A-La-Carte

Nová rozmanitosť vodky (2016/3)

Naozaj ju nemilujú. Ale potrebujú ju: „Vodka platí účty,“ hovoria baroví profesionáli o chuťovo neutrálnom obilnom destiláte. Teraz vodka z hrozna, kukurice alebo špaldy rozširuje chuťový rádius – aj v Rakúsku.


Text Roland Graf Foto Oleg Krugliak/Alamy

Bitka sa dá považovať za prehratú. Zjednotený postup, o ktorý sa v Bruseli usilovali škandinávski členovia EÚ a Poľsko, nepomohol. Nariadenie o liehovinách stále obsahuje podbod, ktorý povoľuje vodku z „iných poľnohospodárskych surovín“. Domovské krajiny svetových značiek ako „Absolut“ (Švédsko), „Finlandia“ (Fínsko) alebo „Belvedere“ (Poľsko) ťahali za kratší koniec. Označenie vodka by boli najradšej vyhradili destilátom z obilia alebo zemiakov. Pšenica, napríklad obľúbená odroda Mulan, alebo raž, ktorú používajú mnohé ruské značky, majú totiž už dávno konkurenciu, pokiaľ ide o „vodičku“, ako znie preklad slova vodka.

Mnohé z toho sú východiskové suroviny, ktoré na etikete nikdy nenájdete. Napríklad alkohol z kvasníc alebo melasy, ktorú si človek spája skôr s rumom. Že by si to zákonodarca mal uvedomovať, ukazuje výňatok z nariadenia EÚ o liehovinách (č. 110/2008) Európskeho parlamentu, ktorý si treba prečítať dvakrát a stále si pritom opakovať: „ide o potraviny, ide o chuť“. Vodka je v ňom totiž definovaná ako „liehovina vyrobená z etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu“, „ktorá sa získava kvasením s použitím kvasiniek [...] a destiluje sa a/alebo rektifikuje tak, aby sa zmyslové vlastnosti použitých surovín a vedľajšie produkty vzniknuté pri kvasení selektívne oslabili“. Možno práve tejto definícii vďačíme za mýtus, že vodku – napríklad pri policajných kontrolách – nie je cítiť.

Rozprávkový svet babušky
V každom prípade nás eufemizmus „selektívne oslabené“ víta vo svete rozprávok o vodke. Pretože filtrácia, ktorú stále znova uvádzajú na etiketách ako kritérium kvality, vôbec nemusí byť. „Chcem do toho vniesť chuť obilia, nie ju vyfiltrovať,“ krúti nad tým hlavou jeden z najmladších výrobcov vodky v Rakúsku. Simon Vetter, ktorý v údolí Rýna prevádzkuje zeleninovú záhradu, ktorá je veľmi uznávaná a žiadaná u špičkových kuchárov Vorarlberska, napokon vypálil svoju verziu zo špaldy. Vôňa prvotiny, ktorú chce Lustenaučan ešte vylepšiť (jeho vodka Vetterhof má v súčasnosti zákonom predpísanú minimálnu stupňovitosť 37,5 %), pripomína čerstvé ovocie. Zelené hrozno? Zelené jablko? V každom prípade je to jemný destilát, ktorý vďaka olejovitejšiemu, pretože nefiltrovanému spôsobu výroby, príjemne obalí aj hrdlo.

Párty dievča medzi liehovinami teda zrejme dospelo. To, čo sa kedysi aj v prémiovom segmente považovalo za dôkaz kvality, zrazu už neplatí. Počet fáz filtrácie, historicky celkom relevantný proti patokom a nečistotám, sa s obľubou uvádzal na zdôvodnenie „ušľachtilej“ arómy. V extrémnom prípade však pozostávala prakticky z neutrálneho, bezfarebného alkoholu. Vedomé pripustenie vlastnej chuti bolo oproti tomu celkom novinkou. Ale takou, ktorá sa okrem zástancov „svätého grálu“ vodky, ako sú Poliaci, rýchlo presadila po celom svete.

Ak na bare stojí fľaša „Tito’s“, ktorú od minulého roka dováža tirolská vinárska dynastia Morandell, treba sa pozrieť pozorne, aby vám nenapadla tequila. Svetlý destilát s mexicky znejúcim názvom pochádza z Texasu, čo rozhodne nie je bašta vodky. Bol však destilovaný zo základnej suroviny, ktorá dodáva oporu aj bourbonu, totiž z kukurice. Americké obilie na pálenie je známe skôr svojou sladkosťou. Aj to má v novom svete vodky svoje miesto a koniec koncov, vďaka výberu obilia texaských výrobcov je „Tito’s“ aj bezlepkový.

