A-La-Carte

Proti prúdu (2019/1)

Európske moria a ich populácie rýb sú ohrozené technikou rybolovu, ktorá je v skutočnosti už dávno zakázaná a proti ktorej bojuje aj Slow Food. A čas súri. V skutočnosti sa zdalo, že nebezpečenstvo je v januári 2018 už zažehnané. Vtedy väčšina poslancov Európskeho parlamentu hlasovala za zákaz elektrického rybolovu. Ochrancovia životného prostredia v celej Európe si vydýchli. Ale viac ako…


Európske moria a ich populácie rýb sú ohrozené technikou rybolovu, ktorá je v skutočnosti už dávno zakázaná a proti ktorej bojuje aj Slow Food. A čas súri.

V skutočnosti sa zdalo, že nebezpečenstvo je v januári 2018 už zažehnané. Vtedy väčšina poslancov Európskeho parlamentu hlasovala za zákaz elektrického rybolovu. Ochrancovia životného prostredia v celej Európe si vydýchli. No viac ako rok po tom zákon stále nie je implementovaný. A strach sa šíri opäť. „Ak zákaz nebude schválený pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu, bude to vážny neúspech,“ hovorí Frédéric Le Manach, „pretože potom príde nový parlament, noví poslanci, zákon sa musí znova prerokovať a všetko sa začne odznova.“ A medzitým by sa veselo pokračovalo v deštruktívnom elektrickom rybolove, čo by bola katastrofa, ako sa obáva morský biológ Le Manach.

No o akú metódu vlastne ide? Elektrický rybolov, nazývaný aj pulzný rybolov, označuje techniku sieťového rybolovu, pri ktorej je sieť vybavená elektródami. Prostredníctvom nich sa do morského dna vysielajú elektrické impulzy, aby vyplašili tam žijúce ploché ryby, ako sú jazyky a platesy, a zahnali ich do siete. Metóda sa považuje za mimoriadne účinnú, najmä pri rybolove v inak ťažko dostupných oblastiach výskytu týchto rýb.

Je však aj obzvlášť škodlivá pre životné prostredie, ako potvrdzuje profesor Silvio Greco, rovnako morský biológ a predseda vedeckej rady Slow Food. „Dôsledky elektrického rybolovu na more, morské dno a morské ekosystémy sú vyslovene zničujúce,“ hovorí Greco. „Elektrické výboje sú také silné, že mnohým rybám, najmä mladým, lámu chrbticu alebo im spôsobujú vnútorné krvácanie.“

Navyše, účinky na ostatných obyvateľov mora a morského dna, ako sú kraby, raky a mäkkýše, ešte nie sú správne preskúmané. A napokon, elektrický rybolov ohrozuje aj pracovné miesta na posledných malých rybárskych lodiach a v rodinných podnikoch, ktoré dodnes vykonávajú udržateľnú formu rybolovu v blízkosti pobrežia. „To robí z tejto formy rybolovu priamu hrozbu pre všetkých, ktorí žijú z mora, snažia sa ho využívať rozumným spôsobom a chápu ho ako to, čím je. Teda ako spoločný životný priestor, o ktorý sa musia deliť s inými formami života,“ uzatvára profesor.

Štatistiky skutočne dokazujú, že pracovné miesta v tomto odvetví vytvára predovšetkým maloplošný pobrežný rybolov. Napríklad vo Francúzsku pracuje 80 percent všetkých rybárov na lodiach s dĺžkou pod dvanásť metrov, ktoré lovia prevažne v blízkosti pobrežia. Ich podiel na ulovených rybách v krajine je však len 20 percent, zatiaľ čo 80-percentná väčšina pripadá na väčšie a priemyselne pracujúce lode, ktoré zároveň prirodzene zamestnávajú menej rybárov.

