V roku 2016 Írsko oslavuje sto rokov nezávislosti od Veľkej Británie. Dosť času na to, aby sa vyvinula aj kulinárska samostatnosť, ktorá zodpovedá vynikajúcim základným produktom ostrova.
Text & Fotografie Georges Desrues
Rebélia sa začala na Veľkonočný pondelok roku 1916 – a skončila sa len o šesť dní neskôr, krvavo potlačená britskou armádou. A predsa sa takzvané Veľkonočné povstanie považuje za zlomový bod v dejinách Írska a za začiatok procesu nezávislosti. Zodpovedajúcim spôsobom sa v tomto roku veľkolepo oslavuje jeho storočné jubileum. „Je to veľmi výnimočný, silne symbolický deň, ktorý všetci Íri nosia hlboko v srdci,“ hovorí Darina Allen. Vo svojej vlasti je táto kuchárka považovaná za akýsi symbol – napísala niekoľko kníh o miestnej kuchyni, často vystupuje v televízii a mnohí ju označujú za matku írskej kuchyne. Okrem toho prevádzkuje školu varenia a je jednou zo zakladateliek Slow Food Írsko.
„Sotva existuje západoeurópska krajina, ktorá by sa za posledných tridsať rokov zmenila tak ako Írsko,“ hovorí Allen. Kedysi sa zelený ostrov považoval za chudobinec západnej Európy, medzitým prišiel obrovský hospodársky boom, ktorý sa už dávno skončil, a hospodárska kríza, z ktorej sa krajina práve opäť spamätáva. „V roku 1973 sme vstúpili do Európskej únie,“ rozpráva Allen, „o niekoľko rokov neskôr bolo zrazu jasné, že v otázke produkcie potravín už nič nebolo tak ako predtým.“ Prísne nariadenia týkajúce sa hygieny a byrokracie práve ničili systém výroby a distribúcie potravín, ktorý sa budoval celé desaťročia.
Mnohí Íri boli znepokojení, veď poľnohospodárstvo zohráva v ich kolektívnej pamäti dôležitú úlohu. Krajina bola totiž dejiskom jednej z posledných veľkých hladomorov v európskych dejinách. V rokoch 1845 až 1852 si vyžiadal milión obetí a ďalšie dva milióny ľudí dohnal k emigrácii. Vinou bola zemiaková pleseň, ktorá zničila vtedajšiu hlavnú potravinu vidieckeho obyvateľstva. V tom čase sa podľa historikov v Írsku pestovali prevažne dva druhy zemiakov, ktoré boli oba náchylné na pleseň. Keby ich bolo viac, niektoré odolnejšie odrody by pravdepodobne prežili a hladomor by sa dal aspoň zmierniť. Trauma pretrváva dodnes. „Vďaka našej histórii my Íri vieme lepšie ako ktokoľvek iný, aké zničujúce môžu byť monokultúry a aká dôležitá je biologická rozmanitosť,“ hovorí Darina Allen. Spoluvinníkmi hladomoru boli v očiach mnohých Írov aj Angličania. Zhabali tie najlepšie pôdy na ostrove, aby na nich chovali dobytok. A miestnym prenechali len tie polia, ktoré sa na nič iné ako na pestovanie zemiakov nehodili.
Dnes si, samozrejme, každý Ír môže dovoliť domáce hovädzie mäso, ktoré spolu s írskym mliekom a maslom patrí k najlepším na svete. „Nie je veľa oblastí v Európe, kde vďaka toľkým dažďom rastie taká nádherná tráva ako v našej krajine,“ hovorí aj Allen, „a kde navyše dobytok môže byť po celý rok na pastve, pretože nikdy nie je príliš chladno ani príliš horúco.“ Čo všetko ešte rastie v Írsku, sa ukáže pri návšteve Allenovej reštaurácie a hotela „Ballymaloe House“, honosného sídla v grófstve Cork na juhu ostrova, ktoré sa dnes považuje za baštu írskej gastronómie a gastrozofie. Kuchárka tu objednáva zeleninu zo záhrady s rozlohou 40 hektárov, ktorú kedysi založila jej svokra, dnes už 92-ročná Myrtle Allen. A v ktorej rastú dokonca aj artičoky. „Myrtle bola pravdepodobne prvá žena na ostrove, ktorá v Írsku prevádzkovala reštauráciu typu farm-to-table a urobila z nej špičkovú reštauráciu,“ spomína Darina, ktorá tu pracovala ako kuchárka ešte predtým, ako sa vydala za Myrtlinho syna Ivana.
