A-La-Carte

Tučná kačica, silné kurence (2007/03)

Pri hľadaní kvality musíme cestovať poriadne ďaleko. Do štajerského Sulmtalu alebo do anglického Bray.


Tučná kačica, silné kurence

Text od Alexandra Rabla Fotografie: Getty Images, poskytnuté
Tučná kačica plnená
Heston Blumenthal vydal opäť novú kuchársku knihu. Hľadanie dokonalosti, tak sa volá. Vo svojej knihe, ktorá vychádza z rovnomenného seriálu BBC, sa venuje aj hydine, obyčajnému kuraťu, ktoré pečie pri nízkej teplote a do ktorého pomocou injekčných striekačiek vstrekuje vlastnú šťavu pod kožu, aby mäso zostalo skutočne šťavnaté. Kurence sú citlivé bytosti, vie Blumenthal. Zlé zaobchádzanie v maštali a neskôr v rúre trestajú zlou chuťou a tuhým mäsom. V 3-hviezdičkovej reštaurácii Michelin, ktorú Blumenthal vedie, však pečené kura v jedálnom lístku hľadáte márne.
Hosťom z celého sveta, ktorí reštauráciu deň čo deň plnia do posledného miesta, ani nič iné nečakajú. Očakávajú jedlo s množstvom látky a malým záhryzom. Očakávajú trasľavé kocky zo želé, dusíka a kaviáru s jahodovou arómou. Pri pohľade z diaľky vyzerá všetko úplne inak. Heston Blumenthal je považovaný za najdôležitejšieho inovátora varenia, je jediný z novej generácie, ktorému sa podarilo vystúpiť z tieňa dnes už legendárneho Adriàu. Varenie sa neučil u Rosasa, ale u najlepších kuchárov Európy, presnejšie: Francúzska.
Slabokrvná realita kuraťa
Aha, vlastne Francúzsko. Tam sa k bratovi kohútovi a sestre sliepke pristupuje s rešpektom. Na rozdiel od nás, kde sa správanie človeka ku kuraťu ukazuje ako poriadne necivilizované. Anonymná hydina za ceny "lacné je skvelé", bledé, slabokrvné kurence, ktoré chutia po rybách. Aj keď je na kurati napísané "Bio", v Rakúsku to nie je záruka chuťového zážitku. Vo Francúzsku však každá oblasť okolo svojho chovu kurčiat robí taký rozruch, akoby to bolo niečo. A naozaj to niečo je, kura z Bresse alebo hydina z Landes či Périgordu. Po nežnom porazení dostane každé kura na krk alebo na nohu vlastné logo, a tak pózujú v malých obchodoch na francúzskych trhoch a v stravovacích uličkách na parížskych alebo lyonských predmestiach, o akých sa Viedenčanom, Linčanom a Salzbursčanom nesníva ani po desiatich životoch. George Blanc napríklad robí vlastný krém ku kuraťu z Bresse, to sa dá dočítať aj v Blumenthalovej knihe, no lepšie je ochutnať to priamo na mieste vo Vonnas, malej dedinke v Bresse. Ako počuť, na celom svete existuje len jedno kura, ktoré sa môže merať so slávnym príbuzným z Bresse. Pochádza zo štajerského Sulmtalu. Svalnaté a veľké by mali byť a treba s nimi zaobchádzať na rovnakej úrovni ako s ich slávnymi, nie modrokrvnými, ale modronohými príbuznými z Bresse. V Sulmtale ich často stretnete v nedeľnom oblečení ako vyprážané kura. O tom hneď viac. So šalátom zo zemiakov a poľných uhoriek.
Tučná kačica ako britská dominanta
Určite v tom bola aj vlastenecká hrdosť, keď časopis Restaurant zvolil Hestonovu „Fat Duck“ za najlepšiu na svete, ale vlastenectvo samo o sebe to byť nemohlo. Spiegel priniesol celú stranu, keď Michelin udelil kačici v Bray tretiu hviezdu. V Spiegli však málokedy nadobudnete dojem, že by si plnili strany témami, ak skutočne nezaujímajú. Povesť, ktorá predchádza malú reštauráciu v Bray on Thames, vyblýskanej dedinke hodinu cesty od Londýna, je bohatá. Takže malá reštaurácia, zvonka nenápadná, v bohatej štvrti je vypredaná dva mesiace vopred, každý deň, na obed aj večer. Rezervácia, ktorá je možná len telefonicky v určité dni a časy, nie je pre slabé povahy.

