A-La-Carte

V syrovej bani (2016/1)

Prvý rakúsky jaskynný syr nepozná modrú pleseň. Ale zato kvarcit, živec, zelenú bridlicu a štipku striebra. Text Florian Holzer · Fotografie Ingo Pertramer Jaskyňa a syr, to je všeobecne dobrá kombinácia. Vedia to napríklad v Roquefort-sur-Soulzon v Languedocu už mnoho stoviek rokov; alebo v Astúrii, kde sa do vápencovej skaly Picos…


Österreichs prvý jaskynný syr nepozná modrú pleseň. Ale zato kvarcit, živec, zelenú bridlicu a štipku striebra.

Text od Floriana Holzera · Fotografie od Inga Pertramera
Jaskyňa a syr, to je všeobecne dobrá kombinácia. Vedia to napríklad v Roquefort-sur-Soulzon v Languedocu už mnoho stoviek rokov; alebo v Astúrii, kde sa do vápencovej skaly Picos hĺbili jaskyne, v ktorých dozrieva Cabrales; alebo v Lombardsku, kde sa nejeden gorgonzola teší z jaskynnej klímy; alebo v Luzerne, kde švajčiarsky líder na trhu Emmi necháva od 90. rokov zrieť ementál a gruyère najvyššej kategórie – podzemné zariadenia boli práve rozšírené na 10 000 metrov štvorcových.

V Rakúsku nemá jaskynný syr žiadnu tradíciu. Po prvé preto, že v Rakúsku nie je situácia so syrárskymi tradíciami práve najlepšia, po druhé preto, že keď ide o syr, ľudia ho chcú mať čo najviac predvídateľný a kontrolovateľný, a slovo „jaskyňa“ znie predsa len trochu anarchisticky, a po tretie preto, že na ten nápad pravdepodobne ešte nikto neprišiel.

Franz Möstl na ten nápad prišiel. Bolo to v roku 2007, keď išlo o to, ako rozumne využiť vedľajší produkt pomerne úspešného projektu almského vola „Almo“ – kvalitné almské mlieko. Möstl je povolaním staviteľ zariadení so špecializáciou na výrobu ovocných štiav, pivovary, mliekarne a spracovanie mlieka, jeho spoločnosť sa nachádza v blízkosti malebnej baníckej obce Arzberg, v ktorej sa od stredoveku až do roku 1927 ťažil galenit a sfalerit na získavanie striebra, olova a zinku, od roku 1995 sa stará baňa využíva ako ukážková štôlňa – predpoklady, ktoré bolo treba len správne skombinovať.

Möstl mohol vychádzať z údajov o meraní klímy, ktoré boli zozbierané o niekoľko rokov skôr pri príležitosti myšlienky urobiť zo starej bane liečebnú štôlňu. A podarilo sa mu nadchnúť geológa, geovedca a iniciátora ukážkovej bane univ. prof. Dr. Leopolda Webera pre svoj nápad nechať syr zrieť v banskej štôlni. Syr na svoje prvé pokusy, ktoré vykonal v malej vedľajšej štôlni ukážkovej bane, nakúpil od Hornoštajerskej mliekarne v Knittelfelde, niekoľko stoviek sedemkilových bochníkov tvrdého syra, ktoré mali v jaskyni zrieť jeden a pol až dva roky.

Möstl investoval do projektu v začiatkoch 40 000 eur bez toho, aby vedel, či to bude vôbec fungovať. Medzitým sa z toho stalo niekoľkomiliónové investičné objem (presné čísla spoločnosť neuvádza), z malej pokusnej štôlne z roku 2007 vznikla vlastná nová baňa na zrenie syra s názvom „Štôlňa Franza-Leopolda“ (Franz za Franza Möstla, Leopold za prof. Leopolda Webera) a syry získali v uplynulých troch rokoch zlaté medaily na prestížnych súťažiach v Londýne, Birminghame a Wisconsine. „Od roku 2012 môžeme povedať, že to nie je náhoda,“ hovorí syrársky a štôlňový majster Alexander Luttenberger.

