A-La-Carte

Lahôdky a štrkáče (2017/4)

Medzi golfovými ihriskami a tex-mex reštauráciami sa dá nielen vynikajúco najesť, ale vydať sa aj po historických stopách Arizony. Lietadlo do Phoenixu bolo takmer prázdne. Jedlo – ako u väčšiny leteckých spoločností v Amerike – dosť zlé. Biele víno z papierového pohára tiež nebolo oslnivé. Nie práve vydarený začiatok gurmánskej cesty. Ale…


Medzi golfovými ihriskami a reštauráciami Tex-Mex sa môžete nielen vynikajúco najesť, ale vydať sa aj po historických stopách Arizony.

Lietadlo do Phoenixu bolo takmer prázdne. Jedlo – ako pri väčšine aeroliniek v Amerike – dosť mizerné. Biele víno z papierového pohára tiež nebolo nič moc. Žiadny vydarený začiatok gurmánskej cesty. Ale stevard – Benjamin – bol očarujúci. „Kamže to máte namierené?“, spýtal sa. „Do Arizony, dobre sa najesť a zahrať si trochu golf“, povedal som. „Bude sa vám to páčiť, najkrajší štát v celej krajine“, povedal. „Tiež odtiaľ pochádzam. Máme u nás kopu fajn podnikov na jedenie.“

Pred pristátím nám ešte vtisol do ruky lístok s jeho obľúbenými reštauráciami. „Ale dajte si pozor na štrkáče“, varoval na rozlúčku, „tých prekliatych potvor máme viac než obyvateľov.“

Z reproduktorov – skrytých v kríkoch vľavo a vpravo od odpaliska – znie Čajkovského klavírny koncert č. 1. Fairwaye vyzerajú, akoby boli strihané britvou. Za nimi trochu honosná klubovňa. Sme vo Phoenixe, v srdci Arizony. Na golfovom ihrisku rezortu Phoenician, hriešne drahej luxusnej oáze v štvrti milionárov.

Všetko je tu super. Golfové ihrisko, ušľachtilé smaltované tabule („beware of rattle snakes“), ktoré majú jemným krasopisom varovať pred štrkáčmi, elegantná golfová reštaurácia Windows on the Green s jej báječnou franco-italo-hispano kuchyňou. Sedem ďalších reštaurácií, bar na golfovom ihrisku naplnený ušľachtilými liehovinami, na stene podpísaná fotografia Johna Wayna. Všetko v najlepšej kvalite. Najlacnejšia dvojlôžková izba stojí 200 dolárov na noc.

Na lístku, ktorý nám Benjamin vtisol do ruky, nachádzame jeho obľúbenú reštauráciu v Scottsdale: Voila French Bistro. Návšteva stojí za to. Jean-Christophe Gros a jeho manželka Ségelène prišli do Ameriky len pred dvoma rokmi. Predtým mali tri reštaurácie vo Vogézach. Malá reštaurácia sa špecializuje na ryby každého druhu a takú bujabézu za 26 dolárov lepšiu nedostanete ani vo Francúzsku.

Bolo to koncom päťdesiatych rokov, keď bolo v Hollywoode elegantné vlastniť vlastné golfové ihrisko. Bing Crosby si nechal svoje postaviť na juhu Arizony, takmer na hraniciach s Mexikom. V Tubacu, malom malebnom, vtedy trochu ospalom mestečku južne od Tusconu.

V roku 1726 založili Tubac Španieli, ktorí prišli z Mexika. Prvá európska osada v Arizone. O pár rokov neskôr sa asi 200 osadníkov presťahovalo ďalej smerom na severovýchod a založilo San Francisco. V roku 1860 bol Tubac najväčším mestom v Arizone. A roky mal problémy s domorodcami, Apačmi pod vedením ich slávneho náčelníka Geronima. Samozrejme, nebolo to také šľachetné ako vo filmoch Karla Maya s Winnetouom, ušľachtilým náčelníkom Apačov. Indiáni boli nemilosrdne vyvražďovaní.

