Alain Ducasse stojí v reštaurácii Le Louis XV v rohu medzi reštauráciou a kuchyňou a pravidelne si mení okuliare. Počas servisu pozoruje ruch v oboch oblastiach. To patrí k dennej rutine v gastroimpériu. Keď nosí čierne rámované okuliare, pôsobí mimoriadne sústredene. Nemá to nič spoločné s námahou krátkozrakosti či ďalekozrakosti 69-ročného človeka, skôr Ducasse testuje novú technológiu: okuliare so vstavanou kamerou, reproduktormi na koncoch stránic a softvérom, ktorý umožňuje robiť si poznámky, fotografie, videá a dokonca aj živé vysielanie. Dá sa s nimi aj telefonovať, posielať krátke správy, AI vie po novom dokonca prekladať konverzácie. Tieto hi-tech okuliare sa perfektne hodia k mužovi, ktorý neustále cestuje, je pánom medzinárodnej siete firiem s približne 1 500 zamestnancami a musí byť vždy v obraze. Sú tu mnohé reštaurácie od New Yorku cez Tokio až po Paríž, k tomu niekoľko kuchárskych škôl, vydavateľstvo. Sú tu nové projekty reštaurácií v spojení s hotelmi a poľnohospodárskymi projektmi, napríklad v Saudskej Arábii. A je tu prudko expandujúci biznis s čokoládou, pričom čokoládovňa sa čoskoro doplní aj o veľký projekt v Clichy. Tam pôjde okrem kakaa aj o zmrzlinu, sladké pečivo a kávu.
Veľkú časť svojho času trávi Alain Ducasse v Monaku. Reštaurácia Le Louis XV v Hôtel de Paris je srdcovou záležitosťou, jeho prvou špičkovou reštauráciou. Mal 33 rokov, keď Michelin udelil tri hviezdy, vtedy, keď bolo toto hodnotenie ešte naozaj supertvrdou menou. To bolo v roku 1990. Pri letmom pohľade možno Monako odbiť ako krikľavé, novozbohatlícke sídlisko veľkých peňazí, ako zlatú klietku bez záclon. Námestie medzi Hôtel de Paris a kasínom je centrom všetkej márnivosti. Bugatti Veyron, Pagani Huayra, Rolls-Royce Phantom a Ferrari Amalfi sa volajú štvorkolesové hviezdy pri parkovacej službe. Porsche 911 pôsobia na tomto mieste kvôli svojej frekvencii skôr ako Volkswageny. Parkoviská a lobby sú plné nových aj starých peňazí, sugardaddies s doprovodom, čerstvo upravené tváre a krivky, hlboko vykrojené a vysoko rozparkované šaty. Živý cirkus, ktorý ponúka niečo každej majetkovej kategórii. Jedným na zapojenie sa, druhým na pozeranie. Potešení a šťastní sú všetci.
Le Louis XV je reštauračný chrám, aký by ste si lepšie nevedeli ani vymyslieť. Pôvodné stvárnenie z roku 1864 vykonal architekt parížskej opery, Charles Garnier. Zlatý príbor, atmosféra hodná francúzskeho kráľa, fresky, štuky, futuristický luster na enormne vysokom strope, gigantické kvetinové aranžmány. Pred pár rokmi bola sála zrenovovaná a nanovo usporiadaná, opatrne zbavená príliš ťažkých historických bremien, namiesto toho vybavená novou servisnou stanicou a ultramoderným svetelným dizajnom. Pozlátená dekadencia robí dojem, ale vzbudzuje aj enormné očakávania. Jedia miliardári pri susednom stole skutočne lepšie ako my ostatní? Ak sa stravujete à la carte, takmer každé jedlo má trojmiestnu cenu. Šesťchodové menu za 420 eur pôsobí oproti tomu ako príležitosť.
Samozrejme, je to veľké divadlo pozorovať ostatných hostí, sledovať choreografiu perfektnej servisnej posádky. Aroganciu a namyslenosť nájdete maximálne na strane hostí. Všetci zamestnanci sú priateľskí, kompetentní a zároveň diskrétni. Claire Sonnet, hostiteľka, svojou prítomnosťou a srdečnosťou zamedzí akémukoľvek pokusu o zastrašovanie zo strany prostredia. Nádhera na tanieri dokáže s nádherou miestnosti celkom dobre súperiť. Každé sústo, každý detail nadchne. Emmanuel Pilon, šéfkuchár Le Louis XV, perfektne realizuje myšlienku konceptu „Naturalité“, zameranie na nesfalšovanú chuť produktov.