V roku 1983 založila dnes 68-ročná žena školu varenia, ktorá sa medzitým považuje za najrenomovanejšiu v celej krajine. V roku 1998 nasledovalo založenie prvého írskeho Slow Food konvivia spolu s rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi. Medzi nimi aj environmentálna aktivistka a prevádzkovateľka rybárne Sally Barnes, ktorá Darinu zásobuje údenými rybami z voľného lovu. „Ryby a morské plody sú ďalšou vizitkou írskej gastronómie,“ hovorí Darina Allen. „Máme tu všetko v hojnosti, nádherné kôrovce, úžasné ustrice z Galway, a ak majú byť údené ryby, nie je nikto lepší ako Sally.“ Dnes škola varenia a Slow Food konvivium často spolupracujú,
spoločne organizujú degustácie, konferencie a workshopy. Udiareň Sally Barnesovej sa nachádza len niekoľko kilometrov od „Ballymaloe“. Tam okrem iného zušľachťuje aj vzácneho miestneho divokého lososa. „To, že ho je dnes už len málo, nie je spôsobené nadmerným rybolovom, ale znečistením a zastavanosťou riek,“ tvrdí Barnes. „Losos sa loví udržateľným spôsobom pomocou malých člnov a sietí, ktoré sa vyťahujú ručne, čo šetrí populácie a posilňuje miestne hospodárstvo.“
Keď v Írsku ešte vládla chudoba, losos bol rovnako ako ustrice, hovädzie a jahňacie mäso alebo maslo typickým exportným produktom, ktorý si na samotnom ostrove málokto mohol dovoliť. „V čase hospodárskeho boomu, tzv. Keltského tigra, od polovice 90. rokov do polovice prvej dekády 21. storočia, to boli predovšetkým drahé importované produkty, ktoré si ľudia dopriali,“ rozpráva Barnes. „V tom čase sa vozili na veľkých terénnych autách, konzumovali šampanské a španielsky jamón, talianske a francúzske syry.“ No s prudkou hospodárskou krízou sa s dovozom zrazu skoncovalo a ľudia sa opäť zamerali na domáce produkty. Vrátane množstva úžasných syrov zo surového mlieka, pre ktoré bolo medzitým zriadené Slow Food prezídium, aby ich chránilo pred prísnymi hygienickými predpismi írskych úradov. Aby ste získali prehľad o rozmanitosti írskych potravín, odporúča sa návšteva krytého English Market v regionálnom hlavnom meste Cork, vzdialenom štyridsať minút jazdy autom od Allenovho „Ballymaloe House“. V reštaurácii „Farmgate“ na prvom poschodí krytého trhu sa navyše ponúkajú klasické írske jedlá ako nevyhnutný Irish Stew, ktorý sa tu podáva príkladne, alebo skôr nezvyčajné „Tripe and Drisheen“, jedlo z držiek a krvavnice, ktoré sa spolu varia v mlieku.
Taktiež tu možno ochutnať niektoré pivá z medzitým početných malých pivovarov v krajine, vrátane pív úspešného a rýchlo expandujúceho Galway Bay Brewery. „V našich vlastných puboch a v írskych puboch v celej Európe, s výnimkou Guinnessu, spravidla nájdete len nevýrazné priemyselné pivo,“ hovorí sládok Niall Walsh. „Myslím si, že sme tu objavili medzeru na trhu. A tú sa budeme snažiť zaplniť.“
Pivo je tiež jednou z najobľúbenejších tém na Ballymaloe Litfest, ktorý sa každý rok v máji koná na farme rodiny Allenovcov a spája autorov z celého sveta. Prezentujú knihy na tému potravín, okrem toho farmári a výrobcovia predstavujú svoje produkty a konajú sa konferencie. V tomto roku sa okrem iných očakáva londýnsko-jeruzalemský kuchár Yotam Ottolenghi, ako aj slávni vinárski novinári Hugh Johnson a Jancis Robinson. A samozrejme americká kuchárka a viceprezidentka Slow Food Alice Waters, ktorá nevynechala ani jeden z doterajších ročníkov festivalu. „Litfestom Allenovci vyslali veľmi silný signál,“ hovorí Waters, „tu sa dá každý rok nanovo presvedčiť o tom, aká živá je v skutočnosti írska food-scéna.“
Hotspoty!
„Ballymaloe House“, hotel a reštaurácia rodiny Allenovcov s pridruženým poľnohospodárstvom a školou varenia.
www.ballymaloe.ie
Ballymaloe Litfest sa tento rok koná od 20. do 22. mája. Zúčastní sa ho okrem iných izraelská kuchárska hviezda Yotam Ottolenghi, ako aj vinárski novinári Jancis Robinson a Hugh Johnson.
www.litfest.ie
Sally Barnes Woodcock Smokery sa považuje za jednu z najlepších údiarní rýb v Írsku. Zušľachťujú sa tu rôzne druhy rýb výlučne z voľného lovu. Sally je celoštátne známa remeselníčka a aktivistka v oblasti Slow Food a životného prostredia. Na objednávku zasiela svoje ryby aj do Rakúska.
www.woodcocksmokery.com
Diarmuid Kelly patrí k najznámejším chovateľom ustríc na ostrove. Obzvlášť jeho vzácne európske ustrice z voľného lovu z zálivu Galway sa tešia medzinárodnému uznaniu.
www.kellyoysters.com
To, že v Írsku existuje pivo aj mimo Guinnessu, dokazuje prekvitajúca scéna malých pivovarov na ostrove. Jedným z najúspešnejších medzi nimi je dynamický pivovar Galway v rovnomennom meste.
www.galwaybaybrewery.com
V roku 1975 bola zatvorená posledná z niekdajších 36 páleníc whiskey v hlavnom meste Írska. No od minulého roka sa v Dubline opäť vyrába whiskey, v nezávislej, hypermodernej pálenici neďaleko centra mesta.
teelingwhiskey.com
V historickom English Market v Corku sa môžete presvedčiť o pôsobivej ponuke írskych potravín a v kaviarni „Farmgate“ na prvom poschodí ich aj ochutnať.
www.englishmarket.ie
Kedysi sa na írskych farmách vyrábalo množstvo druhov syrov, ktoré v rokoch po druhej svetovej vojne a s industrializáciou poľnohospodárstva postupne zmizli. V 90. rokoch 20. storočia potom došlo k renesancii írskych farmárskych syrární a syrární vyrábajúcich syry zo surového mlieka, ktorú podporuje prezídium Slow Food.
www.fondazioneslowfood.com/en/slow-food-presidia/irish-raw-milk-cheeses/