Med má v Etiópii veľmi osobitnú úlohu, preto sú tam štyri producentské komunity chránené projektom Slow Food Presidio. Náš autor navštívil jednu z tých najodľahlejších.
Prekonanie 350 kilometrov z etiopskej metropoly Addis Abeba k zberačom medu v lese Harenna si vyžaduje celý dlhý deň. Cesta vedie terénnym vozidlom juhovýchodným smerom, cez trávnaté plochy Východoafrickej priekopovej prepadliny, nazývanej aj Rift Valley, potom nahor do národného parku Bale Mountains, do nadmorskej výšky viac ako 4 000 metrov po prašných štrkových cestách, cez vyprahnutú mesačnú krajinu a priamo do mrakov.
Až kým sa vegetácia náhle nezmení, cesta vedie opäť nadol a v hadovitých zákrutách a strmých serpentínach sa ponorí do hmlovitej húštiny džungle. Harenna Forest je prales ako z obrázkovej knihy, s mohutnými stromami, lianami a strmými skalami, ktoré znova a znova vyčnievajú z hustého smaragdovozeleného mora rastlín. Domovom je tento les okrem iného pre vĺčka etiópskeho (dholea), paviána anubiho, ohrozenú guerézu pláštikovú a turaka veľkého. A okrem toho pre nespočetné množstvo druhov rastlín.
„Naše včely opeľujú až dvadsať rôznych rastlín, čo robí náš med takým komplexným v chuti, takým jedinečným a slávnym,“ hovorí Ahmad Mako, chudý muž s červenou briadkou a šatkou na hlave, ktorý sa predstavuje ako predseda miestneho včelárskeho družstva z Riry.
Rušná malá dedinka leží na južnom svahu pohoria Bale a na začiatku lesa Harenna. Družstvo má asi päťdesiat včelárov, pokračuje Ahmad Mako, zatiaľ čo pozýva do predzáhradky svojho domu, kde mladá žena v tradičnom odeve pripravila silnú etiópsku kávu podľa všetkých pravidiel umenia a nalieva ju do malých šálok.
To, že Etiópia sa považuje za pôvod kávovníka a že odtiaľto niekedy pochádzajú tie najlepšie zrná na svete, je všeobecne známe. Už sa často písalo o tom, ako si Etiópčania pestujú svoju kávovú kultúru, ako si zrná zakaždým čerstvo pražia na otvorenom ohni a ponúkajú nápoj svojim hosťom. Menej známe je však to, že med má v tejto krajine rovnako dlhú históriu a vysoký rituálny význam.
Ukazuje to už len legenda o cisárovi Lalibelovi, svätorečenom Etiópskou pravoslávnou cirkvou, ktorý v 12. storočí nechal postaviť úchvatné skalné kostoly v rovnomennej lokalite na severe krajiny. Pri jeho narodení malo byť cisárske dieťa obklopené včelami bez toho, aby ho uštipli. Čo mu vynieslo meno, ktoré v preklade znamená „vyvolený včelami“.
Po stáročia zohráva med v pôvodnej kresťanskej cirkvi Etiópie, rovnako ako v tradičnej medicíne, dôležitú úlohu. Kedysi bola miestna medovina, nazývaná Tej, vyhradená výlučne pre cisára, jeho dvor a etiópsku aristokraciu. Etiópčania dodnes milujú svoj med, radi ho jedia na raňajky, používajú ho na sladenie jedál, na výrobu medoviny a ako liek pri chorobách.
Ako dôležitý je med pre krajinu, ukazuje aj to, že zo šiestich Slow Food Presidi, ktoré boli v Etiópii zriadené, pripadajú až štyri na rôzne združenia výrobcov medu. Jedno z nich na včelárov v Rire.
