A-La-Carte

Kaviár musí praskať (2019/4)

Ochutnávka u predajcu kaviáru Markusa Rüscha je rovnako zábavná ako poučná. Kvalitu kaviáru možno nielen ochutnať, ale aj počuť.


Akási kuchynsko-laboratórna miestnosť v starobylom dome hamburského podniku Altonaer Kaviar Import Haus, skrátene AKI. Malá skupinka návštevníkov si predtým nasadila čiapky a ochranné plášte a prešla hygienickou dezinfekčnou komorou. Teraz je tu posvätné ticho, keď šéf AKI Markus Rüsch odlepí gumičku z mohutnej 1,8 kg dózy, chrbtom noža zaklope na plechové viečko a následne ho opatrne nadvihne. Potom je obnažený kaviárový koláč, lesklo čierny, na povrchu pôsobiaci ľahko olejovito, ktorý svojou hladkosťou lahodí oku pozorovateľa. Kaviár starý približne tri mesiace, ochutený len štyrmi percentami soli, pochádzajúci z jesetera bieleho, ktorý plával asi desať rokov v nemeckom chovnom rybníku pri Fulde.

Markus Rüsch vezme perleťovú lyžičku a povie: „Keď to teraz praská, je to dobré. Počujete to?“ Skutočne to celkom zreteľne praská, keď malá perleťová lyžička po prvý raz vnikne do doposiaľ nedotknutého povrchu kaviáru a vynesie von malú kôpku čierno sa lesknúcich perál.

V Altona sa s kaviárom obchoduje od roku 1925. Markus Rüsch prevzal spoločnosť po svojom otcovi, s kaviárom takpovediac vyrástol. Spoločnosť je naďalej v rodinnom vlastníctve. Už dávno mimo Hamburgu vybudovali výrobný závod s chladiarenským skladom, plnením a všetkým, čo k tomu patrí. No napriek všetkej ekonomickej nerozumnosti sa Rüsch nechce vzdať prevádzky v starom meste, je tu uložených príliš veľa emócií a histórie. „Moja prastará teta odtiaľto ešte rozvážala kaviár na bicykli.“

Markus Rüsch čerpá vďaka rodinnej tradícii z hlbokých vedomostí o danej téme. Kaviár nepredáva len po tonách veľkoodberateľom, ako sú iní obchodníci alebo letecké spoločnosti s nadmernou potrebou rybích ikier v prvej triede, ale o ňom aj rád rozpráva. Napríklad na palube luxusnej výletnej lode Europa, kde exkluzívne kaviárové semináre patria k žiadanému kulinárskemu sprievodnému programu.

„Ryby potrebujú na dosiahnutie pohlavnej dospelosti päť až dvadsať rokov. Pohlavná dospelosť znamená peniaze. Dobrá senzorika potrebuje čas. V tom už máme určitý rozpor.“

Markus Rüsch sa púšťa do otvárania ďalšej plechovej dózy. „Niekedy idú dózy otvoriť ťažko. Môj otec vtedy vždy hovoril, že je niekto vnútri.“ Opäť sa na zrkadlovo hladkom povrchu prezentuje úžasná štruktúra zŕn. A aj tu kaviár praská.

Čisté zrkadlo, ktoré sa leskne vo svetle, absolútne rovnomerná povrchová štruktúra – takto si to človek predstavuje. Nádherný obraz. Dózu by ste mohli aj nakloniť a „torta“ by zatiaľ zostala stabilná. To, že je bočná stena dózy trochu špinavá, neprekáža, olejovitý film dokonca podporuje vákuum vzniknuté pri balení.

Druhou vzorkou na stole je kaviár z jesetera sibírskeho z Francúzska. „Podľa pečate na dóze sa dá spoznať, odkiaľ daný kaviár pochádza, ako je starý atď.“ Kaviár z Iránu, kedysi lídra na trhu s divými rybami, je už len veľmi zriedkavý. „A ak aj je, nepochádza z Kaspického mora, ale z farmy v jeho blízkosti. Môže byť dobrý, ale nemusí.“

Po praskaní prichádza čuchanie. Vôňa: takmer mäsitá, mastná, intenzívna. Niekto v nej rozpozná aj pečeňový syr, v každom prípade je bohatá na nuansy. Po rybacom zápachu ani stopy, ani náznak kovu.

Teraz ochutnať: vziať malú perleťovú lyžičku a najlepšie nabrať trochu kaviáru zo stredu dózy a vzorku si dať na chrbát ruky. Samozrejme, dá sa jesť aj priamo z lyžičky alebo, ako odporúča Rüsch, aj s trochou chleba a masla.

Keď je kaviár úplne čerstvý, je celkom lepkavý, naozaj „sticky“. Mäkký bez určitej jemnej šupky v zrne býva kaviár spravidla vtedy, ak je už dlhšie skladovaný. Pri pasterizácii by sa jeho šupka stala tvrdou a bol by trvanlivý pomerne dlho, ale aspoň to prvé človek nechce. Čerstvý, optimálne vyzretý kaviár fascinuje svojou jemnou krémovosťou, kompaktnosťou a maslovosťou.

