A-La-Carte

Noví starí (VieVinum)

Ak má byť dnes víno zaujímavé a vzbudiť zvedavosť, malo by byť v ideálnom prípade vyrobené z ultra-autochtónnej odrody viniča. Ktorá je navyše prastará. A o ktorej názve sme doteraz nikdy nepočuli.



Text Florian Holzer Foto: Mauritius Images/Alamy

Učiť sa celý život. To síce platí, ako je známe, pre všetky oblasti ľudskej existencie, pri víne sa však zdalo, že so solídnymi základnými vedomosťami je človek aspoň do istej miery na
bezpečnej strane. Regióny, mená, vinárstva a domény, odrody, ročníky a z času na čas zopár nováčikov. Dalo sa to nejako zvládnuť. Doteraz. A teraz už nie. Pretože ešte nikdy, ako sa zdá, sa neobjavilo toľko nekonečne zaujímavých vín, pri ktorých si pri regióne pôvodu treba trochu zalistovať, ktorých výrobcovia nám v najlepšom prípade znejú povedome a o ktorých odrodách viniča sme v tom najpravdepodobnejšom prípade nikdy nepočuli.

Nová generácia vinárov s naliehavou potrebou individuality a minimálnou ochotou podrobiť sa akýmkoľvek konvenciám. „Prirodzená“ vinifikácia v najširšom zmysle slova je jednou z mála spoločných čŕt tejto avantgardy, rovnako ako upustenie od klasických obchodných štruktúr; prepojenie s obchodníkmi alebo zákazníkmi sa nezriedka deje prostredníctvom sociálnych sietí. Pri víne opäť zavážia zasvätené znalosti. Zvedavosť je faktor. Základné vedomosti boli včerajškom.

Prví, ktorí poriadne rozkývali štruktúry, boli krasoví vinári z Chorvátska, Slovinska a Talianska, Zidarich, Roxanich, Kante, Skerk a spol., ktorí zrazu na seba upozornili vínami z odrôd Malvazija, základnou odrodou pre prosecco Glera a Teran; prenikavo hlboké arómy, nekonečná komplexnosť, miestami burgundská štruktúra a mineralita ako z vápencového lomu. To, čo sa tam však už dlhší čas čoraz viac tlačí do popredia, je Vitovska, kríženec Malvazije a Glery, ktorá doteraz slúžila vždy len ako víno do kupáží, čapovala sa v miestnych vinárňach „Osmize“ a ktorej osudom vo všeobecnosti nebolo byť plnená do fliaš. Nezabudnuteľný Christoph Wagner prirovnal vôňu vín tejto odrody v knihe „Der Karst.Kras.Il Carso“ k spálenej kabeláži a keramickej manufaktúre, čím sprostredkoval informáciu, že „toto víno bude suché, veľmi suché, úplne suché“.

Pravda, Vitovska sa bezpochyby môže zaradiť k odrodám s ostrejším charakterom, ale presne túto výzvu noví, mladí vinári potrebujú. Ako napríklad Matej Skerlj zo Sales, maličkej dedinky na slovinskej hranici pár kilometrov severne od Terstu. Už desať rokov sa stará o sotva dva hektáre až 80-ročných vinohradov, predtým sa víno podávalo len vo vinárni. Ročne je k dispozícii 4 000 fliaš: Malvazija, Teran, Vitovska; Vitovska leží dva roky bez síry na šupkách, tekutá, trpká horninová múčka, piteľná tvrdosť, víno, ktoré sa vám pozrie do očí. „Víno robím vlastne rovnako ako môj starý otec,“ hovorí mladý muž, čo vzhľadom na jeho peknú, modernú sudovú pivnicu a skutočnosť, že komunity prírodných vín po celom svete bažia po jeho vzácnych fľašiach, znie prirodzene trochu ako podcenenie.

Obchodník s vínom Erich Wagner sa v posledných rokoch čoraz viac obzerá po takýchto vínach a cielene ich vyhľadáva. „Určite ideme kamenistou cestou, ale o to viac nás to baví.“
Najlepšie poľovné revíry pre svoje rarity, novoobjavené a radikálne vinifikované staré odrody vidí v súčasnosti v južnom Francúzsku, v severozápadnom Španielsku, v Penedèse, na Loire, vo vyššie položených regiónoch Južného Tirolska, na severe Piemontu a v južnom Taliansku, samozrejme aj v Istrii, „ale tým sme sa už dlho zaoberali, tam toho už je veľmi veľa“. Keď sa opýtate Ericha Wagnera, odkiaľ sa zrazu berú všetky tieto vína a čo sa doteraz dialo so všetkými tými sčasti prastarými vinohradmi, odpoveď je vytriezvujúca: „Väčšinou to bol veľkoobjemový tovar, víno na zlepšenie farby alebo končilo v nejakých stolových vínach, často ide u výrobcov o drobné prevádzky, ktoré až donedávna dodávali do družstiev.“ Alebo sa vína jednoducho pili na mieste miestnymi ľuďmi a sotva opustili údolie, v ktorom rástli. Petite Arvine je takým príkladom, vo Wallise na vysoko položených terasách rastie sotva 150 hektárov, vegetačné obdobie tejto archaickej odrody je extrémne dlhé, výsledok je zhruba taký, aký dnes človek chce – nekonečne komplexná ovocnosť, podfarbená slanou mineralitou, výraz absolútnej fyziologickej zrelosti, aromatická sila sladkého vína bez zvyškového cukru.

