A-La-Carte

Tekutý chlieb (2018/4)

Množstvo chleba, ktorý sa denne vyhodí, je jedným z najviac znepokojujúcich príkladov plytvania potravinami v našej spoločnosti. O to viac teší, že rastúci počet pivovarníkov využíva starý chlieb na svoje účely. Tobias Judmaier si hľadanie partnerov predstavoval o niečo jednoduchšie. „Už sme oslovili niekoľko vychytených pekární vo Viedni a ony…"


Množstvo chleba, ktorý sa denne vyhodí, je jedným z najviac znepokojujúcich príkladov plytvania potravinami
v našej spoločnosti. O to viac teší, že rastúci počet pivovarníkov využíva starý chlieb na svoje účely.

Tobias Judmaier si hľadanie partnerov predstavoval o niečo jednoduchšie. „Už sme oslovili niekoľko vychytených pekární vo Viedni a opýtali sme sa ich, či by s nami chceli spolupracovať a prenechať nám svoj starý chlieb, ale doteraz nás všetky odmietli,“ hovorí podnikateľ. Starý chlieb Judmaier potrebuje na varenie piva s názvom wasted, ktoré je už niekoľko mesiacov na trhu a pri ktorom sa časť sladu nahrádza práve týmto starým chlebom.

„Tento prístup nie je nič nové, už starí Babylončania varili pivo týmto spôsobom,“ hovorí prevádzkovateľ bio-cateringovej firmy Iss Mich, ktorá sa špecializuje na využitie nevyužitých potravín. „Túto myšlienku sme uchopili, pretože si myslíme, že je to dobrý spôsob, ako aspoň trochu znížiť obrovské množstvo denne vyhodeného chleba. A preto, že sme chceli dať najavo svoj postoj proti plytvaniu potravinami.“

Preto sme sa spojili s pivovarníkom Rainerom Mrazom, ktorý v Bruck an der Leitha prevádzkuje jeden z v súčasnosti tak populárnych remeselných pivovarov s názvom Brau Haus Prugg. „Doteraz sme používali starý chlieb z pekárne môjho svokra,“ rozpráva pivovarník, „ale ten teraz končí a odchádza do dôchodku, takže hľadáme nového partnera.“

Starý chlieb sa pritom dá nájsť vo veľkom množstve, len vo Viedni sa denne vyhodí toľko, koľko sa zje v celom Grazi za jeden deň, zdôrazňuje Judmaier. No žemle a Kornspitz, ktoré Mraz spracováva na pivo, sú v bio kvalite. Čo výrazne zužuje okruh dodávateľov.
„V podstate by mi bolo jedno, či zachraňujem bio žemľu alebo konvenčne vyrobenú žemľu,“ zdôrazňuje pivovarník, „ale pre distribúciu je výhodou, ak môžeme pivo predávať aj v biopredajniach a podobných kanáloch, kde je klientela pravdepodobne o niečo citlivejšia na produkty, ktoré stavajú na udržateľnosti.“
To je zjavne o to dôležitejšie, keďže zákazníkov v iných distribučných kanáloch je ťažké osloviť. Napríklad výber etikiet v obchodoch s remeselným pivom je spravidla príliš veľký na to, aby sa tam chlebové pivo mohlo náležite prezentovať. A supermarkety majú zase problém s pivom, ktoré už len svojou náročnou remeselnou výrobou stojí cenovo ďaleko nad ostatnými značkami ponúkanými v regáloch, hovorí pivovarník. Navyše niektoré obchodné reťazce medzitým pracujú na vlastnom projekte, ktorý bol zjavne inšpirovaný projektom wasted.

V moderných pekárňach vo Viedni sme sa dopytovali najmä preto, lebo sme si mysleli, že s nimi by bolo jednoduchšie vytvoriť záujmové združenie ako s inými. No to bol zjavne omyl. „Mám pocit, že je to tabuizovaná téma. A niektorí hviezdni pekári sa zrejme chcú vyhnúť tomu, aby sa ich meno spájalo so zvyšným chlebom, hoci by na tom sami, samozrejme, aj niečo zarobili,“ ľutuje Judmaier.

Takže sa zatiaľ pracuje s pečivom, ktoré dodáva svokor pivovarníka, až kým nenájdeme náhradu. Vyrábajú sa z neho dva druhy piva, konkrétne svetlý ležiak zo žemlí a takzvané Cream Ale z Kornspitzu. Chuťovo sú pre laika obe len ťažko odlíšiteľné od pív, ktoré sa zaobídu bez pridania chleba. Ale rozdiel tu rozhodne je, zdôrazňuje Mraz. „Pretože žemle a Kornspitz už boli pečené, pivo okrem intenzívnejších pšeničných aróm vykazuje aj výraznejšie tóny praženia a karamelu,“ hovorí pivovarník.

Do piva sa chlieb pridáva tak, že sa rozdrví a nahradí časť jačmenného sladu. Momentálne sa podiel pohybuje okolo pätnástich percent, v budúcnosti by však mohol stúpnuť na dvadsať. „Oveľa viac sa to však pravdepodobne nepodarí,“ zdôrazňuje Mraz, „pretože sa musíme snažiť udržať rovnováhu a uvariť pivo, ktoré je stráviteľné, chutí príjemne a konzumenta piva príliš nezaťažuje.“

Aj inde sa rýchlo šíri myšlienka vrátiť starý chlieb prostredníctvom piva späť do potravinového reťazca. Za jeden z prvých pivovarov, ktoré sa touto témou zaoberali, sa považuje belgický Brussels Beer Project, ktorý už niekoľko rokov predáva pivo, ktorého názov Babylone sa vzťahuje na tradičnú metódu varenia. Z Veľkej Británie a z pivovaru World Top zase pochádza takzvané Toast Ale. To sa vyrába z kôrky toastového chleba, ktorú Briti, ako je známe, jedia radšej bez okrajov. V tomto konkrétnom prípade ide teda o priemyselný odpad.

Britský projekt inicioval činorodý špecialista na plytvanie potravinami Tristram Stuart, ktorý so svojím združením Feedback už roky bojuje proti plytvaniu potravinami. A tak celý zisk, ktorý Toast Ale prinesie, ide Stuartovmu združeniu, ktoré peniaze používa na ďalšie celosvetové projekty v tejto oblasti.

No bez ohľadu na to, či ide o biochlieb alebo priemyselne vyrobený: v každom prípade musia výrobcovia chlebového piva, pokiaľ to s udržateľnosťou myslia vážne, paradoxne dúfať najmä v jednu vec, a to, že im jedného dňa dôjde základný materiál pre ich produkt, pretože sa v konečnom dôsledku hádam vyhodí príliš málo chleba. Ale dovtedy je to pravdepodobne ešte dlhá cesta a dá sa vypiť ešte zopár krígľov zo žemlí.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!