Naberať lyžičkou z veľkej originálnej dózy je neporovnateľný archaický pôžitok. A samozrejme treba vedieť aj to, že raz otvorený kaviár sa nezlepšuje, ale postupne stráca na kvalite. „Najlepšie by bolo baliť čerstvý kaviár do pohárov s vákuovým viečkom. Ale väčšina zákazníkov si bohužiaľ myslí, že je potom pasterizovaný a nekvalitný – tak to kedysi robili Rusi a tento predsudok sa dá len ťažko odstrániť.“

Ktorý produkt je skutočne najlepším kaviárom, je subjektívne a je to téma na diskusiu. „Väčšina zákazníkov nemá o kaviári žiadne podrobné znalosti. Nevšimnú si, keď je priemerný, ale všimnú si, keď jedia veľmi dobrý kaviár, pretože vtedy chutí, jednoducho zodpovedá ideálu a človek produkt objaví. Pri kaviári má každý svoje osobné chuťové preferencie a tie sa dajú naplniť. Ak si niekto myslí, že uprednostňuje veľmi jemný kaviár, potom s väčšinou pomerne výrazným tovarom z francúzskeho chovu za ním ani nemusím chodiť. Za to príde ten ďalší a bozkáva nám ruky, pretože to pre neho chutí ‚ako v starých divokých časoch‘. Preto som tak rád, že nie sme producenti kaviáru, ale obchodníci s kaviárom. Jednoducho vyberáme to najlepšie pre nás a našich zákazníkov.“

Producenti a zákazníci sú roztrúsení po celom svete. „Všetko, čo je dnes na trhu, má tri až osem mesiacov. Považujem to za čerstvé a optimálne vyzreté. Kedysi, s divokým tovarom z Kaspického mora, sme obchodovali s kaviárom, ktorý mal 18 až 24 mesiacov. Tam sme museli zákazníkovi doslova vložiť do úst, že táto úžasná horká aróma chutí skvele...“

Čím väčšie je zrno, tým viac soli znesie, „pretože kaviár potom celkovo pôsobí o niečo jemnejšie“. To platí predovšetkým pre veľkosti zŕn od 3,5 do 4 mm, aké sa vyskytujú napríklad pri beluge. Veľkosť zrna je podmienená geneticky aj náhodne. „S vekom to má málo spoločné. Veď aké veľké by potom museli byť ikry 100-ročnej belugy?“ Solí sa spravidla celkom normálnou soľou. Všetky špeciálne soli sú možno dobrým príbehom na rozprávanie, ale bez vplyvu na chuť. Rusi už pred desaťročiami definovali „malossol“, po nemecky „jemne solený“, ako štandard. To znamená 3,5 až 4 percentá soli. Niekedy sa kvôli predĺženiu trvanlivosti pridáva aj kyselina boritá. Tá je v skutočnosti vysoko toxická, ale úrady ju schválili ako jediný vhodný konzervant. Maximálna povolená dávka je štyri promile na kilo.

Kaviár s pôsobivo pevným zrnom pochádza nie zriedka z Číny. Najmä hybridné plemeno Schrenckii dauricus, kríženec Acipenser schrenckii (jeseter amurský) a Huso dauricus (jeseter kaluga), prináša veľkozrnný kaviár s jemne orieškovou chuťou a atraktívnym zeleno-hnedastým odtieňom, ktorý pripomína zlatožltú belugu, pričom pochádza od ryby, ktorá pohlavne dospieva pomerne rýchlo. Typ produktu, ktorý pod označením „Mandarin Imperial“ už dokonca získal víťazstvo pri degustácii kaviáru A la Carte. „To Číňania robia naozaj veľmi brilantne,“ myslí si Markus Rüsch plný rešpektu. V skutočnosti je pocit v ústach grandiózny. Konzistencia, skus, všetko jemné, veľmi čisté a bezchybné. Chýba len posledný kúsok arómy, ktorú iné produkty s veľkým zrnom a určitou kĺzavosťou potom predsa len dodatočne vykazujú.

Pôsobivý čínsky tovar chutí aj zákazníkom cateringu prvej triedy, ktorí ho konzumujú po tonách. Markus Rüsch opäť nechce hodnotiť chuťové otázky a radšej to povie starým príslovím: „Pre každého psa sa nájde vôdzka...“

Aj keď farba kaviáru nemá na chuť takmer žiadny vplyv, pre mnohých je z hľadiska vzhľadu najžiadanejšia zlato-sivá. Preto je beluga kaviárom medzi kaviármi. Veľké zrno, maslovo-oriešková aróma a mierne solenie z nej robia špičku. V akvakultúre potrebuje beluga na pohlavnú dospelosť najmenej dvadsať rokov. Beluga sa rada kríži aj so jeseterom sibírskym. To môže priniesť perfektný tovar, za ktorý sa pri nákupe platí aj 10 000 eur za kilo. Aké šťastie, že veľmi dobrý kaviár je v obehu aj za pätinu ceny.