Dnes je Tubac mestečkom umelcov s maliarmi, sochármi a mnohými obchodmi s umením, ako aj nádherným 27-jamkovým golfovým ihriskom. V klubovni ponúkajú rustikálnu Tex-Mex kuchyňu a za barom Rodriguez mieša tie najlepšie martini v Arizone – aspoň to tvrdí.

Benjaminov zoznam nám pre Tubac odporučil reštauráciu Elvira’s. Mexickejšie to už nejde. Tu je všetko „na juh od hranice“ – zariadenie, jedálny lístok, nápoje, atmosféra. Niet divu: Elvira’s existuje od roku 1927 v Nogales, neďalekom mexickom pohraničnom meste, predtým ako prišla do Tubacu. Mexické jedlá ako Chiles rellenos, Enchiladas alebo steaky – hlavné jedlá okolo 18 dolárov – sú vynikajúce.

Ani nie ďaleko od Tubacu sa v sedemdesiatych rokoch usadil aj Stewart Granger na obrovskom ranči v Kino Springs. Žil tam šťastne a spokojne so svojou manželkou Jean Simmons, ktorá, ako aspoň rozprávajú miestni, cválala na svojom uholne čiernom žrebcovi cez prériu za každého počasia. Steaková reštaurácia na rovnomennom golfovom ihrisku je preslávená.

Tak sme tam sedeli so Stanom z diaľničnej polície a Fredericom, majiteľom kaderníckeho salónu dolu v Nogales. Nálada nebola práve najlepšia.

„Prekliati idioti vo Washingtone“, nadával Stan. „S ich prekliatym múrom k Mexiku. Kto potom uprace ich špinu, keď nebudú mať žiadnych chudákov odtiaľ?“ „Máš pravdu“, zahundral Frederic. „Myslia len na seba, tí politici.“

Pili sme Coronu, mexické pivo spoza hraníc. Z fľaše, ako sa patrí. „Starý John by im tam vo Washingtone poriadne vyčistil žalúdok“, zahundral barman, otočil sa a takmer láskyplne sa pozrel na obrázok za ním. Visela tam podpísaná fotografia Johna Wayna. Ten bol napokon u nás častým hosťom.

Väčšina veľkých westernov s Johnom Waynom vznikla tu. Počasie je vždy pekné, krajina jedinečná, Hollywood nie príliš ďaleko a komparzisti – zlí Indiáni, ktorí museli na povel padať z koní, keď ich westernoví hrdinovia porazili – sa dali lacno najať v susedných rezerváciách.

Dr. Gordon Dudd, profesor poľnohospodárstva na University of Arizona v Tucsone, chcel vyriešiť jeden z veľkých problémov Arizony: vodu! Arizona leží uprostred Sonorskej púšte. Profesor Dudd premýšľal a povedal si: vinič rastie cez tridsať metrov hlboko, aby vystopoval vodu, tú vzácnu tekutinu. Tak v 70. rokoch zasadil pár sadeníc viniča neďaleko Elginu. Vinič sa zazelenal a nádherne sa mu darilo. Našiel vodu.

Profesor mal z viniča veľkú radosť a sadil ďalšie kry. Vinárstvo Sonoita Vineyards bolo na svete.

A kde, prosím pekne, večerať v Elgine a okolí? Nezúfajte, spýtajte sa Benjaminovho zoznamu. Odporúča nám The Vineyard Cafe na križovatke diaľnic 82 a 83, vedľa malého supermarketu. Stále jedna z najlepších reštaurácií v južnej Arizone, kde sa dá za rozumné ceny – hlavné jedlá okolo 20 dolárov – vynikajúco najesť.

