A-La-Carte

Tí, ktorí odpadávajú od mäsa (2022/2)

Zrieknutie sa mäsa sa rozrastá
v gastronómii, v rôznych dimenziách: od pescetariánskej až po vegánsku.
Čo to znamená, keď zelenina preberá hlavnú úlohu, ako sa zeler mení na šunku a prečo môžu kuracie kosti stále hrať svoju úlohu?


„Bolo jasné, že po všetkom, čo sme zažili v minulom roku, nemôžeme otvoriť tú istú reštauráciu.“ Či už nemohli alebo nechceli, Daniel Humm okrem iného aj týmto vyhlásením začiatkom mája 2021 nasmeroval svoje Eleven Madison Park na Manhattane, kedysi číslo jeden v rebríčku „World’s 50 Best Restaurants“, k novým brehom. Tým, čo sme zažili, myslel pandémiu, zatiaľ čo nové brehy sú zónou bez živočíšnych produktov: opona sa otvára pre vývar z praženej cibule, feniklovo-ryžovú kašu s borievkami a citrónom Meyer alebo tartaletku s karotkami fermentovanými pomocou Koji a chrenom. Vegetarián Humm si zachoval záľubu v „table side action“, podobne ako pri pečenom mäse sa teraz však pri stole inscenujú výlučne rastlinní hlavní predstavitelia. Inými slovami: červená repa v hlinenom obale namiesto kačice glazovanej levanduľou. Kritička denníka New York Times Pete Wells v recenzii, ktorá okrem cukrárne nenechala na reštaurácii nitku suchú, poznamenala, že úlohu kačice hrá repa, „ktorá robí veci, ktoré by sa nemali očakávať od žiadnej koreňovej zeleniny“. A lakonicky dodala: „Repy nie sú príliš dobré v napodobňovaní mäsa, ale ich schopnosť chutiť ako repa je neprekonateľná.“

Pete Wells sa tým stavia na stranu tých, ktorí radi kritizujú čoraz početnejšie vegetariánske alebo vegánske reštaurácie v blízkosti michelinských hviezd: že nevedia nechať zeleninu zeleninou, ale stále sa snažia prestrojiť ju za mäso. Či už formou prezentácie, napríklad ako nedeľná pečienka, veľké „center pieces“, ako to angličtina tak výstižne nazýva, so šťavami, ktoré, hoci sú rastlinného pôvodu, svojím korením nápadne pripomínajú mäsový jus. Alebo transformáciou pomocou metód spracovania mäsa: nakladanie, údenie, obaľovanie ušľachtilou plesňou, sušenie na vzduchu.

Aké „wow“ zážitky možno dosiahnuť práve takýmito novátorskými produktmi, zeleninovými údeninami ako zelerová šunka alebo pastrami z červenej repy, ukazuje vegetariánske Oz vo Švajčiarsku: malá reštaurácia typu Chef's Table v areáli zámku Schauenstein Andreasa Caminadu. Otvorenie Oz (rétorománsky pre „dnes“) bolo mimochodom oznámené koncom apríla 2021. Teda tesne pred úderom, ktorý sa ozval z USA cez oceán, že Eleven Madison Park sa v budúcnosti zriekne živočíšnych produktov. Caminada, ktorý dobre pozná rodáka zo Švajčiarska Daniela Humma, spomína: „Daniel tam bol so svojou ženou a úplne krypticky povedal, že robí niečo nové. Povedal som: ,Haha, určite vegetariánske!‘“ Daniel Humm sa naňho len zmätene pozrel, ale nič nepovedal. „Vtedy som si bol istý,“ hovorí Caminada.