V roku 2014 formuloval Alain Ducasse dnes stále platné zásady: rastliny majú absolútnu prioritu. Tuk, soľ a cukor sú minimalizované, produkty sa používajú dôsledne udržateľným spôsobom a ich arómy sa intenzifikujú technikami ako fermentácia, pečenie a marinovanie. Jednotlivé produkty sú skutočne zjavením. Všetko je na bode, citeľne a chuťovo pripravené à la minute. Nič nepôsobí stroho asketicky, každé sústo má zmyselnosť.
V tomto pompéznom rámci človek možno očakáva klasickú francúzsku kuchyňu a je prekvapený oveľa priateľskejším, južansky prístupným štýlom. Pre Francúza je v tom veľmi veľa talianskeho. Kuchyňa položí tenký plátok surového tuniaka na čerstvé maliny a pokvapká to všetko béarnaise omáčkou, v ktorej dominujú kvety aksamietnice. Sezónnosť v júni znamená napríklad rybu červenicu s mandľami a čerešňami. Filety z červenice sú len krátko ožehnuté, takmer surové mäso je al dente a jemne sladkasté, čo sa s prísadami a jemne kyslastou omáčkou ešte zintenzívni. Ak je francúzska kuchyňa mierou všetkých vecí, Alain Ducasse napriek tomu miluje a pestuje stredomorskú kuchyňu a nevidí v tom žiadny rozpor. Aj to, že francúzska kuchyňa čiastočne stratila svoju niekdajšiu ťažkosť, možno sčasti pripísať Ducassovi. Bol to on, kto veľmi skoro vo svojej kuchyni inšpirovanej Provensálskom nahradil maslo olivovým olejom.
Aby ste sa pravidelne dostali k pôžitku tu servírovanej artičoky, mnohí by predali aj dedičstvo. Jedlo je skutočne ikonické, vystihuje všetky princípy stredomorskej Ducasseho kuchyne. Artičoka, samozrejme z Provensálska, je pripravená alla giudia, teda vyprážaná. Chrumkavý kvet je naplnený krémovou zmesou z morských sasaniek, morských rias a burraty, to všetko je korunované veľkorysou lyžicou kaviáru. Grandiózne produkty, zem a more, tradícia základnej receptúry, k tomu rôzne textúry a teploty: majstrovské dielo. Ako hlavný chod prichádza hlboký tanier s hnedou masou. Zdanlivá polievka pôsobí ako zmes mäsového ragú a velouté zo strukovín. Smrže a hlivy ustricové sa starajú o chuť a skus, omáčka je výrazne vyvarená, šťavel a kvet slezu sa starajú o čerstvú kyslosť a malé púčiky cédra prinášajú trochu chrumkavosti.
Radikálny eintopf, čo sa týka vizuálu aj chuti. A ako hlavný chod servírovaný ako absolútne vyhlásenie. Nonšalantne a zároveň na najvyššej úrovni sa nesie posledná časť menu, napríklad s famóznym syrom a osviežujúcim mrazeným lieskovo-orieškovým misom. Hlavným dezertom sú ožehnuté plátky provensálskych jahôd s krémom z včelieho vosku a peľu. Agastache mäta a jahodovo-medová zmrzlina sa starajú o osvieženie.
Medzitým si človek kladie otázku, prečo Alain Ducasse pozýva novinárov sem a osobne ich prijíma. Pravdepodobne preto, aby ukázal, že značka Ducasse je všetko iné než pokojná, v tradícii zamrznutá záležitosť, že vedia viac než niektorí samozvaní revoluční avantgardisti. A sami od seba, to je po letmom pohľade na cenníky reštaurácie a hotela pravdepodobné, sa žiadny z reportérov do Monaka len tak nezatúla.
Napriek tomu to nie je neprípustné podplácanie, čo sa tu deje. Compliance sem alebo tam, je to tu jednoducho naozaj famózne. Od roku 2008 má Ducasse monacké občianstvo. Z spätosti s mestským štátom, ktorá sa prejavuje v Le Louis XV – a s príjemným vedľajším efektom zníženého daňového zaťaženia.
