približne 200 pív z celého sveta, pivá rakúskych malých pivovarov alebo vzácne špeciálne pivá od väčších pivovarov sú tu bežne dostupné, medzinárodné pivá od Austrálie po Cyprus ani nehovoriac. Nedávno spoločnosť otvorila nový obchod na vonkajšej Wiedner Hauptstraße, „Magazin 5“, ktorý venuje všetkým týmto pivným skvostom dostatok priestoru a robí z nákupu zmyslový zážitok. Klientelu však zatiaľ stále tvoria hlavne gastronomickí zákazníci, vysvetľuje Christian Dittmar, hoci koncových spotrebiteľov z mesiaca na mesiac pribúda. „Ale na tomto mieste možno človek takúto ponuku ani neočakáva.“
Aj Karl Schiffner, prvý a najaktívnejší pivný someliér v Rakúsku, ako aj prevádzkovateľ svojho „pivného hostinca“ v Aigen-Schlägli v Mühlvierteli, vybudoval obchod s pivom, pričom posiela individuálne zostavené pivné balíčky po 16 fliaš. 40 pív z Belgicka, jedenásť z Nemecka, niekoľko extrémne zaujímavých ale a IPA zo Škandinávie a Baltika Porter z Ruska sú na jeho zozname, k tomu samozrejme aj takmer všetko, čo sa varí v Mühlvierteli, a také kultové pivá scény ako Monty Python Holy Grail Ale od Black Sheep Brewery z Yorkshire, ktoré bolo prvýkrát uvarené v roku 1999 pri príležitosti 30. výročia tejto skupiny. Pred dvoma rokmi začal s odosielaním, hlási Karl Schiffner, ale menej kvôli otváraniu trhu, skôr preto, lebo bolo toľko dopytov a v neposlednom rade preto, lebo má skutočne k dispozícii veľmi veľa pív.
Najkomplexnejší sortiment pív má však v súčasnosti asi Robert Banach vo svojej „Biererei“. Bývalý projektový manažér dostal pred deviatimi rokmi darčekom knihu o domácom varení piva, nadchol sa pre to, hnevala ho malá ponuka pivovarských potrieb v Rakúsku, a tak začal túto tovarovú skupinu ponúkať sám. A tiež pivné potraviny ako pivné čatní, pivnú horčicu, pivnú čokoládu a podobne. A pivá samozrejme tiež, nie menej ako 230 rôznych plnení si dáva v súčasnosti posielať od veľkoobchodníkov z Belgicka – tam je jeho sortiment skutočne dychberúci –, Anglicka a Nemecka. Keď niekto prvýkrát vstúpi do jeho „Biererei“ vo Viedni-Donaustadte, je vraj spočiatku trochu bezradný a ohromený, hovorí Banach. Od druhej návštevy už ale jeho zákazníci vedia, čo zhruba chcú. Zmenu nielen pivnej scény, ale aj scény obchodu s pivom rozhodne vníma, aj keď to nejde tak náhle ako s vínom po roku 1985: „Ide to pomaly, ale je to trend.“ Jednu z možností, ako ukotviť záujem o pivo a pivnú kultúru vo vedomí, vidí Banach napríklad v komentovaných ochutnávkach piva a pivných seminároch, ktoré si čoraz častejšie objednávajú firmy. Štýlová lokalita v centre mesta by pre tému pivo určite nebola nezaujímavá, myslí si tento „prebehnutý“ odborník. „Ale nosiť debničku piva nie je žiadna sranda. Bez možnosti príjazdu a parkoviska je to skôr ťažké.“
Pivá, ktoré sú v supermarkete bežne dostupné, v „Biererei“ mimochodom nenájdete. Rakúske malé pivovary vo zvýšenej miere a české pivá by boli veľmi zaujímavé, hovorí Banach. „Ale niekde musím aj ja urobiť hranicu.“ Hoci o odbyt svojich belgických pív si v zásade starosti nerobí: „Tie vydržia večnosť a časom dokonca ešte získavajú na kvalite.“

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!