A-La-Carte

Prekliatie a požehnanie Ekvádoru (2017/2)

Ekvádor patrí k najchudobnejším krajinám Latinskej Ameriky. Popri rope sú najdôležitejšími zdrojmi devíz krajiny banány, kakao a odnedávna aj rezané kvety. Miestna obhliadka na troch farmách, ktoré boli certifikované medzinárodnou organizáciou Fairtrade. Text a fotografie Georges Desrues. Škola pre deti so zdravotným postihnutím existovala v ekvádorskej obci El Guabo už…



Ekvádor patrí k najchudobnejším krajinám Latinskej Ameriky. Popri rope sú najdôležitejšími zdrojmi devíz krajiny banány, kakao a odnedávna aj rezané kvety. Miestna obhliadka na troch farmách, ktoré boli certifikované medzinárodnou organizáciou Fairtrade.

Text a fotografie Georges Desrues

Škola pre deti so zdravotným postihnutím existovala v ekvádorskej obci El Guabo už pred nástupom prezidenta Correu do úradu, hovorí riaditeľ školy William Tapia, vtedy učiteľom platilo ešte miestne banánové družstvo, no to je už medzitým zakázané. „Prezident vydal zákon, ktorý zakazuje súkromným organizáciám platiť učiteľov na verejných školách, aby napríklad firmy na nich nemohli vyvíjať príliš veľký vplyv a nátlak,“ hovorí riaditeľ.

Medzitým teda platí učiteľov štát, no banánové družstvo s názvom Asoguabo je stále poruke, keď ho treba. „Nedávno napríklad zaplatilo opravu strechy a pomohlo nám zaobstarať počítače,“ zdôrazňuje Tapia.

Peniaze na to pochádzajú z takzvanej Fairtrade prémie. Tú dostávajú certifikovaní pestovatelia banánov Fairtrade dodatočne k príjmom, a to vo výške jedného dolára za debňu banánov. V roku 2015 sa tak nazbieral milión dolárov, ktoré sa okrem školy a iných sociálnych projektov, ako je zdravotné stredisko, použili aj na vybudovanie vlastného prekladiska.

„Banán pre nás znamená prekliatie a požehnanie zároveň,“ hovorí Fabiola Ramón, rezolútna prezidentka družstva. Prekliatie preto, že konvenčné monokultúry pracujú s obrovským množstvom chemických ochranných prostriedkov, ktoré vyprázdňujú lietadlom nad poliami a našimi hlavami. A požehnanie preto, lebo banány v tejto krajine zabezpečujú mnohým drobným poľnohospodárom pravidelný príjem.

Práca na plantážach je však v mnohých prípadoch zdraviu škodlivá a navyše podplatená. Iná je situácia na farmách členov Asoguabo, ktoré sú všetky certifikované organizáciou Fairtrade. Tu musia byť splnené určité podmienky, či už čo sa týka platieb a bezpečnosti pracovníkov, ako aj ohľadom životného prostredia.

Podobne je to aj pri kakau, ďalšej významnej vývoznej komodite Ekvádoru. Vďaka nemu sa mnohým členom družstva Fortaleza del Valle v mestečku Calcete podarilo dosiahnuť skromný blahobyt. Pestujú nie bežnú hybridnú odrodu s názvom CCN51, ale odrodu Nacional, ktorá pochádza z Ekvádoru a vyskytuje sa výlučne tu. Hoci je aromaticky intenzívnejšia, je menej výnosná, preto ju nadácia Slow Food pre biologickú rozmanitosť chráni prostredníctvom projektu Presidio. Fairtrade prémiu družstvo použilo okrem iného na nákup materiálu a vybavenia, ktoré teraz umožňujú družstvu spracovávať kakao na čokoládu priamo na mieste, namiesto toho, aby vyvážalo len bôby ako doteraz.

„Kvôli tomu síce musíme podstúpiť riziko konkurenčnej situácie s našimi súčasnými zákazníkmi, ale myslíme si, že to za to stojí,“ hovorí sebavedomo Berto Zambrano, riaditeľ družstva.