Pri ochutnávke sa pije buď šampanské Blanc-de-blanc, Markus Rüsch však kvôli trieslovinám a na vyčistenie chuťových buniek rád odporúča aj hamburské pivo Ratsherrn.

Jediná vec, ktorá pri konzumácii vôbec neprichádza do úvahy, je jesť kaviár kovovou lyžičkou, hovorí sa. Pritom tradične a perfektne dozrieva v kovových dózach stovky rokov. To, čo ale naozaj nejde, je strieborný príbor, tam dochádza k zle chutiacej oxidácii. „Perleťový príbor,“ hovorí Rüsch, „je jednoducho príjemnejší z hľadiska haptiky a pocitu pri jedení. Inak pre mňa platí: radšej dobrý kaviár s kovovou lyžičkou ako zlý s perleťovou.“

Otázka druhu

Popri mnohých iných faktoroch závisí kvalita kaviáru v konečnom dôsledku predovšetkým od príslušného druhu jesetera.

Jeseter biely (Acipenser transmontanus)
Sú známe jesetery biele, ktoré vážili 800 kg a merali 6 m. V chovoch sú prirodzene o niečo menšie a pohlavne dospelé najskôr po jedenástich rokoch. 3,5 mm veľké ikry s tmavosivou až čiernou farbou. Veľmi žiadané je aj jeho snehobiele chudé mäso.

Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedtii)
Jeseter ruský je stredne veľká ryba, ktorá môže vážiť 50 kg a poskytuje makový a mierne orieškový kaviár s farbou od tmavohnedej po béžovú. Niektorí považujú pomerne chrumkavý kaviár Oscietra za obzvlášť jemný. Jeho ikry sú cca 3 mm veľké. Pohlavne dospelý od deviatich rokov.

Jeseter hviezdicovitý (Acipenser stellatus)
Malý jeseter hviezdicovitý dosahuje maximálnu hmotnosť 25 kg. Má výraznú aromatickú chuť a malé 2 mm ikry so svetlou až antracitovo sivou farbou. Potrebuje najmenej sedem rokov životného cyklu jesetera a je extrémne citlivý pri chove.

Jeseter veľký/Beluga (Huso huso)
Jeseter veľký dosahuje v chove dĺžku 2,5 až 3 metre. Vyznačuje sa veľkými ikrami (väčšími ako 3 mm), ktoré sú väčšinou oválneho tvaru a majú perleťovo až tmavosivú farbu. Pohlavne dospelý približne po dvadsiatich rokoch, to okrem chuti vysvetľuje aj vysokú cenu.

Jeseter sibírsky (Acipenser baerii)
Jeseter sibírsky je stredne veľký druh a dosahuje hmotnosť medzi 8 a 40 kg. Stredne veľký je aj kaviár (2,2 až 2,7 mm) v sivých a jantárových farbách, k tomu pomerne výrazná chuť. Pohlavne dospelý po šiestich až ôsmich rokoch životného cyklu jesetera.

Jeseter jadranský (Acipenser naccarii)
Stredne veľký druh jesetera s skôr intenzívnou chuťou, jemnou konzistenciou a cca 2,5 mm veľkými ikrami v hnedých až čiernych odtieňoch. Potrebuje približne desať rokov životného cyklu jesetera.

Jeseter malý/Sterlet (Acipenser ruthenus)
Tento maximálne meter dlhý druh jesetera je jediný, ktorý je doma aj v Rakúsku. Kaviár je pomerne malý, antracitovo sivý až čierny. Po šiestich až siedmich rokoch je pohlavne dospelý.

Jeseter amurský (Accipenser schrenki)
Jeseter pochádzajúci pôvodne z čínsko-ruskej hraničnej rieky Amur dorastá do dĺžky okolo jedného metra, rastie pomerne rýchlo a je buď samostatne, alebo ako kríženec s jeseterom kaluga dodávateľom kaviáru s dobrým pomerom ceny a výkonu, zväčša čínskeho pôvodu. Insideri pod rúškom tajomstva tvrdia, že pokiaľ ide o farbu a chrumkavosť, niekedy sa pomáha trochou alginátu. Na čistej kvalite to však nič nemení.

Kaviárový kód

Kód CITES je povinne uvedený na každom balení kaviáru a poskytuje informácie o druhu, pôvode, ako aj o období produkcie.
BAE Jeseter sibírsky
GUE Jeseter ruský/Oscietra
HUS Jeseter veľký/Beluga
(Huso huso, Beluga)
NAC Jeseter jadranský
RUT Sterlet
SCH Jeseter amurský
STE Sevruga
TRA Jeseter biely
Písmeno C znamená chovné jesetery.
W znamená voľne žijúce jesetery, s ktorými sa de facto v súčasnosti neobchoduje.
Dvojpísmenový kód znamená krajinu pôvodu, napríklad RU pre Rusko alebo CN pre Čínu (pozri aj napr. wwf.at/de/cites-und-kaviar). Nasleduje rok odberu kaviáru, číslo výrobného zariadenia a identifikačné číslo dodávky.

www.alacarte.at/Abo

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!