Pre neho je Oz logickým doplnkom jeho reštaurácií v malom mestečku Fürstenau v kantóne Graubünden (šikmo oproti trojhviezdičkovej reštaurácii na zámku sa nachádza moderná rustikálna Casa Caminada). Už dlhšie prevádzkujú permakultúrnu záhradu pár stoviek metrov dole dedinskou ulicou. Diplomovaný liečiteľ Thomas Monn sa o ňu dlhší čas staral ako „neplatený stážista“, rozpráva Andreas Caminada, až ho jedného dňa zamestnali ako zodpovedného záhradníka. „A ja som povedal, urobme z Remisa, ktorú sme doteraz používali na kurzy varenia a súkromné večere, ale ktorá nebola ani ryba ani mäso, vegetariánsku reštauráciu.“ Reštauráciu, kde nie je ani ryba, ani mäso. Bez záhradníka Thomasa Monna by to nebolo možné; nestará sa len o čulý ruch dážďoviek v pôde, ale zásobuje podniky v rámci zámku grandióznou rozmanitosťou paradajok, hlúbovín a čiastočne exotického ovocia s označením „Grown in Graubünden“. Šéfkuchár Oz, Timo Fritsche, kuchár z vlastných radov, sa zdá byť na vegetariánskom ihrisku úplne vo svojom živle. Jeho približne desaťchodové menu obsahuje aromaticky jasné osviežujúce chody (kimchi gazpacho s fermentovanou kalerábom) rovnako ako chody s odvážnou ovocnosťou (infúzia zo žltých paradajok so sorbetom zo sušených physalis, k tomu grilované kaki, physalis naložené v medovom náleve a kvapky čili oleja) a iné, ktoré vynikajú zamatovou bohatosťou: dusená čakanka so šafranovou maslovou omáčkou a majonézou s čiernym cesnakom. Ako súčasť chodu s chlebom Timo Fritsche prezentuje zvrásnenú bytosť veľkosti päste, ktorá opticky nemá nič spoločné so svojím vzorom: je to zelerová šunka, ktorá sa podáva nakrájaná na tenké plátky, čo dáva vyniknúť jej mäsito-pružnej konzistencii. Zelerové hľuzy sa na to varia v nakladacej marináde a týždne sušia pri konštantnej teplote. Z červenej repy vzniká v Oz pastrami, spracované s typickým korením a kombinované s prvkami, ktoré odkazujú na newyorský Reuben sendvič: s horčicou a nakladanou uhorkou.

V očiach Andreasa Caminadu je Oz nielen vegetariánskou možnosťou fine-diningu pre hostí, ktorí cestujú za jedlom do Fürstenau, ale pre všetky jeho podniky (tak aj IGNIV v Zürichu, St. Moritzi a Bad Ragaze) „kulinárskym motorom“.

Andreas Caminada profituje z obrovskej rozmanitosti, ktorá rastie vo vlastnej permakultúrnej záhrade.

Podobne opisujú v Geranium v Kodani, prvej škandinávskej trojhviezdičkovej reštaurácii a v súčasnosti druhej najlepšej na svete v rebríčku „World’s 50 Best“ za Nomou, koncept vegánskej dcérskej reštaurácie Angelika. Otvorená ako lockdownový projekt pre obyvateľov Kodane, medzičasom funguje ako akési depo pre nápady tímu bez živočíšnych produktov – od vegánsky žijúceho šéfkuchára Rasmusa Kofoeda, ktorý svoje deti vychováva vegánsky, nadol. Momentálne je Angelika „spiacou krásavicou“, vysvetľuje spolumajiteľ Geranium Søren Ledet – reštaurácia nie je bežne otvorená. „Momentálne presne nevieme kedy, ale sme si istí, že ju čoskoro zobudíme.“ Doteraz sa vegánska odnož nachádzala v kuchyni, ktorá bola zariadená aj ako hosťovský priestor (nazývaný inšpiračná kuchyňa), no všetkým by viac vyhovovalo jasné priestorové oddelenie. Rasmus Kofoed napríklad uvažuje o tom, že Angeliku etabloval ako vegánske pop-up na miestach s atmosférou, ako je dvor dodávateľa zeleniny Aarstiderne. Jedlá v portfóliu Angeliky sú, s niekoľkými výnimkami ako chod zo zelerovej tempury s hľuzovkami a octom Vin jaune, relatívne jednoduché. Inšpiráciou bola sčasti tá vegánska domáca kuchyňa, ktorú maratónsky nadšenec Rasmus Kofoed servíruje aj svojej rodine: steak z červenej repy alias „Beetroot Bœuf“, šošovicové kari s varenými jahodami, paradajkami a tymiánom alebo reďkovkové carpaccio s lieskovo-orieškovým krémom a vegánskym parmezánom, „z kešu orechov, cibule, droždia a paprikového prášku“, ako vysvetľuje obsluha. Takéto náhrady syra, ktoré sa pri stole strúhajú na niektoré jedlá, si tím – na rozdiel od toho, čo by sa dalo predpokladať vzhľadom na podrobné vysvetlenie – nevyrába sám.

Kým Angelika spí, Geranium sa nanovo nastavilo: ako reštaurácia, ktorá sa odteraz zrieka mäsa. A to komunikuje s veľkým pompézom. Argument zaznievajúci pri stole je, že spotreba bravčového mäsa na obyvateľa v Dánsku je obscénne vysoká a chcú ľuďom ukázať alternatívne cesty – ako trojhviezdičková reštaurácia s cenou menu okolo 390 eur. Veľký rozchod s minulosťou táto nová, okázalo deklarovaná bezmäsitá prevádzka nie je, keďže mäso tu nikdy nehralo veľkú rolu; ryby a morské plody sa naďalej servírujú. Tak to robí aj Jordnær v bohatej štvrti Kodane, v súčasnosti „place to go“ pre foodies. Pre šéfkuchára Erica Kragha Vildgaarda sú hlavné chody s mäsom často tými najmenej zaujímavými v
menu, navyše mäso má nežiaduce efekty sýtosti, ktoré by pri veľkom menu založenom na morských plodoch nenastali. A keď už sme v Kodani: Noma je so svojím konceptom sezónnych menu z jednej tretiny vegetariánska, z jednej tretiny pescetariánska, na jeseň je v ponuke (divinové) mäso.