Tretím veľkým vývozným hitom Ekvádoru sú kvety, tie však nerastú ako banány a kakao v tropickej klíme pobrežia, ale v andskej vysočine na západe.

Ekvádorské kvetinové hospodárstvo dlho profitovalo z celoročne miernej klímy a relatívne nízkych miezd, medzitým však hrozí konkurencia z krajín ako Keňa a Etiópia, kde vládnu podobné klimatické podmienky, ale pracovná hodina stojí podstatne menej.

Na rozdiel od družstiev drobných poľnohospodárov v pestovaní kakaa alebo banánov sa kvety pestujú výlučne na plantážach, kvôli čomu pracovníci nie sú drobní poľnohospodári, ale všetci sú zamestnanci. A organizácia Fairtrade uplatňuje iný systém. „V našom prípade sa prémia nemôže použiť na rozširovanie výrobných prevádzok alebo na zlepšenie kvality, ale výlučne na projekty mimo prevádzky,“ hovorí 31-ročná Pamela Puruncajas, ktorá pracuje na farme Hoja Verde v Cayambe.

Aby sa rozhodlo, čo sa stane s prémiou, zvolí 220 zamestnancov spomedzi seba výbor deviatich členov, ku ktorému patrí aj Puruncajas. Tak sa napríklad aj tu podporuje škola pre deti so zdravotným postihnutím, kupujú sa školské tašky pre deti zamestnancov a poskytujú sa úvery, ktoré okrem iného slúžia na založenie vlastných záhradiek.

Okrem toho sú pracovné podmienky tu jednoznačne lepšie než na konvenčnej plantáži, kde pracovala predtým, tvrdí Puruncajas. „Tam sme nemali jedáleň, dokonca ani toaletu,“ rozpráva, „a chemikálie rozprašovali v skleníkoch, aj keď sme boli práve vnútri.“ V porovnaní s tým sú podmienky na certifikovanej farme Hoja Verde obrovským zlepšením, ako hovorí, pre ňu a jej rodinu a pre celú obec.

Potrebujeme v zime vôbec ruže?

Potrebujeme v zime vôbec ruže?

Hartwig Kirner, výkonný riaditeľ Fairtrade Rakúsko, vysvetľuje pojmy férovosť a vyrovnávanie množstva a zaujíma stanovisko k niektorým výčitkám týkajúcim sa féroveho obchodu.

slow: Čo pre vás znamená férovo?
Hartwig Kirner: Že sa k iným správate tak, ako chcete, aby sa správali k vám. V prípade Fairtrade to znamená, že každý, kto sa podieľa na reťazci tvorby hodnôt, teda predovšetkým poľnohospodári a pestovatelia, dostane aj svoj spravodlivý podiel.

Občas zaznieva výčitka, že pri Fairtrade už nejde o férový obchod, ale o obchod s férovým tovarom. Obchodné reťazce sa napríklad zdobia vaším logom, o ktorých sa vie, že sú nefér k domácim producentom a poľnohospodárom.

V globálnom hospodárskom systéme existuje veľa problémov, a teda aj v domácom obchode. Myslím si však, že rakúski poľnohospodári majú našťastie veľmi vplyvnejšie zastúpenie, ktoré môže pre nich dosiahnuť oveľa viac, než by mohol Fairtrade. My sa totiž v prvom rade zasadzujeme za spravodlivosť v chudobnejších krajinách.

Fairtrade funguje na princípe: „Všetko, čo sa dá, musí byť Fairtrade“, čo má za následok, že napríklad čokoládu nemožno vyrobiť s domácim cukrom, ale len s takým, ktorý bol certifikovaný organizáciou Fairtrade. Nevidíte v tom problém?

Preto sme zaviedli nové logo pre čokoládu, pri ktorej je certifikované len kakao, ale iné prísady môžu pochádzať pokojne od domácich producentov. V Nemecku to viedlo k tomu, že obrat certifikovanej čokolády sa za tri roky zdesaťnásobil. Bolo to teda správne rozhodnutie.

