Vývojár tradície
Text: Michael Prónay Foto: Manfred Klimek
Železničná trať cez Wachau bola práve dokončená (1909), keď sa v Jochingu začalo s výstavbou toho elegantného domu, ktorý sa mal neskôr stať výkladnou skriňou Wachau. V roku 1912 bol otvorený ako „Gasthof Wachau“ a ešte na jeseň toho istého roka ho majiteľ, Jochinger Johann Lehensteiner, predal Antonovi Jamekovi, otcovi Josefa Jameka.
Víno vtedy ani zďaleka nehralo takú rolu ako dnes. Poľnohospodárstva boli v podstate zmiešané a väčšia časť hrozna končila ako ocot. „Vtedy existovalo množstvo octární. Aj Hirtzberger bol kedysi octárňou,“ rozpráva Hans Altmann. „Vtedy sa za piteľné považovalo iba víno z Rossatzu.“
V roku 1959 kúpil Josef Jamek vinohrady v lokalite Klaus, o rok neskôr prvýkrát stáčal víno bez prídavkov – a okamžite bol vysmiaty ako blázon. Altmann: „Ešte o 20 rokov neskôr sa ma susedia pýtali, ako to robíme, že presviedčame zákazníkov, že víno nie je vylepšované. Viera v spásonosnosť cukru, respektíve alkoholu, bola hlboko zakorenená.“
Hans Altmann, ročník 1950, rovnako ako Franz Hirtzberger a Emmerich Knoll, získal v roku 1975 magisterský titul z ekonómie a o dva roky neskôr sa oženil s Juttou Jamek. Hoci bol jeho otec dlho riaditeľom vinárskej školy v Kremse, on skončil v bankovníctve v Raiffeisen Niederösterreich. „Moja žena však nikdy nechcela za muža bankára, vždy chcela prevziať vinárstvo a hostinec.“ Takmer o dve desaťročia neskôr, v roku 1996, presadila svoju vôľu a obaja prevzali podnik, ktorý Josef a Edeltraud Jamekovci viedli celých 55 rokov.
Začiatok nebol vôbec taký jednoduchý: „Nič nebolo pre nás nové, Jutta bola vždy v podniku a ja som tam bol v sobotu.“ – Nedeľa bola od začiatku 70. rokov dňom pracovného pokoja. – „Ale teraz sme 13 rokov tvrdo pracovali na tom, aby sme z reštaurácie a vinárstva urobili to, o čom si ľudia 50 rokov mysleli, že to je.“ Altmann pokračuje: „Nezostal kameň na kameni, ale všetko sme len obnovili, nič sme nezmenili.“ S niekoľkými výnimkami, samozrejme, ako napríklad hosťovská záhrada za domom, päť nových izieb pre hostí a nová vínna pivnica.
„Kedysi sme ako vinárstvo boli skôr nájomný podnik, teraz máme 30 hektárov vlastných vinohradov, vinohrady v Klaus sme zaokrúhlili na päť a v Achleiten na tri hektáre.“ To z nich robí najväčšieho súkromného majiteľa v oboch prestížnych lokalitách. „Teraz je aj dostatok vína a už neexistuje systém prideľovania a rezervácií, ktorý bol pre všetkých nepríjemný.“ A: „S novou pivnicou vyrábame víno v takej kvalite, akú si predstavujem.“
To môžeme potvrdiť. Jamekovské vína samozrejme nikdy neboli zlé, ale bolo obdobie, keď boli iné badateľne lepšie. Už niekoľko rokov však Jamekovské vína opäť patria k špičke. V aktuálnom sprievodcovi A la Carte nemá ani jedno víno menej ako 90 bodov, čo je výkon, ktorý z celkovo 28 prijatých vinárstiev vo Wachau dosiahlo len 9. Na záver: Krédo Hansa Altmanna („Kto verí svojmu vínu, ten skrutkuje!“), ktoré sa vzťahuje na približne 70 % produkcie, sa tento rok prvýkrát rozšíri aj na vína kategórie Smaragd.