Text od Floriana Holzera · Fotografie od Michaela Reidingera
Včera bol taký typický deň na mlynček na kávu,“ hovorí Gerhard Jericha, majiteľ „Taste it“, jedného z najlepšie vybavených špecializovaných obchodov pre domáce espresso kávovary v Rakúsku. Počasie sa zmenilo, zmenil sa tlak vzduchu a vlhkosť, a ten, kto bol s výsledkom svojho vlastnoručne pripraveného espressa v predchádzajúcich dňoch celkom spokojný, zrazu pod istými okolnosťami už nebol. „Ľudia volajú, sú zúfalí a hovoria, že ich espresso kávovar zrazu nefunguje, že káva preteká príliš rýchlo.“ Espresso kávovar samozrejme stále funguje. A mlynček pravdepodobne tiež. Lenže toto je práve jeden z tých typických momentov pokory, v ktorých si treba uvedomiť, že La Scuola dell’Espresso nie je exaktná veda, ale má veľa spoločného s citom, anticipáciou, skúsenosťami, jemným doladením a trpezlivosťou. A trochu aj so šťastím.
Pri mletí kávy totiž nejde len o to, zmenšiť zrná do adekvátnej formy, aby sa dala naplniť páka. Mletie je nekonečne podstatný bod v alchýmii espressa: podľa hrúbky mletia sa na jednej strane určuje, nakoľko sa bunky narušia a éterické oleje uvoľnia, na druhej strane sa jemnosťou a tvarom mletého zrna definuje odpor, na ktorý naráža horúca voda tlačiaca sa cez prášok takmer desiatimi barmi – a tým aj množstvo, intenzita arómy a krémovosť espressa.
Teda v podstate všetko.
V baristických kruhoch sa momentálne diskutuje o tom, či by sa africké kávy mali mlieť radšej kónickým mlynčekom a voľným pádom a stredoamerické zmesi skôr diskovým, čo však Gerhard Jericha považuje za absolútnu „nerdinu“, „dajte nejakým odborníkom tri espressá, ktoré boli pomleté v troch rôznych, dobre nastavených mlynčekoch...“, dá sa to určite aj preháňať, hovorí predajca kávovarov.
Čo by však nemalo nikoho odradiť od toho, aby zohľadnil zlaté pravidlá mletia kávy, ktorými sú:
1) Mal by si mlieť len dobré kávové zrná
Znie to banálne, ale je to stále téma, pričom mlynčeku je relatívne jedno, či káva pochádza z Blue Mountain na Jamajke alebo z vietnamskej plantáže s masovou produkciou, nie je mu však jedno, či sa v praženej káve náhodou nenachádzajú drobné kamienky alebo kovové cudzie telesá, ktoré môžu presný mlynček relatívne rýchlo poškodiť. Čo sa s rastúcou atraktivitou priamo obchodovaných zŕn spracovávaných v mikro- až malých pražiarňach stáva o niečo pravdepodobnejším a v každom prípade je to argument proti keramickým mlynčekom, ktoré v dôsledku takýchto cudzích telies utrpia vážne škody.
2) Mal by si mlieť rovnomerne
Tiež to nepôsobí obzvlášť novátorsky, ale práve tu prichádza k slovu presnosť dnešných mlynčekov. Tu ide o stotiny milimetra a predovšetkým o to, aby bol každý kúsoček pomletej kávovej zrniečky rovnako veľký na stotiny milimetra. V opačnom prípade – čo sa deje napríklad pri opotrebovaných, znečistených alebo vybehaných mlynčekoch – horúca voda nepreniká lisovanou kávou rovnomerne, hľadá si cestu najmenšieho odporu, nastáva takzvaný „channelling“, espresso sa stáva riedkym a fádnym.
3) Mal by si mlieť chladno
To dáva zmysel, pretože príliš veľa tepla spaľuje kávu, tú dobrú. Mlynčeky však vyvíjajú obrovské trenie, to zase teplo, preto výrobcovia poloprofesionálnych domácich spotrebičov a samozrejme profesionálnych gastro mlynčekov, ktoré sú niekedy v nepretržitej prevádzke, používajú rôzne metódy, aby udržali vývoj tepla na uzde. Veľkosť mlynčeka je jeden bod, čím väčší mlynček, tým pomalšie sa zahrieva; domáce spotrebiče pracujú s priemerom okolo 54 mm, poloprofesionálne mlynčeky majú priemer takmer do 70 mm.