Pojem, ktorý stále znova vyvoláva podráždenie, je pojem vyrovnávania množstva, ktorý sa často nachádza na obaloch. O čo tam ide?

V zásade vychádzame z toho, že všetky prísady musia byť 100 percentne dohľadateľné. Lenže nie vždy je to tak, napríklad ak sa v spracovateľskom závode spracúvajú aj necertifikované prísady a bolo by príliš nákladné napríklad vyčistiť stroje predtým, než sa použijú na certifikované prísady. Preto v takýchto prípadoch garantujeme len to, že firma, ktorá napríklad spracúva 100 ton kakaa, z ktorých je len 10 ton Fairtrade, a vyrobí z toho 40 kíl čokolády, predá aj len 4 kilá z toho ako Fairtrade – a nie viac. To je možno trochu komplikované, ale je to transparentné.

Čo hovoríte na výčitku, že Fairtrade istým spôsobom podporuje existujúci systém, pretože spočíva v tom, že bohaté konzumujúce krajiny predpisujú chudobným producentským krajinám štandardy, ktoré môžu dodržiavať len ony samy?

Tak to nie je pravda, pretože u nás sú všetci zapojení do rozhodovacieho procesu. A výbor, ktorý stanovuje štandardy, musí pozostávať z minimálne 50 percent poľnohospodárov a pracovníkov. Bez nich teda nemožno urobiť žiadne rozhodnutie.

Existoval príklad pestovateľa kávy v Dominikánskej republike, ktorý vďaka Fairtrade sám dosiahol určitý blahobyt, ale medzitým zamestnáva sezónnych robotníkov bez povolenia na pobyt z Haiti. Ako sa k tomu staviate?

Situácia sezónnych robotníkov je v mnohých prípadoch rozhodne problém. Predovšetkým v Dominikánskej republike došlo k veľkým nedostatkom, pretože sa tam nevydávali takmer žiadne povolenia na pobyt pre Haiťanov. My sa však veľmi silno zasadzujeme za to, aby pracovníci dostali povolenie na pobyt, bez ktorého nemajú takmer žiadne práva. Chcel by som však upozorniť na to, že aj v takej dobre kontrolovanej krajine, ako je Rakúsko, sa na zbere napríklad jahôd alebo vína zúčastňujú ľudia, ktorí nie sú nevyhnutne vždy riadne nahlásení. Ak je to možné už v našej krajine, viete si dobre predstaviť, aké ťažké je kontrolovať takéto veci v chudobnejších krajinách.

Čo si myslieť o tých lacných kvetoch v supermarkete, ktoré certifikujete? Človek má vzhľadom na ceny stále pocit, že to ani nemôže vyjsť, to je predsa príliš lacné.

To je aspoň čiastočne tým, že kvety znamenajú pre supermarket málo námahy. Dodávajú sa s inými čerstvými produktmi a treba na ne len naliať vodu. Ale samozrejme sa natíska otázka, či vôbec v Európe v zime potrebujeme ruže. Ale ruže sa kupujú, tak nám je milšie, ak z toho profitujú ľudia na začiatku reťazca tvorby hodnôt.

Ukázalo sa však aj to, že pestovatelia kvetov čoraz viac utekajú do krajín, kde sú mzdy ešte nižšie a môžu vyrábať ešte lacnejšie, napríklad z Kene do Etiópie. Ako na to reagujete?

To je skutočne veľmi veľký problém, kvôli čomu sa chceme pokúsiť v krajinách ako Etiópia trvať na takzvaných živobytných mzdách (living wages), teda na minimálnych mzdách, ktoré zaručujú prijateľnú životnú úroveň. Ale ani to nie je ľahká cesta a pravdepodobne bude ešte chvíľu trvať, kým sa do toho zapoja aj podniky. Tak je to aj v iných oblastiach. Svet jednoducho nie je čiernobiely, ale pozostáva z mnohých odtieňov sivej. Našou úlohou je utvárať medzinárodný obchod skôr svetlosivo ako tmavosivo.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!