Francúzska revolúcia
Čím sa dostávame k ďalšej rozprávke o vodke: Každá vodka, aj 100 % pšeničný destilát, je totiž bezlepková. „Lepok sa pri destilácii neprenáša,“ vysvetľuje François Thibault. Ten by to mal vedieť. Pretože príbeh vodky, ktorú vyrobil z tej najlepšej kvality pšenice z francúzskeho regiónu Pikardia (pre znalcov: BPS alebo blé panifiable supérieur), patrí k hrdinským ságam planéty pálenky. V roku 1997 začal Thibault, vyučený v Cognacu ako Maître de Chai, čiže pivničný majster, destilovať na objednávku legendárneho Američana vodku z francúzskej pšenice. Sidney Frank, muž, ktorému „Jägermeister“ vďačí za svoju silnú prítomnosť v USA, veril v „Grey Goose“, ako bola značka pokrstená. „Povedal som áno, ale nemal som ani poňatia, ako to urobiť,“ spomína dnes Thibault.

Ale pán Frank mal pravdu – a len o sedem rokov neskôr urobil obchod svojho života, keď svoju značku predal za odhadované dve miliardy amerických dolárov spoločnosti Bacardi (zmluva podľa očitých svedkov zdobila stenu jeho kancelárie až do jeho smrti v roku 2006). Charente – Grey Goose plní svoje vodky, exportované do 161 krajín, stále v Gensacu – zvolil za základňu aj krajan Françoisa Thibaulta. Keď už ľudia akceptovali francúzsku vodku, „Cîroc“ Jeana-Sébastiena Robicqueta urobil radikálny krok ďalej. Bol to on, kto v roku 2003 začal revolúciu označením na etikete „Distilled from fine French grapes“ (destilované z kvalitného francúzskeho hrozna).

Špaldová vodka má požehnanie
Či to bola s obľubou uvádzaná nadmerná kapacita hrozna na výrobu koňaku, čo bývalého manažéra firmy Hine priviedlo na túto myšlienku, je dnes nepodstatné. Pretože výber vínneho destilátu ako základu bol rozhodne nový. A otvoril množstvo nových východiskových destilátov. V Rakúsku nasledovala napríklad v roku 2010 špaldová vodka „Wanessa“, ktorú vytvorila Vanessa Gürtler. Diplomová práca o Hildegarde z Bingenu, vyhlásenej fanúšičke starej obilniny, bola podnetom pre tento destilát vyrobený štajerským páleničiarom Aloisom Göllesom. „Špalda je to najlepšie obilie,“ píše sa dodnes na webovej stránke „Wanessa“, „je teplá a tučná a výdatná, a je jemnejšia ako iné druhy obilia, a robí veselú myseľ a radosť v duši človeka.“ O niečo menej kvetnato ako svätica sa vyjadrujú Gölles a Gürtler, keď príde na otázky chuti: „Umenie výroby vodky nespočíva v tom, aby sa vyfiltrovala až do chuťovej neutrality. Akonáhle použijete tie najlepšie základné suroviny a nedestilujete na maximálny výťažok, ale na maximálnu kvalitu, jednoducho už nie je potrebné odstraňovať arómu.“

S čiastočne z núdze zrodeným nástupom štajerskej špaldovej pálenky – kľúčové slovo: plnenie do pohárov od marmelády po tri centilitre – sa „vodka Wanessa“ dostala z diskoték do hipsterských barov. Pretože to, ako sa marketingovo presadila hroznová vodka „Cîroc“, prebiehalo celkom „klasicky“. Párty, párty, párty, prednostne s výhľadom na more, znie motto. Domáce plnenia pre celosvetovo známe lokality, ako bol klub Ushuaia na Ibize, boli súčasťou vystupovania rovnako ako raper Sean „Puff Daddy“ Combs ako americká reklamná tvár vodky.

Poháriky v klube, bezradnosť pri bare
Logiku, ktorá za tým stojí, možno pozorovať aj na dedinskej diskotéke a spočíva v povahe samotnej liehoviny: na rozdiel od „temných destilátov“ zrejúcich v sudoch, ako sú rum, whisky alebo koňak, prakticky neexistuje „sipping vodka“ (vodka na popíjanie), teda variant na čistú konzumáciu. Neutrálna chuť z neho mimo ruských krúžkov, ktoré si aj naďalej doprajú svojich „sto gramov“ ku kaviáru a blinám, robí predovšetkým liehovinu na dosiahnutie účinku. S zázvorovým pivom z neho vznikne „Moscow Mule“. Alebo radšej s Red Bullom? Žiadny problém! S tonikom? Ide to tiež! A ten, kto už má za sebou celú noc, siahne po vodke so sódou, akomsi minerálnom nápoji na opitie sa.