Ducasse je šéf šéfov. Vybudoval globálnu, svet obopínajúcu ríšu kulinárstva, v ktorej slnko nezapadá. Je taký vplyvný, že ho možno právom označiť za kráľa haute cuisine. Ako hosť môžem len poznamenať: Milujem svojho kráľa. Kráľ vie byť aj mrzutý a nevrlý. Ako väčšina géniov, pomerne rýchlo sa nudí, ale ak ho niečo zaujíma a baví, potom je aj nálada dobrá. Je to ten druh mrzutosti, ktorý každého mladého kuchára prinúti nastúpiť do pozoru a aj novinárov intuitívne zaujať postoj. Povedzme, že je to druh samozrejmej autority, ktorá z neho vyžaruje.
Šéfkuchár Le Louis XV Emmanuel Pilon chodí dvakrát týždenne nakupovať na trh Cours-Saleya v starom meste Nice. Pretože to šéf chce, pretože tak zostáva zachované spojenie s regionálnymi výrobcami, sezónou a ich produktmi. Skoro ráno, ešte predtým, než všetci predajcovia rozložia svoje stánky, sa už vybraný tovar nakladá do chladeného dodávkového auta reštaurácie. Alainovi Ducassovi sa počas prechádzky po trhu viditeľne zlepšuje nálada. Niektorých predajcov víta ako starých priateľov, obdivuje a velebí ich produkty: „Tam! Pozerajte! Toto fascinujúce vnútro kvetov cukety, skutočný zázrak!“ To je niekto, kto miluje varenie nadovšetko. Pri sporáku sa potom Alain Ducasse stáva iným človekom. Napríklad, keď o desiatej hodine dopoludnia pozve malú novinársku skupinu na spontánne stretnutie do kuchyne Le Louis XV. Sú tam predtým kúpené mladé zemiaky a fazuľa, prehadzované na masle. Šéf osobne priloží ruku k dielu, je vo výbornej nálade. V týchto chvíľach má manažér Ducasse krátku prestávku.
V mnohých ohľadoch mala havária súkromného lietadla v lete 1984 v Alpách rozhodujúce následky na život Alaina Ducassa. Prežil ako jediný pasažier a ťažko zranený strávil rok v nemocnici. V tomto čase začal Ducasse vymýšľať jedlá, zapisovať ich, posielať ďalej faxom a nechávať ich variť inými. Tak v ňom dozrelo poznanie, že šéfkuchár nemusí nevyhnutne stáť v kuchyni. Udáva smer, všetko ostatné necháva vykonať kuchárov vyškolených vo svojich prevádzkach. Inak by ani nebolo možné prevádzkovať takéto impérium s niekoľkými trojhviezdičkovými reštauráciami.
Už takmer dva roky necháva Ducasse variť na špičkovej úrovni aj v Taliansku. Partnerom a zadávateľom je pomerne nová hotelová skupina Romeo, ktorá oživuje trh luxusnými domami v Neapole a Ríme. V Monaku, ležiacom v pohraničnej oblasti medzi Francúzskom a Talianskom, pôsobí Ducasseho kuchyňa pri všetkej elegancii a vyumelkovanosti zároveň aj úplne autenticky a prístupne. Podobne ako netreba vysvetľovať veľké vína, pretože jednoducho chutia, je to aj s touto kuchyňou, objíme vás ako dobrý priateľ. Dá sa niečo také dosiahnuť aj na inom mieste? Samozrejme, že to ide, hovorí Alain Ducasse. Pretože aj keď je technika varenia vždy frankofilná v štýle Ducasse, celkový výsledok je stredomorsko-taliansky. Za realizáciu sú zodpovední zaslúžilí a lojálni šéfkuchári, ktorí sú na týchto pobočkách odmeňovaní zodpovedajúcimi možnosťami sebarealizácie.