Výkon motora je samozrejme tiež dôležitý. Silné motory dosahujú potrebný krútiaci moment pri nízkych otáčkach, slabé motory dosahujú potrebný energetický výkon cez vysoké otáčky, a tým viac tepla, „čím pomalšie, tým lepšie“, hovorí Gerhard Jericha. Gastro mlynček v top segmente pracuje napríklad s 520 wattmi a 350 otáčkami, dobrý domáci kávovar len so 120 wattmi a beží preto na 1 400 otáčkach. Žiadny problém, ak meliete kávu pre tucet espries denne, pre nepretržitú prevádzku je však nevhodný.
4) Mal by si mlieť čisto
A to znamená: Aj mlynček treba občas vyčistiť. Pretože kávové zrná sú mastné, pri mletí vystupuje olej a olej žltne. Aj tu môže dobrá konštrukcia – málo štrbín, malé medzery, premyslená konštrukcia – viesť k tomu, že sa usadzuje málo alebo žiadna mletá káva, ale napriek všetkej špičkovej technológii niet cesty okolo pravidelného čistenia.
Nie nepodstatným bodom je tu metóda plnenia – zrná sa dostávajú do mlynčeka voľným pádom alebo sú dovnútra dopravované mechanizmom – ako aj výdaj hotového prášku. Najmodernejšie prístroje sa snažia generovať čo najmenej trenia, kávový prášok padá dole priamo do páky. Pri vysoko profesionálnych top mlynčekoch zostáva v mlynčeku menej ako 0,5 gramu kávy. Pri tradičnejších mlynčekoch (teda tých najbežnejších, ktoré sa v rakúskej gastronómii používajú) vytláča mletá káva tú, ktorá je pred ňou, smerom von. A s trochou smoly kávový prášok, ktorý sa tam vytláča – káva stráca už po niekoľkých minútach veľké časti svojich aromatických zložiek, akoby vyprchala – už nejaký čas odpočíval v mlynčeku...
Mnoho faktorov, veľmi veľa faktorov. Toľko, že by človek – keby to bral naozaj vážne – „musel mlynček vlastne každých desať minút nastavovať“, berie Gerhard Jericha akúkoľvek nádej na perfektné espresso. „V Taliansku to robia aspoň dvakrát denne, v Rakúsku raz, a to pri kúpe.“ Napriek tomu Jericha odrádza od toho, aby teraz prepadali mlynčekovému šialenstvu, „je to ako s varením, do určitej miery je to vec citu“, ktorú sa dá celkom dobre zvládnuť množstvom kávy a zaobchádzaním s tamperom.
V neposlednom rade preto, že veľa vecí je otázkou vkusu alebo filozofie výrobcu, čo však neznamená, že je to dobré alebo zlé. Plynule nastaviteľné alebo prednastavené stupne? Fanúšikovia oceňujú plynulosť, že sa dá mlieť s odstupňovaním na päť mikrónov, ale aj to evokuje presnosť, ktorá v skutočnosti neexistuje. Iná téma diskusie medzi apoštolmi espressa: kónický alebo diskový mlynček? Obe majú výhody aj nevýhody, kónický melie vďaka väčšej ploche chladnejšie a dá sa ľahšie nastaviť, dobré mlynčeky v plochej konštrukcii to však zvládajú hravo. Dávkovací mechanizmus alebo priamy výdaj? Záleží od toho, priamy výdaj je síce čistá náuka, ale zato robí v kuchyni neporiadok. Časovač alebo mletie čisto podľa kvantitatívneho odhadu? Časovač je medzitým štandard, znižuje plytvanie, trochu si domlieť podľa citu ale tiež nikdy nie je chyba.
Pre ľudí, pre ktorých je snaha o dokonalosť veľmi prítomnou záležitosťou, ktorí sa radi zaoberajú nastavením ventilovej vôle dvanásťvalca alebo žehlením košieľ s volánmi, sa pri mlynčekoch na kávu každopádne otvárajú veľmi veľké polia pôsobnosti.
Wollzeile 27, 1010 Viedeň
Tel.: 01/512 94 23
Po.–Pi. 10–18, So. 10–15 hod.
www.tasteit.at