Šéfkuchár Geranium Rasmus Kofoed

Z pohľadu L’Orto v luxusnom hoteli Nordelaia v Piemonte, otvoreného v roku 2021, je jeho pozicionovanie ako reštaurácie s nulovým odpadom (Zero-Waste), ktorá sa zrieka mäsa a servíruje hlavne zeleninu a trochu morských bielkovín, odvážnym krokom: Piemont bol koniec koncov vždy domovom konzumácie mäsa – kľúčové slovo Carne cruda z hovädzieho mäsa Fassona, Spezzatino al Barolo. Takto argumentujú v seba-prezentácii ako výnimočná reštaurácia (ktorá sa o svoj názov odkazujúci na zeleninovú záhradu delí s množstvom vegetariánskych konkurentov). O to nezvyčajnejšia je vzhľadom na túto históriu a mäsom posadnuté susedstvo špičková reštaurácia, ktorá sa zrieka mäsa. Zelenina a ryby sa tu však, malý úder do boku gastrokritika New York Times, vedome ošetrujú analogicky k mäsu.

Pozoruhodným detailom je dogmatický prístup šéfkuchára L’Orto Charlesa Pearcea k vedľajším mäsovým produktom: kuracie kosti z bistra, ktoré je tiež súčasťou hotela Nordelaia, sa spracovávajú na vývar, ktorý v L’Orto napríklad pri jedle z červenej repy (zase ona!), duly a syra s modrou plesňou môže hrať chuťovú hudbu v pozadí. Podľa bežných meradiel teda reštaurácia nie je čisto pescetariánska.

Aj trojhviezdičkový kuchár Niko Romito z Abruzz (jeden z tých, na ktorých sa vzťahuje prívlastok výnimočný kuchár) sa od tohtoročnej jari v reštaurácii Reale v Castel di Sangro vydáva po zeleninou dláždenej hlavnej ceste: jeho „Tasting Menu“ bude bez rýb a mäsa, s chodmi z červenej cibule, vermútu a ružového korenia alebo listov brokolice s anízom. Toto menu bude lemované jedálnym lístkom s jeho klasikami a niekoľkými novými jedlami. Samouk Romito, ktorého naliehavo jednoduchá kuchárska línia nikdy nevystavuje na obdiv svoj cit pre techniku, pri príležitosti svojho nového zeleninového menu spísal akýsi manifest, v ktorom sa okrem iného píše: „Gastronomická literatúra sama o sebe nikdy skutočne neuznala zeleninu ako chutné alebo gurmánske potraviny, ale skôr zdôrazňovala jej rolu pre zdravú a vyváženú výživu.“ Kultúrne dedičstvo, ktoré je dnes už dávno prekonané. A: „Dnes je viac než kedykoľvek predtým zodpovednosťou šéfkuchára ukazovať nové cesty, nielen prekvapovať.“

Ešte o krok ďalej zašla dvojhviezdičková reštaurácia Magdalena v Rickenbachu vo švajčiarskom kantóne Luzern, ktorá sa po novom úplne zrieka rýb a mäsa. Fokus tu bol vždy na zelenine, začiatkom roka 2022 šéfkuchár Dominik Hartmann prešiel úplne na vegetariánsku stravu. Hlavný dôvod, ako povedal v rozhovore pre NZZ: spätná väzba od hostí bola pri čisto zeleninových jedlách vždy najlepšia.

Ak hovoríme o európskych vegetariánskych a vegánskych hviezdach, okrem priekopníka Joia v Miláne, francúzskeho Ona v Arès (vegánska) a Cookies Cream v Berlíne nesmie chýbať jedno meno: Tian vo viedenskom vnútornom meste, ktorý existuje už desaťročie a od roku 2014 nesie michelinskú hviezdu. Pre rakúskych jedákov nemusí vegetariánska špičková kuchyňa vzhľadom na prítomnosť Tianu pôsobiť nezvyčajne, medzinárodne je však málo porovnateľného.

