Chované krevety sa dostali do zlej povesti ako škodlivé pre životné prostredie a zdravie. V obchodoch však možno nájsť aj prísne kontrolovaný, nezávadný tovar. Nedávno dokonca aj taký, ktorý pochádza z regionálnej stredoeurópskej produkcie.
Text & Fotografie Georges Desrues
Mediálny rozruch bol veľký, keď minulú jeseň usvedčili známy reťazec reštaurácií z klamlivého označovania. Namiesto scampi sa podávali obyčajné krevety (shrimps). Alebo garnáty. Alebo gambasy. Alebo krevety (krevetten). Alebo ako inak chcete tie zvieratá nazývať. V každom prípade nejde o kôrovca druhu Nephrops norvegicus, ktorý ako jediný sa smie predávať pod talianskym názvom Scampo. A ktorého správny nemecký názov je Kaisergranat (langusta).
Okrem ich majestátneho názvu sa langusty alebo scampi, čo je ich množné číslo v taliančine, líšia aj opticky od bežných garnátov/shrimps/gambas/kreviet. A to predovšetkým dvoma v pomere k ich celkovej veľkosti mohutnými klepetami, ktoré majú. Namiesto nich disponujú živočíchy s mnohými menami len skromnými anténami, respektíve nenápadnými tykadlami. Chuťovo však platia scampi za oveľa sladšie. A keďže sa zatiaľ nechovajú, aj za ušľachtilejšie a exkluzívnejšie. Drahšie sú, samozrejme, tiež, kvôli čomu niektorí ľudia nadávali prevádzkovateľom reťazca reštaurácií dokonca do podvodníkov. Iní zase prejavili pochopenie a argumentovali, že najmä ak má človek pred očami iba chvosty, je pre laika mimoriadne ťažké rozlíšiť medzi garnátmi a scampi – a vôbec vyznať sa v džungli označení, ktorá v nemeckom jazyku vládne pre kôrovce. Sotva útechou je, že situácia v angličtine je ešte zmätenejšia. V niektorých častiach anglicky hovoriaceho sveta totiž hovoria shrimps na scampi, v iných zase ten istý pojem označuje garnáty.
Rozhodujúcim bodom v rozlišovaní je určite otázka chovu. V tomto ohľade sa totiž garnáty dostali do zlej povesti. O chovných zariadeniach, ktoré sa budujú prevažne v tropických krajinách, sa hovorí, že škodia životnému prostrediu, okrem iného preto, lebo na výstavbu nádrží musia vyrúbať mangrovové lesy. Okrem toho sa používajú veľké množstvá chemických ochranných prostriedkov, urýchľovačov rastu, ako aj antibiotík, ktoré nikto nechce nájsť vo svojom jedle – a ktoré navyše u zvieratiek vedú k zamoreným výlučkom, ktoré ničia morské dno a pobrežie. Nakoniec existovali aj správy o neľudských podmienkach pri zamestnávaní farmárov, dokonca boli dokázané aj prípady otroctva. To všetko viedlo k tomu, že mnohí informovaní gurmáni, ako aj niekoľkí šéfkuchári sa medzičasom radšej zriekajú garnátov. To je však len časť pravdy. Tou druhou je, že sa kôrovce tešia u veľkej masy spotrebiteľov trvalej
obľube – a s chovnými garnátmi sa v Európe dá stále zarábať veľmi dobré peniaze.
Teraz existujú, samozrejme, aj firmy, ktoré stavajú na udržateľnejšie metódy a snažia sa morské živočíchy, také obľúbené u mnohých spotrebiteľov, opäť zatraktívniť pre zodpovednejšiu klientelu. Jednou z nich je napríklad viedenská spoločnosť Yuu’n Mee, ktorá už niekoľko rokov ponúka vysokokvalitné garnáty z prísne kontrolovaných chovných fariem vo Vietname a Ekvádore. „Pracujeme s dvoma pečaťami,“ hovorí Klaus Palmetzhofer, manažér kvality firmy, „buď sú naše garnáty bio-certifikované, alebo nesú pečať ASC od Aquaculture Stewardship Council, nezávislého organizmu, ktorý založil World Wide Fund For Nature (WWF) a ktorý vyznamenáva udržateľne pracujúce akvakultúry.“ Okrem prísnejších podmienok týkajúcich sa krmiva a hustoty osadenia v klietkach ide v otázke kvality predovšetkým o rigorózne hygienické a čo najhladšie spracovanie zvierat. „Logistika je absolútne rozhodujúca. Po vylovení musia byť garnáty bezodkladne položené na čistý ľad a odvezené, bez toho aby sa prerušil chladiaci reťazec, a v žiadnej z fáz až po hlboké zmrazenie nesmie uplynúť príliš veľa času. Aj samotné hlboké zmrazenie musí prebehnúť čo najrýchlejšie, pretože pri príliš pomalom mrazení by v mäse garnátov vznikali príliš veľké kryštály, čím by pri varení uvoľnili príliš veľa vody,“ hovorí Palmetzhofer. Okrem toho firma obchoduje výlučne s takými zvieratami, ktoré po výlove nie sú ponorené do nádrže s fosfátom. To sa totiž robí preto, aby sa obohatili vodou a tým získali na hmotnosti. Táto metóda je síce povolená aj pri bio-garnátoch, pre Yuu’n Mee však v žiadnom prípade neprichádza do úvahy.