Biodynamické hospodárenie, zrenie v amforách, z veľkej časti bez síry, takmer žiadna malolaktická fermentácia; enologické spektrum, ktoré sa používa pri väčšine týchto vín, je široké, „nie nevyhnutne nejako certifikované, hlavné je, že inak“, reakcia publika je nanajvýš rozdielna, vie Erich Wagner: „Sú ľudia, ktorí sú pri takýchto vínach naozaj agresívni“, na druhej strane vidí extrémny súhlas u veľmi mladého publika, pretože životný background jednoducho sedí, „to sú ľudia, ktorí chcú jednoducho piť niečo iné ako klasické vína“.

Mencia, napríklad, ktorá v Galícii a iných regiónoch severozápadného Španielska doteraz prinášala svetločervené masové vína, sa už niekoľko rokov – napríklad vďaka Alvarovi Palaciosovi a Ricardovi Pérezovi v ich projekte „Descendientes de J. Palacios“ v Bierze alebo Dominio do Bibei v Ribeira Sacra – vyrába ako víno fantastickej rovnováhy a burgundskej finesy. Alebo Manto Negro a Callet, dve autochtónne odrody Malorky, ktoré sa doteraz primárne lisovali na ružové vína a teraz – napríklad pri Anima Negra – dávajú vína grandióznej distinkcie; alebo malorská odroda bieleho vína Prensal blanc, kupážovaná s Chardonnay, zhruba taká krásna a náročná ako ostrov, na ktorom rastie; alebo Grolleau, stará odroda viniča pestovaná najmä na Loire, ktorá doteraz takisto slúžila primárne ako základ pre nejaké ružové vína a sektové základy, a už nejaký čas ju napríklad Anne-Claude Leflaive vo svojom malom biodynamickom vinárstve Clau de Nell podrobuje skúške jej skutočného potenciálu – lahodne elegantná koncentrácia ovocia, bylín a zeme.
Dalo by sa celkom povedať, že vinársky svet je v súčasnosti taký rozmanitý, zaujímavý a individuálny, ako už dlho nie. Vďaka mladým nápadom a starým odrodám.

Taliansko

Malvazija
Malvazija istarska je jednou z početných variácií prastarej odrody viniča Malvazija, pred asi 15 rokmi ju na Istrii znovuobjavila nová vinárska avantgarda.

Vitovska
Kríženec medzi Malvazijou a hroznom na prosecco Glera, divoké, ostré víno s dostatkom kyselín a zvyčajne s dávkou trieslovín.

Teran/Refosco
Prastará, furlanská odroda červeného vína, ktorá v krase prináša azda svoje najpôsobivejšie výsledky, hlboká, komplexná a – podľa spracovania – s minerálnou jemnosťou.

Švajčiarsko

Petit Arvine
Prastará biela odroda viniča, ktorá dnes ešte existuje v extrémne malom rozsahu vo vysoko položených vinohradoch vo švajčiarskom Wallise a v údolí Aosta. Jej extrémne dlhá doba dozrievania, komplexná hra ovocia a slaný nádych z nej robia v súčasnosti jedno z obľúbených vín somelierov.

Španielsko

Mencia
Táto odroda červeného viniča vyskytujúca sa hlavne v severnom Španielsku je všetko, len nie vzácna: je jej dobrých 11 000 hektárov, avšak len máloktorá sa vinifikuje odrodovo čisto alebo aspoň kvalitatívne zaujímavo. V regiónoch Ribeira Sacra a Bierzo však stoja prastaré kry, z ktorých pochádzajú grandiózne vína.

Manto Negro
Popri Callete jedna z autochtónnych červených odrôd viniča Malorky, ktorá nachádza čoraz väčší záujem u španielskych vinárov.

Prensal blanc
Vysoko zaujímavá, biela, takisto autochtónna baleárska odroda. Bohatá na kyseliny, minerálna, slaná, na mieste sa nazýva aj „Moll“, rada sa kupážuje s Chardonnay.

Frankreich

Grolleau
Stará, silne ustupujúca červená odroda viniča z Loiry, ktorej sa doteraz venovalo málo pozornosti. Grolleau išla do ružového vína alebo sa používala ako základné víno na Crémant. Nové iniciatívy ukazujú, čo všetko ešte táto skoro dozrievajúca odroda dokáže.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!