Po náhode to tu naozaj nevyzerá, práve naopak. Skôr to vyzerá tak, akoby sa Dr. No rozhodol ovládnuť svet pomocou syra, tak veľmi pripomína celkovo 280 metrov dlhá štôlňa – hlavná chodba a šesť vedľajších štôlní, ktoré boli v roku 2009 vyrazené do skaly – filmové kulisy Jamesa Bonda: Zmes nerezovej ocele, počítačového riadenia, oceľových dverí a milióny rokov starej zmesi hornín zo zelenej bridlice, kvarcitu a živca, ktorá sa tiahne cez masív hory v spektakulárnych vlnách a kaskádových štruktúrach.

Keď si človek zvykne na filmové prostredie, prirodzene vyvstáva otázka: A prečo tá námaha? Prečo v štôlni? Jednak kvôli absolútne rovnomernej teplote okolo 11 °C, vysvetľuje Luttenberger, ale predovšetkým kvôli vlhkosti vzduchu 96 až 97 percent, „to je to špeciálne“.

Táto vlhkosť a porézny povrch skaly vytvárajú klímu, ktorú syr miluje, v ktorej sa môže vytvoriť flóra, ktorá mení dobrý syr na prvotriedny. „Umelou cestou by sa to nedalo vyrobiť,“ vysvetľuje syrársky majster. Treba samozrejme spomenúť aj podiel striebra, ktorý je v stopových prvkoch určite prítomný a dal by sa klasifikovať ako antibakteriálny, „Matka príroda nám v každom prípade dáva niečo, s čím môžeme pracovať“.

Klíma, ktorá vo svojej extrémnej výnimočnosti zaväzuje Alexandra Luttenbergera a jeho dvoch kolegov k tomu, aby každý syr denne kontrolovali a zvažovali, kde má ktorý bochník ležať. Podlaha syrovej bane obložená ušľachtilou oceľou sa síce hĺbkovo čistí a udržiava v čo najväčšej sterilite, napriek tomu je štôlňa niečo iné ako kachličkami obložená mliekareň, ktorú možno v prípade potreby vyčistiť parným čističom. „Tu sa nám jednoducho nesmie nič stať,“ hovorí Luttenberger, „sterilizovať štôlňu je nemožné.“ Čo tu mimochodom nekontroluje len potravinový úrad, ale aj banský úrad – v tejto kombinácii je to s najväčšou pravdepodobnosťou v Rakúsku unikát.

V Arzberskej štôlni Franza-Leopolda v súčasnosti zreje 33 až 34 ton syra, pri cene medzi 23 a 31 eurami za kilo je to veľké množstvo viazaného kapitálu. Približne tri štvrtiny surových syrov, ktoré tu dozrievajú, pochádzajú z mliekarne Leitner v Tulwitzi, ktorá je asociovaná s projektom Almenland Stollenkäse, tiež len pár minút jazdy autom od Arzbergu a postavená v roku 2009 s najmodernejšou technológiou spracovania z firmy Möstl. Zvyšok naďalej pochádza z Knittelfeldu, kozie surové syry z Federálneho ústavu pre alpské mliekarstvo Rotholz v Jenbachu, jedného z popredných domácich podnikov v oblasti spracovania kozieho mlieka. Od júna v štôlni zreje aj ementál z úplne novej veľkomliekarne SalzburgMilch v Lamprechtshausene, taktiež vybavenej Möstlovou technológiou, aby sa zistilo, ako vlhká jaskynná klíma vplýva na tento typ syra. Z Južného Tirolska odoberajú bochníky parmezánu, ktoré tu potom jeden rok dýchajú jaskynný vzduch.