„Výroba medu tu stále prebieha veľmi tradične a odovzdáva sa z generácie na generáciu,“ hovorí Kufa Dessal, jeden z kontaktných partnerov projektu Slow Food na mieste, „preto včelári napríklad včely zadymujú, aby ich upokojili. To je aj dobré, pretože africké včely sú spravidla oveľa agresívnejšie ako tie európske. Problém je len v tom, že pod dymom trpí aj kvalita medu.“
Aj úle sa výrazne líšia od tých, ktoré sa používajú v Európe. Miestne sa nazývajú Kafo, sú valcovité a vyrobené z eukalyptu alebo iných ohýbateľných druhov dreva. Aby sa ich vzácny obsah ochránil pred divými zvieratami, umiestňujú sa Kafos do korún stromov, vysvetľuje Ahmad Mako, šéf družstva, a prelieza plot, aby sa dostal k svojim úľom.
Nielen výška stromov, ale aj samotná povaha úľov spôsobuje, že zber medu je tu oveľa zložitejší proces ako pri európskych úľoch, ktoré sa dajú ľahko otvoriť, rýchlo znova uzavrieť a všeobecne sa s nimi ľahko manipuluje.
Podpora zo strany Slow Food pomáha na viacerých úrovniach, vysvetľuje Kufa Dessal. „V prvom rade ide o to, aby boli včelári vybavení správnym náradím a potrebnými ochrannými odevmi, aby mohli vyrábať vysokokvalitný med pri čo najnižšom zdravotnom riziku.“
Dôležité je tiež prepojenie jednotlivých projektov medu Presidi medzi sebou. „Stále sa stretávame s našimi kolegami z iných častí krajiny, aby sme si vymieňali skúsenosti a učili sa jeden od druhého,“ potvrdzuje Ahmad Mako. Slow Food navyše pomáha aj s vecami, ako sú balenie, marketing a kontrola kvality. A s prístupom na trhy, čo je vzhľadom na odľahlosť miesta jednou z najväčších prekážok. Zapojený je do toho aj taliansky včelársky zväz Conapi, ktorý poskytuje poradenskú aj finančnú pomoc.
Späť v dedine prichádza na rad ochutnávka medu. „Samozrejme, náš med je vyrobený ekologicky,“ zdôrazňuje predseda, zatiaľ čo odomyká dvere skladu umiestneného v jednoduchej búde. Chemikálie a intenzívne obrábané polia v okolí Riry predsa vôbec nie sú. Okrem toho včely pracujú výlučne v úplne nedotknutom lese Harenna.
„Veľkou výhodou je osobitná klíma, ktorá u nás vládne,“ hovorí Mako, „tu obdobie dažďov trvá takmer deväť mesiacov. Preto môžeme vo vysočine, na rozdiel od nížiny, zberať dvakrát do roka.“ Okrem toho je tu práve tá extrémna rozmanitosť rastlín v pralese, ktorá sa stará o to, aby sa v Rire vyrábal ten najlepší med v celej krajine.
Námietku, že to však tvrdí takmer každý Etiópčan, ktorý vyrába med, ocenili okolostojaci páni hlasným a posmešným smiechom. „Všetci si to môžu pokojne tvrdiť, ale v skutočnosti dobre vedia, že kvalitou sa nikdy nevyrovnajú medu z Riry,“ hovorí Mako a smejúc sa potiera plochý chlieb vzorkou medu.
Je krémový a má tmavojantárovú farbu, v chuti jedinečne ovocný a zároveň kvetinový, s intenzívnymi tónmi sladu a karamelu. Skutočne báseň. Včelári vyzerajú spokojne a hrdo, zatiaľ čo sa okolo skladu medu zhromažďujú húfy školákov, ktorí chcú všetci dostať ochutnať.
Bolo by zaujímavé ochutnať aj slávnu medovinu, o ktorej sa tak veľa hovorí, hovorí návštevník opatrne. Opäť sa všetci nahlas zasmejú. „Tú možno nájdete po svojom návrate do hlavného mesta. Tu ju žiaľ nemôžeme podávať, pretože všetci patríme k moslimskej menšine,“ hovorí pán Mako a lúči sa, aby sa ako všetci ostatní v najlepšej nálade pobral na poludňajšiu modlitbu do mešity.