Ducasse v Neapole
Alessandro Lucassino je už viac ako desaťročie v službách Ducassa, vnútorne prijal všetky zásady veľmajstra. V Il Ristorante Alain Ducasse Napoli už dlhší čas ukazuje, ako vyzerá talianska verzia Ducasseho kuchyne. Napríklad mixom tenko nakrájaných sépií a držiek. Elegantný citát streetfoodu ako amuse-bouche zapôsobí rovnako ako perfektné špagety vo vývare z ropušnice, pričom marinované mušle a cascara, teda nálev z kávových čerešní, sa starajú o lokálny kolorit. Takmer vždy je v menu jedlo s modrým krabom, často v rôznych textúrach, od granity až po vareného. Biele figy, fialové krevety z ostrova Ischia, kaparové listy, cícer, marhule zo Vezuvu, morské sasanky, byvolí syr – najmä v lete sa zdá byť rozmanitosť produktov v južnom Taliansku takmer nekonečná. Alessandro Lucassino využíva túto skutočnosť takmer excesívne, takže sa často musí menu prepisovať veľmi krátko pred podávaním. Berie si úlohu regionálnosti veľmi k srdcu, takmer rok intenzívne skúmal autentické produkty a ich výrobcov v oblasti Neapola a Kampánie. Výsledkom je skutočne harmonická a chutne nadšene pôsobiaca regionálna kuchyňa. Všetko má chuťovú jasnosť, nikdy nie je preplnené a zároveň má príjemne jednoduchý vzhľad. Kyslosť a horké látky sú občas efektívnymi formami vyjadrenia. Reštaurácia je umiestnená na najvyššom poschodí päťhviezdičkového hotela nachádzajúceho sa na prístavnej ulici. Alfredo Romeo, majiteľ, je právnik a zberateľ umenia, zodpovedajúco veľa exponátov sa nachádza na deviatich poschodiach.
Ducasse v Ríme
Ešte viac pôsobivého umenia sa nachádza v len nedávno otvorenom hoteli Romeo v Ríme. Starý mestský palác zaujme futuristicky pôsobiacimi architektonickými prvkami podľa návrhu Zahy Hadid. Reštaurácia ohuruje vizuálne geometrickými vzormi v klenutých tvaroch a obrovskou otvorenou kuchyňou. Kuchyňu vedie Iacopo Iualè, rodák z Toskánska, ktorý vdýchol Ducasseho princípy v Le Louis XV, ako aj ako sous-chef v parížskom
Le Meurice. Ako to teraz realizuje v Il Ristorante Alain Ducasse Roma, je jednoducho strhujúce a dokáže nadchnúť každým sústom. Filety z kranasa sú tu opečené len na okamih, so zelenými paradajkami, kapucínkou a kaviárom tvoria osviežujúci, umami podčiarknutý predkrm. Nemenej blažený je artičokový chod: srdcia predložené v rôznych textúrach, varené a aj tenko nakrájané, surové, nádherne intenzívne, servírované vo vývare z listov a stoniek. Ešte návykovejšia je omáčka k červeným krevetám so spagghettoni z Gragnana, pripravená zo šťavy z hláv kreviet a zjemnená emulziou z morskej vody.
Nadšenie pokračuje, keď perfektne pripravený stredomorský homár získa stimulujúce horkosladké tóny Cime di Rapa a grandiózna toskánska sviečková s čakankou a šípkami ostane v pamäti ako jeden z najradostnejších mäsových chodov poslednej doby. Bezpodmienečne treba spomenúť nesmierne pozitívnu energiu šéfkuchára Iacopa Iualèho a celého servisného tímu. Žiadna samozrejmosť v hotelovej reštaurácii, ktorá sa riadi vlastnými pravidlami.
S Ducasseho reštauráciami v Neapole a Ríme získava talianska kuchyňa skutočne nové hodnotné nuansy. Nie je prehnané, ak Alaina Ducassa označíme za pravdepodobne najaktívnejšieho a najvplyvnejšieho mecenáša stredomorskej kuchyne. Aróma a chuť sú v ideálnom prípade také definitívne a dokonalé, ako to možno inak zažiť len v japonskej kuchyni produktov. K tomu sa stredomorská kuchyňa svojou chuťovou jasnosťou a množstvom osobných asociácií dotýka aj našich sŕdc. —
Informácie
Le Louis XV – Alain Ducasse
v Hôtel de Paris
Place du Casino, Monako
ducasse-paris.com
montecarlosbm.com
Hotel Romeo – Rím
Il Ristorante Alain Ducasse Roma
theromeocollection.com/en/romeo-roma
Hotel Romeo – Neapol
Il Ristorante Alain Ducasse Napoli
theromeocollection.com/en/romeo-napoli






Tu sa nerobí móda, ale vždy sa pestuje
napredujúca avantgarda.