A ešte jedna kulinárska varianta: Big Nose Kate’s Saloon je tým správnym miestom – a to už od roku 1880! Štýlový kovbojský bar s chutnou Tex-Mex kuchyňou. Pomenovaný po Big Nose Kate, priateľke Doca Hollidaya a údajne prvej prostitútke v meste, ktoré vtedy rátalo 5 000 obyvateľov…

Tucson je pravdepodobne jedným z najzaujímavejších a najoriginálnejších miest Arizony. Pred dvetisíc rokmi tu osídlili Indiáni Hohokam, ktorí svoje dediny pri úpätí skál Java nazvali „Stjukshon“: „prameň pri úpätí čiernych hôr“.

Tucson ho potom nazvali Španieli, ktorí tu postavili opevnenie proti Indiánom. Neskôr patril Tucson k Mexiku. Až v roku 1912 sa Arizona stala americkým spolkovým štátom.

Mexický vplyv je aj dnes všade citeľný: v architektúre, v hudbe a v kuchyni. Najlepšie mexické reštaurácie Arizony sa nachádzajú v Tucsone a okolí.

Tá úplne najlepšia, ako tvrdia miestni, je Cafe Poca Cosa. Aj keď z vonku nevyzerá práve ako chrám gurmánov, vnútri prezentuje Suzana Davila, majiteľka a šéfkuchárka, to najlepšie z originálnej mexickej kuchyne. Pre každý stôl sú ako predjedlo k dispozícii teplé kukuričné tortilly a misa dobre okorenených fazúľ. Menu sa mení denne.

Excelentný je aj The Grill at Hacienda del Sol v luxusnom hoteli pri úpätí hôr Santa Catalina – vždy to bol úkryt pre hollywoodskych hercov ako John Wayne. Uprostred nádherného parku sa tu podáva tá najlepšia nová kuchyňa juhozápadu Arizony. A flamenco kapela k tomu hrá nádherné melódie.

Tucson je drahý. Najlacnejšie je to mimochodom po Veľkej noci do konca septembra. Dokonca aj v tých najdrahších a niekedy trochu namyslených hoteloch a rezortoch zaplatíte v tom čase za týždňový pobyt nie viac ako v zime za víkend.

Za návštevu stojí mimochodom aj Arizona-Sonora Desert Museum na okraji Tucsonu. Vlastne je to viac zoo než múzeum s rastlinami a zvieratami Sonorskej púšte. A hľa, pred nami v teráriu sedel trochu ospalo vyzerajúci had: „Rattlesnake – Crotalus“ stálo na plechovej tabuľke pred oknom. Konečne sme naživo videli nášho prvého štrkáča.

A potom sme boli späť vo Phoenixe, meste so stovkami reštaurácií a krčiem. Tá najlepšia zo všetkých, tvrdia obyvatelia Phoenixu, je Durant’s. Durant’s existuje od roku 1950 na tom istom mieste. Pre čulý Phoenix takmer večnosť. Pravdepodobne najlepšie steaky v meste dostanete tu.

Ale chceli sme – na Benjaminovom zozname posledné odporúčanie – ísť aj do Los Dos Molinos s jeho autentickou mexicko-regionálnou kuchyňou. Folklórne farebná reštaurácia na južnom okraji mesta je vždy prasknutá vo švíkoch. Rezervácie neexistujú, na voľný stôl sa čaká na vnútornom nádvorí s margaritou v ruke.

„I’m Anita, your server tonight“, predstavila sa priateľská obsluha a podala nám jedálne lístky. Takmer konšpiratívnym hlasom dodala: „Našou dnešnou špecialitou je štrkáč, marinovaný v červenom čili. Jemný ako teľacie!“

No, konečne sme sa s nimi osobne zoznámili!

www.thephoenician.com
www.voilafrenchbistro.com
www.tubacgolfresort.com
www.elvirasrestaurant.com
www.kinospringsgc.com
www.sonoitavineyards.com
www.vineyardcafesonoita.com
www.bignosekates.info
www.cafepocacosatucson.com
www.haciendadelsol.com
www.desertmuseum.org
www.durantsaz.com
www.losdosmolinosphoenix.com

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!