Vybraná kultúra pôžitku sa naopak v Európe, na rozdiel od USA, s vodkou dlho nevedela stotožniť. Dirk Hany, šéf v zürichskom Widder Bare, musí dlho premýšľať, kým nájde recept, v ktorom vodka obstojí aj ako liehovina, ako je pre dobré kokteily vlastne povinnosťou. Jeho spolupracovník David Bandak vyvinul variant „Mule“. V ktorom hrá dôležitú rolu horčica (pozri recepty). Inak však výrečný barman len pokrčí ramenami: „Vodka sa v skutočnosti musí piť čistá.“ Hoci sa mnohé recepty na gin, na čele s Dry Martini, pripravujú aj s vodkou, konzervatívni barmani tento variant vždy servírujú ako „Vodkatini“, aby ho odlíšili od svätého originálu.

Pritom práve nová rozmanitosť chutí dáva aj vodke šancu na návrat do šejkra, aj keď sa zdá, že pultu momentálne dominuje gin. Falco Torini z podniku Miranda vo viedenskej Esterházygasse napríklad zámerne kombinuje hroznovú vodku s výberom z bobúľ (Beerenauslese) a vínnym octom. Pre barmana, ktorý tento rok reprezentuje Rakúsko na súťaži „World Class“ v Miami, tento drink predstavuje „malé osvieženie, zatiaľ čo sa pripravuje večera pre hostí“. Množstvo liehoviny v objeme päť centilitrov bolo prispôsobené väčšiemu poháru typu highball, takže vodka sa dobre presadí bez toho, aby drink nejak výrazne zosilnela. „Hrá sa s arómami hrozna a podčiarkuje ich,“ hovorí Torini. „Zodpovedajúco je výber Cîrocu v porovnaní s vodkou z inej suroviny logický.“ Tri varianty rovnakej suroviny sa však u vodkových kráľov, ako je raž alebo pšenica, do kokteilu zmestia len ťažko. Alebo by ste si objednali „Cornflakes-Martini“?

Babicka (kukurica & palina/CZ):
Moravský kukuričný destilát je aromatizovaný starou horkou bylinkou. www.babickavodka.com

Brokenshed (srvátka/NZ):
„Mliečny med“ nazývajú výrobcovia svoju surovinu na vodku, dobrú starú srvátku. www.brokenshed.com

Cîroc (hrozno/FR):
Párty nápojom z oblasti Cognac sa začala rozmanitosť vodiek. www.ciroc.com

Fair (quinoa/FR):
Z Ánd pochádza surovina pre tento francúzsky destilát. www.fairspirits.com

Kabumm (ovos & pšenica/AT):
Bio páleničiar Josef Farthofer vyrába „vodičku“ s raperom Sidom a nahým ovsom z vlastného pestovania. www.kabumm-vodka.de

Okuhida (ryža/JP):
Sake Takagimu Tomizouovi nestačilo – teraz prichádza z pivovaru Takagishuzo v Gifu 55% ryžová vodka. www.tokuri.de/okuhida-vodka/

Rude (hrozno/DE):
Falcovské hrozno Dornfelder sa v Düsseldorfe používa na pálenie vodky. www.rude-spirits.com

Tito’s (kukurica/USA):
Jemná vodka, vyrobená v Texase. S príjemným sladkým nádychom po „corn“ (kukurici). www.titosvodka.com

Axberg-Vodka (pšenica Mulan/AT):
Pôvodne určená len pre americký trh, vodka od Hansa Reisetbauera je teraz dostupná aj v Európe. Aj pre značku „Loryt“ sa vyrába šesťkrát destilovaný a dvakrát filtrovaný produkt. www.reisetbauer.at

Vetterhof (špalda/AT):
Štyri komiksové etikety sú k dispozícii k prvotine lustenauského zeleninára Simona Vettera. www.vetterhof.at

AuGust Mule
David Bandak, Widder Bar, Zürich
6 cl Absolut Elyx
1 cl limetkovej šťavy
½ ČL zázvorovej horčice
(alternatívne: figová horčica)
8 cl Spicy Ginger-Beer
Pohár: hlinený hrnček (vo Widder Hoteli používajú nádobu na horčicu z vlastnej údeniny AuGust)
Garnitúra: limetkové plátky a vetvička mäty
Príprava: Vodku, limetkovú šťavu a zázvorovú horčicu pretrepte na ľade a preceďte do hlineného hrnčeka. Pridajte ľad a zázvorové pivo. Ozdobte a vychutnávajte.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!