Takmer všetky štôlňové syry sú infikované červenou mazovou kultúrou, biela alebo modrá pleseň by boli v podmienkach štôlne nemožné. Pri zmiešaní by nastal chaos – Alexander Luttenberger nepôsobí veľmi uvoľnene, keď o tom uvažuje. Prvou stanicou všetkých štôlňových syrov – bez ohľadu na to, či sú z kravského, ovčieho alebo kozieho mlieka, či ide o mäkký, polotvrdý alebo tvrdý syr – je štôlňa so soľným kúpeľom. Surové bochníky sa tu dostávajú na 30 až 40 hodín do 23-stupňového nasýteného soľného roztoku, počítač monitoruje, či teplota a úroveň naplnenia sú správne. Ďalším stupňom je takzvaná „materská škôlka“, štôlňa s červenou kultúrou, v ktorej sa syry – precízne zoradené podľa druhu a dátumu, na bielych plastových regáloch – infikujú kultúrou. Tá tu po siedmich rokoch prirodzene sedí v každej štrbine skaly, ale Luttenberger a jeho kolegovia pre istotu predsa len pomáhajú: spočiatku sa každý syr denne umýva a otáča, neskôr približne raz týždenne. Bochníky zostávajú v tejto syrovej zárodočnej bunke desať týždňov, naberajú farbu, vyvíjajú si kôrku a arómu. A akú arómu – štôlňa vonia po čerstvých lesných hubách, po chrumkavej kôrke chleba, po kakaových bôboch.

V najzadnejšej a najdlhšej štôlni zrejú mäkké a polotvrdé syry od ôsmich týždňov do piatich mesiacov. Napríklad Capellaro, jemne mliečny mäkký kozí syr s jemne pieskovou kôrkou, Aurum, krémový polotvrdý syr z ovčieho mlieka, Bellino, jemne pikantný ovčí syr s elegantnou arómou šampiňónov, a nakoniec Argentum, mäkký syr vyrobený zo senového mlieka, ktorý chutí už vo svojej mladosti extrémne zvodne, orieškovo, mliečne, ale ktorému treba určite dať šancu na aromatický hraničný zážitok. Vtedy totiž rastie nad svoje možnosti.

Vlastnú štôlňu má aj Teichalmer, polotvrdý syr z kravského mlieka, do desať mesiacov zrejúci, intenzívny, klasický syr s červenou kultúrou, a Knappenkäse, až dvanásť mesiacov zrejúci ovčí syr. Skutočnou hviezdou je však Erzherzog Johann, minimálne 18 mesiacov až dva roky zrejúci tvrdý syr z kravského mlieka, ktorý sa vyrába jednak „klasicky“, a jednak s kôrkou umývanou v červenom víne, „Blaufränkisch z Burgenlandu a ešte jedna tajná ingrediencia k tomu“, dozviete sa. Tento syr je veľký. Pri slepých degustáciách zakaždým prekonáva švajčiarske Gruyères a francúzske Comtés, hovorí Alexander Luttenberger s pýchou v hlase. Táto špeciálna vlhkosť, ktorá sa prejavuje v úplne vlastnej elasticite, ktorá zabezpečuje naozaj mimoriadne krémový pocit v ústach, sa stará o medaily na súťažiach a o veľký úžas medzi milovníkmi syra. Tie karamelové tóny, mliečna smotana a vanilka, k tomu rýchla pikantnosť, jemné kryštáliky, ktoré praskajú medzi zubami – všetko ukazovatele vysoko zrelého horského syra, len nie štiepiaceho sa a tvrdého, ale vláčneho, elastického – ohromujúce. A to – človek na to takmer zabúda – nie zo surového mlieka, ale zo suroviny, ktorá bola vyrobená z termizovaného mlieka, „možno to štôlňa opäť vyrovná,“ myslí si Luttenberger.