Od otvorenia koncom roka 2011 sa kuchyňa zásadne zmenila: Zatiaľ čo začiatky boli skôr jednoduché a bohaté na sacharidy, cesta viedla k detailnému štýlu založenému takmer výlučne na rozmanitosti zeleniny. V úzkej spolupráci so zeleninármi z viedenského okolia ako Krautwerk alebo Michael Bauer, ako aj zberačkami divých rastlín s ich obzory rozširujúcim úlovkom, je tím šéfkuchára Paula Ivica na cestách po ešte nevyšliapaných rastlinných chodníčkoch. Napríklad sa veľmi mladé, drobné zelené vlašské orechy menia na „kapary“, slnečnicové dná sa servírujú na chrúmanie, zo zeleného alebo čierneho kelu vzniká garum. Takéto fermentačné produkty sú medzičasom nenahraditeľnou aromatickou chrbtovou kosťou jedál Tian, ktoré sú väčšinou variáciou troch hlavných komponentov: Radicchio Rosa, hadomor španielsky, Koji. Topinambur, slnečnica, červená cibuľa. Čokoláda, kelové výhonky, konopné semienka. V útrobách reštaurácie sa stávate svedkami mikrobiálneho úsilia: Poháre s garumom z hlivy ustricovej stoja vedľa tých s práškom z miso-čakanky a ementálskym alec-om, prudko chutiacim hnedým práškom. O policu ďalej čakajú na svoje použitie „Tomatoboshi“, nakladané kvety ľalií, uchovce bazové a hľuzovky, ako aj soľné produkty ako nasolené púčiky jarabiny alebo orechová soľ. Nie všetko sa podarí, „odšťaviť listy červenej repy som si mohol ušetriť.“ Takéto zlyhania Paul Ivic komentuje sucho: „Kto chodí po mnohých obkľukách, má najlepšiu orientáciu v teréne.“ Ivic, ktorý sám jedáva mäso, sa počas svojej kariéry ako vegetariánsky kuchár nikdy neorientoval podľa ideologicky motivovaných druhov, zdôrazňuje, jemu išlo od začiatku o porozumenie prírode, o kvalitu a chuť. A veľmi dôležitým motorom pre celý tím je vyhýbanie sa odpadu. Výsledkom je napríklad kvas zo starého chleba, súčasť nealkoholického nápojového sprievodu, alebo sirup zo zatvrdnutých zvyškov ovocnej dužiny, ktoré zostanú pri pasírovaní na kôstkach z drieňa, ako rozpráva cukrár Thomas Scheiblhofer. Aj someliér André Drechsel je „stále na hľadaní nezapadajúcich kúskov“.

Z pohľadu L’Orto v Piemonte je jeho pozicionovanie ako reštaurácie s nulovým odpadom, ktorá sa zrieka mäsa a servíruje hlavne zeleninu a trochu morských bielkovín, odvážnym krokom: Piemont bol koniec koncov vždy domovom konzumácie mäsa – kľúčové slovo Carne cruda z hovädzieho mäsa Fassona, Spezzatino al Barolo.

Dlho v Tiane pracoval Jonathan Wittenbrink, ktorý spoločne so svojou partnerkou Larissou Andres začiatkom marca otvoril svoj vlastný podnik. Jola na Salzgries je Viedne prvá úplne vegánsky pracujúca reštaurácia s ambíciou seriózneho fine-diningu: takmer 20 miest na sedenie, približne desaťchodové menu, chody, na ktorých je citeľne veľa práce. Jemne spracovaná drobná cibuľová tartaletka s horčicou je vystriedaná akýmsi zelerovým tacom s lieskovo-orieškovým jus, nápojový sprievod zahŕňa veci ako kvas z lúhového pečiva – pozdravy od Tianu. Vysoko aromatické vegánske majonézy sú rovnako súčasťou kuchyne Jola ako tiché chuťové boostre, napríklad fermentované tofu ako základ omáčky. Údeniny z červenej repy ako súčasť chodu s chlebom pochádzajú od mladej viedenskej značky Flora & Rauna.

Zelenina, ktorá sa hrá na mäso – na to si v vegánskych alebo vegetariánskych reštauráciách treba zjavne zvyknúť. V USA medzitým vzbudzuje pozornosť trojhviezdičková kuchárka s témou s oveľa väčším potenciálom pre zásadné diskusie: Dominique Crenn, ktorá už v roku 2019 spôsobila rozruch oznámením, že prestáva servírovať mäso, teraz cúva a mäso opäť zaraďuje na jedálny lístok. Hoci cúvanie je nesprávny výraz – skôr vesluje úplne novým smerom: Dominique Crenn bude v budúcnosti servírovať laboratórne mäso získané z bunkových kultúr.

S Jolou má Viedeň teraz svoju prvú vegánsku reštauráciu fine-diningu.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!