Koncept, ktorý je aspoň v Európe úplne novátorský, si však vymysleli dvaja mladí Bavori. V práve vznikajúcej priemyselnej zóne, uprostred bavorskej krajiny a asi štyridsať minút jazdy autom severovýchodne od Mníchova, stojí žiariaca nová hala firmy CrustaNova. Pred ňou stojí elegantné Mini s mníchovskou značkou. Vystupuje z neho mladý muž v modrom saku a s pomádou vo vlasoch. Fabian Riedel je jedným z dvoch zakladateľov tohto start-upu, ktorý chce zamiešať trh s garnátmi. Spolu so svojím partnerom, potravinárskym technológom Maximilianom Assmannom, ako aj morským biológom Gerritom Quantzom, Riedel, ktorý je v skutočnosti právnik, zrodil v roku 2012 myšlienku chovať garnáty v nádržiach a v uzavretom systéme.
„Maximilian už predtým pracoval v potravinárskom priemysle a Gerrit dokonca už nazbieral skúsenosti s menšími chovnými zariadeniami,“ rozpráva Riedel a odomyká vstup do haly, „ale v takejto veľkosti niečo také doteraz neexistovalo.“ Cieľom bolo chovať vysokokvalitné garnáty pre špičkovú gastronómiu a pre náročných koncových spotrebiteľov. Teda garnáty, ktoré možno uviesť na trh úplne bez povesti ničenia životného prostredia, vykorisťovania a chemických zvyškov. A ktoré navyše nemusia absolvovať dlhé transportné trasy – lokálne morské plody z Bavorska, takpovediac. Aby sa projekt zrealizoval, bol so spoločnosťou Ponnath, tiež bavorskou mäsiarskou firmou, na palubu prizvaný finančne silný investor. Ten sa síce v prvom rade špecializuje na oveľa menej exotické biele a pečené klobásy, okrem toho je však perfektným partnerom, pretože prináša so sebou nielen chýbajúci kapitál, ale aj potrebnú expertízu v distribúcii, účtovníctve a podobne. „Okrem toho vidí širšie súvislosti samozrejme inými očami a má rozsiahlejšiu víziu, kvôli čomu bola hala naplánovaná tak, aby sa v prípade potreby dala ľahko rozšíriť,“ hovorí Riedel a otvára dvere do miestnosti so slanovodnými nádržami, z ktorých drzo vyžarujú páry očí nespočetných garnátov.
Vzduch v hale je vlhký a horúci. Chcú zvieratám v maximálnej možnej miere ponúknuť rovnaké podmienky ako v trópoch, vysvetľuje mladý podnikateľ. Nádrže obsahujú okrem garnátov len lokálne čerpanú vodu a morskú soľ. Nič viac. Žiadne antibiotiká, žiadne hormóny, žiadna chémia, ako uisťuje. „Naše hygienické štandardy sú extrémne vysoké, chovné zariadenie je rozdelené na štyri oddelené cykly, čo minimalizuje riziko,“ hovorí Riedel. Okrem toho v Európe neexistujú tie patogény, ktoré v Ázii vedú k epidémiám. Nakoniec, firma CrustaNova odoberá svoje larvy garnátov z USA, kde je chov garnátov v interiéri už ďalej pokročilý ako v Európe. Takže larvy dodané z liahne (hatchery) na Floride sú už desať generácií bez nákazy. „Napriek tomu chceme aj to v strednodobom horizonte prevziať sami a chovať od vajíčka, aby sme boli jedného dňa úplne nezávislí,“ zdôrazňuje Riedel.