Kde zostal dusík?
Jedlo v Tučnej kačici je vtipné a perfektne pripravené. Ale nie je to ten inovatívny tresk na zelenej lúke, aký možno niektorí svetobežníci očakávali, ktorí leteli z pevniny do Heathrow, odtiaľ taxíkom do Bray, teda si určite vyhradili aspoň pol dňa na cestu, aby jedli u Hestona Blumenthala, ktorý mimochodom svoje lokálne miesto navštevuje nanajvýš zriedkavo osobne. A dusík? Ten servírujú pred jedlom, v ktorom sa prášok zo zeleného čaju s limetkovou penou šokovo schladí na jedlú osviežujúcu utierku pre chuťové poháriky. Inak je v Tučnej kačici všetko podivne známe. Dedinský chlieb jednoducho božsky chrumkavý, maslo z Normandie karamelovo žlté a návykové. Ale stále je to len chlieb a maslo. Aby sa demonštrovalo, že ste sa v podniku nepomýlili, teraz dostanete pomarančové želé, ktoré vyzerá ako cviklové, a cviklové želé s farbou pomarančov. Jedlo u Blumenthala má vždy niečo z pedagogiky: Objavte a žasnite nad tým, ako ľahko sa dajú oklamať vaše zmysly, vy nepozorní hlupáci. Pozerajte a ochutnávajte pozornejšie.
Sulmtalské kura v nedeľnom oblečení
Alexander Mayer ma priviedol na sulmtalské kura, keď som jedného večera na Naschmarkte narazil na kuracie prsia bájneho priemeru a chcel som vedieť, kde možno takých vtákov stretnúť. Kuracie prsia mlčali, no chutili neporovnateľne dobre. S kurčatami zo Sulmtalu je to ako s tučnými kačicami v Bray. Mnohí o nich už počuli. Ale len máloktorí dokážu také rarity pridať do svojej zbierky. Sulmtalských kurčiat nie je dosť na to, aby zasýtili všetkých mimo Sulmtalu. Šéf "Steirereck" Heinz Reitbauer ich vykúpi všetky, hneď ako vyrastú. Vyprážané kura na Poguschi je legendárne. Tých pár, ktoré prežijú hlad hostí na Poguschi, putuje tajnými kanálmi, oproti ktorým aj tie najhoršie spojenia KGB vyzerajú ako šesťprúdová diaľnica v LA, do hrncov a panvíc pána Mayera. Ak má kura zo Sulmtalu vo svojich rukách, tak ho napríklad vykostí, stiahne z kože podľa chuti a nálady alebo aj nie, marinuje ho v citrónovej šťave, korení a kyslej smotane. Je celkom možné, že na druhý deň alebo o pár hodín neskôr obaľuje kuracie kúsky v čerstvej, nasekanej petržlenovej vňaťke, skôr než ich najlepšie obalí v strúhanke (mie de pain). Teplota prepusteného masla by nemala byť príliš vysoká. Inak hrozí nebezpečenstvo, že kúsky zhnednú skôr, než sa stihnú upiecť pri kosti. Trocha orechového oleja na konci pečenia dodá celku nezvyčajnú príchuť. Aj mimo Štajerska chutí k takémuto vyprážanému kuraťu, ktoré je v trojobale takmer snehobiele a šťavnaté, šalát s najlepšími zemiakmi, ktoré sa po uvarení a ošúpaní marinujú s červenou cibuľou, dijonskou horčicou, soľou, mletým čiernym korením, trochou cukru, slnečnicovým alebo repkovým olejom, pikantným bielym vínnym octom alebo pivným octom, ktoré nechutia tak ordinárne a kyslo ako Hesperiden-ocot, ako aj vlažným hovädzím vývarom. Keď sa zemiaky v emulzii z vývaru a ostatných prísad a korenín pekne usadili, obohatíte ich ešte spoločnosťou jemne nakrájaných poľných uhoriek.
Degustačný tinitus
Tu je napríklad ustrica, ktorá sa servíruje vo svojej ulite. Už nežije, takže nemôže oceniť udalosť, že je želírovaná spolu s marakujou. Ustrice nie sú na marakuju zvyknuté, tak ako sa vôbec ťažko vyrovnávajú so svetom tam vonku mimo svojej ulity, už pri najjemnejšom dotyku s citrónovou šťavou sa strhnú. Táto ustrica má aromatickú silu atlantického cunami. Tá vec exploduje na podnebí skôr, než sa stihne stiahnuť kvôli kyslosti manga. Ten závan levandule, ktorý celok vyžaruje – referencia na Provensalsko, kde Blumenthal ako chlapec v Oustau de Baumanière prvýkrát ochutnal veľkú kuchyňu? Chuťový dojem je trvalejší ako nejeden rozhovor pri stole. Medicína by tu hovorila o akútnom prípade chuťového tinitu. Ťažko liečiteľné. Skúsme to s tenkými, opečenými plátkami chleba s čiernou hľuzovkou. K tomu chuť duba, pod ktorým sa čierne hľuzovky rady vykopávajú. Ako dostať chuť duba na stôl? Blumenthalov kuchársky tím to skúša tenkým plátkom, ktorý je v plastovej nádobke. Musí to mať niečo spoločné s karamelizovaným bielkom, ale človek nie je chemik. Slávna Snail Porridge (slimáčia kaša) chutí tak dobre, ako si človek predstavoval. Foie gras má úžasnú štruktúru, vybranú chuť a kombinácia s mandľami (jemne strúhanými a ako sabayon), čerešňou a kamilkami je rovnako nezvyčajná ako presvedčivá. Človek má dojem, že tento Blumenthal nie je žiadny blázon, ale vynikajúco vzdelaný kuchár, ktorý pomocou nových metód prevádzkuje chuťovú alchýmiu. Sladké drievko, sladkosť, kyslosť sú vždy témou. To, čo človek vnímal ako dieťa, teší, aj keď má ten najnezvyčajnejší prejav na celom svete, aj oveľa, oveľa neskôr.
