Patrick Birkl mal sen o vlastnom kuríne, o dokonalom kuríne. Vo východnom Štajersku, kde je podnebie pre hydinu tráviacu väčšinu času vonku obzvlášť príjemné, si ho splnil. A chcel dokonalé kura: Bresse-Gauloise, plemeno, ktoré prinieslo istej oblasti vo Francúzsku celosvetovú kulinársku slávu. Od minulej jesene sa sen splnil aj rakúskym fanúšikom plemena Bresse: kurčatá Bresse z Rakúska, za ktoré síce treba zaplatiť slušné peniaze, ale nie toľko ako za importovaný tovar z Francúzska.
Jasná zelená, na nej biele bodky – obraz, ktorý pripomína štýl pointilizmu. Keď sa priblížite, uvidíte: tie bodky sa hýbu. Bielo operené kura neustále klove do zelenej trávy. Obraz známy všetkým, ktorí už niekedy boli vo francúzskom regióne Bresse. Teraz sa dá pozorovať aj vo východnom Štajersku. Katharina a Patrick Birkl si tu splnili svoj sen. Je to nádherné gazdovstvo rozšírené o obytný dom, do ktorého počas dňa prúdi svetlo, a kurín, ktorý možno označiť za luxusný. To všetko v okolí lúk, kopcov a ovocných stromov, ktoré slúžia ako biotop pre Katharinine a Patrickove obľúbené zvieratá, Bresse-Gauloise, to najlepšie od vynálezu kuraťa.
Telo kurčaťa Bresse-Gauloise zbavené nádherných bielych pier pripomína fyzickú stavbu modelu Citroën D19, uctievaného ako „Déesse“ (francúzsky bohyňa). Prsia sú pretiahnuté, ale napriek tomu mäsité, pri pečení zostávajú úžasne šťavnaté. Nohy sú silné, ich mäso skôr tmavé. Nohy samotné sú mimoriadne veľké a silné a majú modrasto-sivý lesk. Hybridné kurčatá dostupné v Rakúsku a Nemecku pôsobia oproti mondénnej elegancii Bresse-Gauloise zavalito a bucľato, dalo by sa povedať: ako VW Chrobák.
Kto vyberie Bresse-Gauloise po primeranom čase pečenia z rúry, pričom je dôležité silne stavanú kožu neustále polievať maslom alebo šťavou, zrazu pochopí, ako môže chutiť dobré kura a že žiadna slávnosť nie je príliš veľká, žiadny sviatok príliš významný na to, aby nebol korunovaný takouto pečenou hydinou. Práve naopak. V zásade existujú dva spôsoby, ako túto skvostnú hydinu dôstojne pripraviť. Spomínaná metóda pečenia v rúre je jedna z nich, Patrick a Katharina však odporúčajú aj naporciovanie kurčaťa a následné varenie pŕs, nôh a iných častí spolu s cibuľou, hríbmi, koreninami, citrónom, vínom, kuracím vývarom a crème fraîche. Tak sa to robí aj v Burgundsku, kde táto jemná hydina patrí do repertoáru každého druhého bistra v Beaune. K tomu sa rada podáva ryža, tak je to dokonca aj v 3-hviezdičkovom chráme Georges Blanc, hoci tamojšia omáčka je zložitejšia.
Ide o omáčku Albufera, kompozíciu, v ktorej okrem iného účinkuje biele víno, Madeira, portské víno, kurací fond, glace (tmavá omáčka), koreniny, husacia pečeň, Piment d’Espelette a maslo. Táto omáčka patrí k dedičstvu Augusta Escoffiera. Odkedy je vo Francúzsku biela hľuzovka bežne dostupnou delikatesou, elita francúzskych kuchárov hobľuje túto hľuzu z Piemontu nad kurčaťom podávaným s omáčkou Albufera. V Paríži sa za to platí 150 eur na osobu. Len pre orientáciu, pokiaľ ide o ocenenie Bresse-Gauloise.
Ale peniaze určite neboli to, čo Katharinu a Patricka priviedlo k Bresse-Gauloise. „Máme radi kurčatá,“ hovorí Katharina, „a radi ich kŕmime.“ Väčšinou sa však hydina kŕmi sama: spásajú kopec, na ktorom žijú, k tomu pridávajú hmyz ako kobylky a červy, ktoré vychádzajú zo zeme najmä vo vlhkej jeseni. Okrem toho milujú popadané ovocie, ktoré nájdu na lúke. Pretože len zriedka sa kurčaťu podarí aktivovať svoje lietacie schopnosti tak, aby dokázalo zhodiť jablká alebo slivky zo stromu. Bio obilná zmes pre hydinu je k tomu ako bonus. Keď sú smädné, Bresse-Gauloise zaháňajú smäd v kuríne čerstvou vodou. Víno alebo pivo nemajú.