Pulzný rybolov je povolený len vďaka výnimkám v Severnom mori, kde ho využívajú takmer výlučne holandské rybárske lode. Im ide v prvom rade o cenné jazyky, ktoré týmto spôsobom získavajú z morského dna vo veľkých množstvách a s menšou námahou než konvenčnými metódami. A práve túto zníženú námahu uvádzajú znova a znova ako jeden z hlavných argumentov na obhajobu svojej techniky a na zdôvodnenie už uskutočnených značných investícií do modernizácie flotily.

Napríklad lode by vďaka použitiu elektrifikovaných sietí, keďže majú nižšiu hmotnosť ako ťažké konvenčné vlečné siete, spotrebovali menej paliva a v dôsledku toho by spôsobili aj menej emisií skleníkových plynov, ako je CO2.

Argument, ktorý Frédéric Le Manach nechce uznať. „To platí len vtedy, ak ich porovnáte s priemyselnými flotilami, ktoré čiastočne určite používajú ešte škodlivejšie metódy lovu,“ hovorí Le Manach. „Preto toto porovnanie nie je prípustné, pretože menšie, menej priemyselne pracujúce lode spotrebujú stále oveľa menej paliva, a teda vypúšťajú aj menej CO2.“

Pre Le Manacha, ktorý pôsobí ako vedecký riaditeľ neziskového združenia so sídlom vo Francúzsku s názvom Bloom, ktorého hlavným cieľom je odpor proti elektrickému rybolovu, nie je nič viac než typický postup tohto druhu loby. „Ich taktika spočíva v tom, že ako porovnanie použijú najhoršiu formu rybolovu, čím sa sami prirodzene dostanú do pozitívneho svetla. My si však myslíme, že porovnanie s najudržateľnejšou formou rybolovu je jediné, ktoré je na mieste,“ hovorí vedec.

Ďalším argumentom zástancov je, že rybolov elektrickými sieťami je šetrnejší, pretože prenikajú menej hlboko do morského dna, konkrétne len do 1,8 cm oproti 4 cm pri konvenčných vlečných sieťach. No ani to Le Manach neuznáva. „Na prvý pohľad to môže byť pravda, avšak elektrické výboje pôsobia až do hĺbky 30 centimetrov. Čím v skutočnosti nebezpečenstvo zvyšujú, a nie znižujú.“

Napokon Le Manach odporuje aj tvrdeniu, že elektrický rybolov je selektívnejší, a spôsobuje tak menšie množstvo vedľajších úlovkov. „Samozrejme, rybárom sa touto metódou chytia do siete aj hviezdice a ježovky. A navyše väčšie množstvo mladých rýb, čo populácie dodatočne ohrozuje.“

Čo vedca obzvlášť poburuje, je navyše fakt, že elektrické siete holandských lodí sú z veľkej časti financované európskym daňovým poplatníkom. Milióny eur dotácií tak už pretiekli do metódy rybolovu, ktorá bola v Európe zakázaná už v roku 1998, v skutočnosti dodnes nie je povolená a naďalej existuje len vďaka výnimkám, ktoré údajne slúžia vedeckým účelom. „Holanďania tam jednoducho odviedli vynikajúcu lobistickú prácu,“ hovorí Le Manach. „Okrem toho investovali do lodí v iných krajinách a snívajú o tom, že technika bude raz povolená v celej Európe.“ A to napriek tomu, že je vo väčšine krajín sveta už dávno zakázaná, vrátane USA, Brazílie a dokonca Číny.

Vo Francúzsku a Taliansku už desiatky slávnych šéfkuchárov podpísali petíciu proti elektrickému rybolovu, ktorú podporuje aj Slow Food. V nádeji, že zákaz bude definitívne presadený ešte pred májovými voľbami do Rady Európy. A aby sa rybárom vyslal jasný signál, ako zdôrazňuje Silvio Greco. „Mnohí z nich totiž stále podliehajú klamnej predstave,“ hovorí morský biológ, „že more a jeho zdroje patria iba im. Pritom v skutočnosti samozrejme patria nám všetkým.“

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!