Celkovo vzaté
O príprave kurčiat sa v Rakúsku nerobí veľká veda. To je škoda, ale nejako pochopiteľné vzhľadom na chudobu ponuky na trhoch a v supermarketoch. Inak by už niekto Rakúšanom povedal, že nikto nemôže byť múdrejší ako kura, kto pečie pečené kura vo vlastnej šťave tak, že časť kože zostane ovísajúca a bledá, až sme pri jedle plní súcitu. Alexander Mayer pečie kura na rošte, pod ktorým je veľká panvica, v ktorej sa zachytáva tuk a šťava, aby spolu s vodou, šalotkou, trochou bieleho vínneho octu a kuracím vývarom zabezpečili poriadny Jus (šťavu). Kura bolo pred pečením ošetrené paradajkovou soľou (dostať v ázijských obchodoch), sušenou citrónovou kôrou, Fleur de Sel (úsporne) a rozmarínom. Pol hodinu pred tým, než je pečené kura hotové, sa do šťavy dajú artičoky a zemiaky a všetko sa ďalej dusí. Aj vetvička rozmarínu a strapcové paradajky už boli v tomto lahodnom Jus
viditeľné a aj citeľne ochutnané. Čím prirodzenejšie môže tento Jus sprevádzať prejav pečeného kuraťa pri stole, tým väčší je jeho dojem u hostí.
Multimediálna chuťová šou
Chuťové nervy možno prekvapiť, oklamať a poučiť. Pre ich pobavenie možno ale aj zmyslový dojem z jedla zvýšiť akustickým sprievodom. Tento chod nás teda teraz vedie na pláž. Dáme si do uší slúchadlá, zapneme mini-iPod, ktorý nám práve naservírovali, a počúvame šumenie mora, sprevádzané krikom čajok. Takto sa prechádzame po tanieri s mušľami, rybou, morskými riasami a príbojom z morskej vody, ktorý bol vyšľahaný na vzdušnú penu. Blumenthal v experimentoch zistil, že chuť slaniny vnímame intenzívnejšie, keď pri tom môžeme počuť zvuk slaniny pražiacej sa na panvici. A áno, spomienky na detstvo, o tom človek tiež stále veľa počúva a ochutnáva. Sladké drievko k tomu patrí. Obaluje perfektne pripravený kúsok lososa, s majonézou z oleja Mani-oliva a zelenou špargľou, ktorá chutí takmer bežne. Človek by tu neočakával, že ako hlavný chod dostane ružovkasté jahňacie. Ale toto jahňacie podstúpilo pred servírovaním veľmi nezvyčajnú úpravu. Blumenthal, ktorý sa fyzikou pečenia a tým, ako vplýva na šťavy v mäse, zaoberal intenzívnejšie než mnohí kuchári pred ním, pripravil mäso buď vo vákuu, alebo pri najnižšej teplote. Výsledok v kombinácii so sladkým cesnakom je presvedčivý. Bežíme od radosti raz okolo dediny.
Čo všetko sa zmestí do takej kačice
Na osvieženie je Hot and Iced Tea, potom voľné pokračovanie vtipných dezertov, medzi nimi aromatická bavorovská pena z liči a manga, sprevádzaná sorbetom z ríbezlí. Človek je a pije, až je brucho takmer tak plné dobrého jedla ako Tučná kačica hosťami, niektorí dobrí, niektorí možno aj menej. Človek cmúľa rôzne želé z malt whisky, až sa večer nakláňa k ránu a je čas na posilňujúce Bacon and Egg (slaninu a vajce). To je ale len ako zmrzlina, ktorá sa pripravuje v tekutom dusíku vedľa hosťa a spolu s čajovým želé a Pain perdu chutí tak, že sme niekoľko dní v pevnom presvedčení, že už nikdy nechceme raňajkovať inak.
Príbeh nemá šťastný koniec.
Kura je strávené. Degustačný tinitus pomaly ustupuje. Na návštevu Hestona Blumenthala aj s televíznym štábom BBC sa v Sulmtale stále čaká. Heston by urobil zo superkuraťa zo Štajerska jedným úderom európsku hviezdu. Ale tá návšteva nech sa radšej nikdy neuskutoční. Sulmtalských kurčiat je málo, tak ako je oveľa menej miest vo „Fat Duck“, pretože dobré veci majú v sebe to, že dobrého je vždy a všade málo.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!