Patrick Birkl obhájil dizertáciu na University of Guelph pri Ontáriu v oblasti chovu hydiny (téma: šklbanie peria u nosníc) a s náznakom poľutovania hovorí: „Kurča u nás ako kvalitná potravina vyhynulo.“ Katharina bola zdravotnou sestrou a aj teraz pracuje v nemocnici v Radkersburgu. Vlani v novembri bolo dodaných približne 500 kurčiat, hlavne súkromným zákazníkom, pre ktorých cena 28 eur za kilo (v porovnaní s kurčatami od chovateľov z oblasti Bresse aj tak veľmi priaznivá) nie je témou. Rozširovanie podniku, princíp úspor z rozsahu, ako sa často a deštruktívnym spôsobom využíva v poľnohospodárstve, pre nich neprichádza do úvahy. Hoci dopyt medzitým ďaleko prevyšuje ponuku. Zbohatnúť sa z toho nedá, dodáva Patrick Birkl: „Ale jedna osoba dokáže vyžiť z výnosov nášho kurína.“ Patrick Birkl pracoval pre organizáciu Vier Pfoten a teraz pracuje ako kontrolór pre biofarmy, keď sa práve na kuríne nestará o svoje Bresse-Gauloise. Len zriedka si rodina dopraje pečené kurča sama. Zatiaľ boli dve, odkedy minulý rok začali s kurínom.
Návšteva u kurčiat na lúke. Radostný rozruch medzi operencami. „Keď ma uvidia, očakávajú, že dostanú niečo pod zub,“ hovorí Katharina. Kohút ju zozadu klovne do lýtka a uhne, keď sa k nemu otočí. Páni s impozantnými hrebienkami pôsobia bojovne agresívne, ale len dovtedy, kým sa im nepozriete do očí. Katharina hovorí: „U nás je päť kohútov plemena Bresse, medzi ktorými je stanovený rebríček dôležitosti.“ A aj keď kohúty pôsobia občas veľmi rozhodne, Katharina dodáva: „Sliepky sa medzi sebou klovú viac ako kohúty.“ S kurčatami je to ako s ľuďmi.
Kohúty a šľachtiteľské sliepky patria k stálym obyvateľom kurína a niektoré dokonca nosia mená. Zaujímavosť: kurčatá sa mimochodom môžu dožiť vysokého veku, ak ich necháte na pokoji. Na gazdovstve Patrickových rodičov v Sankt Antone v Tirolsku, rozpráva, žili kurčatá, ktoré mali na chrbte už sedem rokov. Zatiaľ čo priemyselné kurčatá znášajú vajcia doslova dovtedy, kým nie sú v stave vyčorenia a nepadnú, kurčatám u rodiny Birklovcov je lepšie. Patrick hovorí: „Niektoré potom ešte sem-tam znesú vajíčko.“ Mladé kurčatá na kuríne nemajú inú prácu, než sa dostatočne pohybovať na čerstvom vzduchu a dobre jesť. Štyri týždne pred finále na bitúnku dostáva hydina jemnú zmes zo šrotovanej kukurice a srvátky, ktorú radi konzumujú, pretože naivné kurčatá nevedia, že toto stravovanie slúži výlučne na to, aby sa ich mäso tesne pred porážkou stalo tučnejším a chutnejším. Večer zaspávajú kurčatá s plným bruchom, ráno sú opäť hladné.
Mierne podnebie regiónu je, ako už bolo spomenuté, perfektné. Ranné slnko prechádza do celodenného slnka, dobré pre náladu a dobré pre trávu. Dravce krúžia, ak vôbec, skôr nerozhodne nad bielo operenou korisťou na zelenom kopci.
Pretože hneď v susedstve kurčiat sa pasú Katharinine a Patrickove ovce plemena Zackel. Rohy oviec pôsobia na líšky, ako aj na dravé vtáky odstrašujúco. Večer sa ide do ubikácie, do žiarivo čistého, vždy senníkom voňajúceho kurína s dostatkom miesta pre všetkých. Prečo to tu rozprávame? Nie je to len plemeno, je to aj spôsob, akým kurčatá vyrastajú. To sa Patrick a Katharina naučili na svojich cestách a pri vedeckom zaoberaní sa hydinou. Plemeno samotné to nezariadi, ale ani chov nie.
„Väčšina bio-kurčiat pochádza z jednotného plemena, takzvaného priemyselného plemena,“ hovorí Patrick. „Označenie je JA757, zatiaľ čo väčšina konvenčne chovanej mäsovej hydiny sú ROSS 308.“ Mená, ktoré znejú tak, ako táto hydina väčšinou aj chutí. Zákazníci kurína sú všetci šťastní a spokojní, tešia sa na návštevu oboch, keď kurčatá (pečeň, žalúdok a beháky sú na želanie pribalené zvlášť) osobne dovezú. „S poštou a inými doručovacími službami sme v lete nemali dobré skúsenosti,“ rozpráva Patrick. Medzi vybranými šéfkuchármi z okolia boli v lete doručené vzorky okamžite kultom. „Hans Peter Fink a Harald Irka boli napríklad nadšení,“ rozpráva Katharina Birkl. Lukas Mraz ako jediný gastronóm medzi zákazníkmi kurína pri príležitosti novembrovej porážky objednal päťdesiat kusov.
Niektorí nováčikovia v Bresse-Gauloise sú z chuti kurčaťa príjemne šokovaní, rozpráva Katharina. „Rakúšania ani nechcú kurčatá, ktoré chutia ako kurčatá,“ hovorí. K téme chuti ešte jedno: „Ako vysmážané kura sú tieto kurčatá absolútne nevhodné,“ ako hovorí Katharina. Tepelný šok v horúcom tuku by opätovali tuhým mäsom.
K & P Hendlhof
Petersdorf Nr. 80, 8350 Fehring
Tel.: 0664/467 70 64
www.hendlhof.farm