Pri modro sfarbených kôrovcoch ide o takzvané White Tiger, teda o ten druh, ktorý je celosvetovo najžiadanejší a najviac chovaný. Z toho pohľadu teda vlastne nič zvláštne. „Ale áno,“ vkladá sa Riedel, „pretože na rozdiel od bezvýhradne všetkých garnátov, ktoré sú dostupné v Nemecku alebo Rakúsku, naše neprichádzajú na trh hlboko zmrazené, ale čerstvé. A to je veru niečo zvláštne.“ To potvrdzuje aj Christian Horaczek, obchodný riaditeľ firmy Frischeparadies, ktorá od marca distribuuje bavorské kôrovce aj u nás. „Čerstvá kreveta je produkt, ktorý spotrebiteľ v Nemecku a Rakúsku vôbec nepozná, pretože v týchto krajinách už dlhší čas nie je dostupný,“ hovorí Horaczek. To, že nie sú hlboko zmrazené, robí z týchto zvierat skutočne unikátnu delikatesu. V ústach prekvapia nezvyčajnou čerstvosťou a intenzívnou sladkosťou, s jemným skusom a príjemnou chrumkavosťou – ideálne aj na konzumáciu za surova. „Sú to mimoriadne vysokokvalitné garnáty, ktoré v kvalitných sushi baroch, v špičkovej gastronómii a u náročných spotrebiteľov určite dobre uspejú,“ hovorí Horaczek. Do predaja by sa mali garnáty dostať od veľkosti 20 až 25 cm, vrátane hlavy. Veľkosť, ktorú dosiahli po približne štyroch až šiestich mesiacoch v bavorských nádržiach. Stáť však potom budú 69 eur za kilo, teda približne štyrikrát toľko ako najkvalitnejšie dostupné hlboko zmrazené garnáty.
Scampi alebo langusty sú kôrovce, ktoré sú, podobne ako oveľa väčší homár, vybavené dvoma klepetami. Doteraz sa ešte nechovajú, pochádzajú teda vždy z voľného výlovu a sú veľmi obľúbené pre svoju sladkastú chuť.
Pod pojmom Carabineros rozumieme z hľadiska veľkosti pomerne mohutné garnáty s jasne červeným telom, ktoré v dnešnej dobe často pochádzajú z Maroka a z voľného výlovu a sú zodpovedajúcim spôsobom drahé.
Argentínska červená kreveta je vysokokvalitný garnát, ktorý sa loví pri pobreží Argentíny a spravidla sa hneď na palube hlboko zmrazí. Je dlhá približne 22 centimetrov a tým je podstatne menšia ako Carabinero.
Garnáty sú kôrovce, ktorých existuje približne 3 000 poddruhov. Vyskytujú sa vo všetkých možných veľkostiach. V obchodoch sú v Rakúsku dostupné takmer výlučne chovné garnáty – a to takmer výlučne v hlboko zmrazenej alebo rozmrazenej forme.
Rozdeľujú sa do dvoch skupín:
• Sladkovodné (Freshwater) garnáty, ktoré sa chovajú v akvakultúrach v riekach alebo ústiach riek a na obale nesú skratku FW pre Freshwater.
• Slanovodné (Seawater) garnáty, ktoré sa chovajú v slanovodných nádržiach a sú označené SW. White Tiger a Black Tiger sú najčastejšie sa vyskytujúce poddruhy.
Garnáty sa ponúkajú buď s hlavou alebo bez hlavy, so škrupinou alebo bez škrupiny. Obzvlášť komplikované je to pri kalibrácii. Pri tovare s hlavou sa uvádza počet kusov na kilogram. Ak je teda označený 13/15, jeden kilogram pozostáva z 13 až 15 kusov. Pri 4/6 garnátoch sa tá istá hmotnosť dosiahne už 4 až 6 kusmi.
Pri tovare bez hlavy sa používa rovnaký systém, avšak nie na kilogram, ale na anglickú libru. A teda na prepočítaných 0,454 kg. Čo zase znamená, že pri 13/15 garnátoch bez hlavy tvorí 13 až 15 kusov jednu libru – alebo približne 28 až 34 kusov jeden kilogram.
Menej používaný pojem Granat (množné číslo: Granate) mimochodom nestojí genericky pre garnáty, ale len pre jednu celkom určitú odrodu, totiž v Severnom mori lovenú, malú garnátu, ktorá sa v obchode často ponúka ako severomorská kraba a je tam dostupná buď ručne alebo strojovo lúpaná (čistená).
Yuu’n Mee
www.yuu-n-mee.at
Frischeparadies
Sagedergasse 18–22, 1120 Wien
Tel.: 01/803 01 70 50
Josef-Wilberger-Straße 19, 6020 Innsbruck
Tel.: 0512/26 26 64
www.frischeparadies.eu