V lete by sa mal podľa správ dostať na trh nový špičkový syr, hierarchicky umiestnený ešte nad „Erzherzog Johann“, „prastará metóda“ je všetko, čo sa od Alexandra Luttenbergera dozviete. A Franz Möstl sa – v princípe – ani tak do svojich kariet nahliadnuť nenechá, „musíme najprv vidieť, či to funguje“. Bude to mať celkom určite niečo spoločné s kultúrou červenej maza a bude pravdepodobne aj vláčny …

Arzberský projekt štôlňového syra je vo svojom veľkorysom aj kvalitatívne nekompromisnom prístupe v Rakúsku určite unikátny. Takú námahu si tu inak dávajú len vinári …

Syr z pivníc, jaskýň, tunelov a štôlní
Rovnomerná teplota a vlhkosť v zásade nabádajú k tomu, nechať syr zrieť v jaskyniach a štôlňach, veľmi často sa to v Rakúsku – s horami a skalami, ktoré by sa dali na účely zrenia prevŕtať, celkom dobre vybavenom – aj napriek tomu nedeje.

V tomto ohľade bola v Rakúsku zrejme priekopníkom Tirol Milch vo Wörgli, ktorá už skoro začala nechať zrieť bochníky horského syra v sedemkilovom formáte v dvoch starých jaskyniach – od roku 1995 jednu vo Wörgli a jednu v Kundli. Takzvaný „Kundler Keller“ slúžil od polovice 17. storočia na nejednu účel, napríklad na chladenie piva alebo ako ochrana pred leteckými bombami druhej svetovej vojny, od roku 2001 sa tu pestoval syr s červenou kultúrou. V roku 2013 mohla Tirol Milch prevziať pomerne veľkú štôlňu Lebenberg v Kitzbüheli, ktorá dlho slúžila ako ľadovňa pivovaru Kitzbühel. Tu teraz zrejú tirolské syry zo skalných pivníc 200 dní, dve „staré“ jaskyne slúžia na zrenie iných syrov. Celkovo Tirol Milch ročne vyprodukuje 4 000 až 5 000 ton v jaskyniach zrejúceho syra.

Pomerne mladý je projekt kufsteinského producenta bio-syra Herberta Planggera: Začiatkom roka 2015 bol v niederndorfskej časti Sebi vyrazený do skaly tunel, ktorý má umožniť zrenie syra v štyroch rôznych klimatických zónach. Od niekoľkých mesiacov je prvý syr z montánneho dozrievacieho zariadenia v predaji, biologický tirolský horský syr.

Najnovším – a nie práve nepozoruhodným – projektom je vorarlbersko-viedenská fúzia zrenia syra: Anton Sutterlüty pochádza z rodiny pasienkarov a syrárov v Bregenzerwalde, pracuje ako sprostredkovateľ umenia a syrárenie s archaickými nádobami (drevené misy, v ktorých večerné mlieko cez noc zreje a infikuje sa prirodzenými baktériami mliečneho kvasenia, v podstate „spontánne kvasený“ syr …) vníma medzitým ako svoje filozofické určenie. Prevádzkuje stánok na trhu Karmelitermarkt a svoje syry predáva online. Pri dodávke syra do centra Viedne objavil stredovekú tehlovú klenutú pivnicu domu „Kipferlhaus“ v uličke Grünangergasse a dokázal presvedčiť majiteľa domu, aby tu v rámci mesta nechal zrieť vorarlberský syr. A to až päť rokov. Živý vývoj bakteriálnej flóry a mikrokultúr v pivniciach, jaskyniach alebo štôlňach je to, čo ho na tom láka. V sterilných dozrievacích priestoroch by živý produkt syr nemal rovnaké predpoklady, hovorí Sutterlüty.

Tirol Milch
Latellaplatz 1, 6300b Wörgl
Tel.: 05332/78 01-0
www.tirolmilch.at

Käserei Plangger
Durchholzen 22, 6344 Walchsee
Tel.: 05374/56 17
www.kaeserei.at

www.antonmachtkes.at

Stollenkäse aus dem Almenland
Arzberg 32, 8162 Passail
Tel.: 03179/230 50-0
www.almenland-stollenkaese.at

Predajňa vo Viedni:
Almenland Genussladen
Josefstädter Straße 60/5, 1080 Viedeň
Tel.: 01/402 34 87-0
Po.–Pi. 10–19, So. 9–14 hod.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!