A-La-Carte

Vliate do hliny (2011/4)

Takzvané oranžové vína, dorábané v amforách alebo inak vinifikované, stavajú na hlavu takmer všetko, čo doteraz z enologického hľadiska platilo za dobré a ušľachtilé. Nika pre fanatikov alebo okno do vinárskej budúcnosti?


Liate v hline

Text: Florian Holzer· Fotografie: Peter M. Mayr

Prvýkrát je to tvrdé. Kalné víno, oranžovo-červeno zoxidované a poznačené trieslovinami, aké človek pri vínach, ktoré nie sú čierne a nepochádzajú z južného Francúzska, už ani veľmi nepozná, sotva nejaké ovocie … – klasický prípad skazenosti. Ale s trochou šťastia – alebo s pomocou múdreho človeka, ktorý už niečo také pil – sa človek možno dokáže oslobodiť od svojej chuťovej šablóny a v <tomto pohári kalného, zvláštneho vína potom objaví napríklad báječnú, takmer slanú mineralitu; alebo aromatickú hĺbku, ktorá sa v pohári mení z minúty na minútu a už nepustí ani chuťové bunky. A zrazu sa otvára krása a pôvab, ktoré síce s krásou <a pôvabom normálnych vín nemajú veľa spoločného, ale pôsobia skôr ako odkaz z iného sveta, od ktorého sa nakoniec už nedá odtrhnúť. Po prvom pohári oranžového vína už každopádne nie je nič tak, ako bolo predtým, aspoň enologicky.

To s tým iným svetom mimochodom nie je vôbec také od veci, pretože tieto excentrické vína sa vyrábajú zhruba tak, ako sa to robilo už pred 7 000 rokmi v Gruzínsku, kde možno podľa názoru historikov nájsť počiatky vinohradníctva: v obrovských hlinených amforách, takzvaných kvevri, vyrábaných radikálne jednoduchou metódou, totiž s mesačným pôsobením na šupkách vrátane strapín, spontánnym kvasením, nekontrolovaným odbúraním kyselín a v hardcore variante aj bez sírenia, čo znamená: hrozno sa nasype do zakopaných amfor a na pár mesiacov či dokonca rokov sa ponechá viac-menej samé na seba.

Josko Gravner, kedysi nielen priekopník moderného, technického bieleho vína vo Furlansku, ale aj veľmi skoro nalodený v otázkach terroir a autenticity, začal v roku 2001 vyrábať vína v týchto giare, narazil tým na obrovský záujem a touto radikálnosťou ukázal cestu mnohým vinárom, ktorí sa ocitli na konci technicky kontrolovanej výroby vína a dychtivo prahli po alternatívach. <Stal sa priekopníkom, jeho vinárstvo akýmsi pútnickým miestom, medzitým však zainteresovaní vinári dostávajú správu, že nie je múzeum a na návštevy nemá čas, rozpráva Franz Landauer, ktorý práve uviedol na trh svoj prvý ročník (a zatiaľ jediný červený) amforového vína.

Furlansko, Slovinsko a Istria sa v súčasnosti považujú za centrá tejto archaickej výroby vína, ktorá sa nevyhnutne neprejavuje používaním hlinených nádob, ale skôr úplne iným prístupom k téme víno, nechaním voľného priebehu, odklonom od akéhokoľvek náhlenia, aspektom celistvosti, ktorý cynici radi a s radosťou zosmiešňujú. „O nádobu tu nejde,“ hovorí Sepp Muster, ktorý je v Rakúsku považovaný za priekopníka v sektore tohto typu vína, „ide o skúsenosť, ktorú možno s týmito vínami získať. A ide nakoniec o diskusiu o tom, čo víno vlastne je a čo nie.“ V roku 2005 naplnil

svoju prvú amforu, šesť až osem mesiacov zostáva mušt na jeho víno s názvom Erde na šupkách, prinajmenšom polovica strapín je pri tom, žiadna síra. „To bolo samozrejme už veľmi extrémne,“ hovorí Muster a vôbec ho neprekvapuje, že štajerské komisie pre skúšobné čísla si s týmto vínom nevedeli rady, „mňa vtedy skôr prekvapilo, že to vôbec niekto kúpi.“ Medzitým sa samozrejme nazbierali aj skúsenosti, spoznali sa hranice tohto zrenia o niečo lepšie, „v roku 2008 sme vyrobili vynikajúci amforový ocot“.

Aj Ewald Tscheppe z vinárstva Werlitsch, Mustersov spoločník na ceste a od roku 2007 vinár pracujúci s amforami, vníma vec medzitým diferencovane. „Výsledok je vzrušujúci a dobrý“, ale pravdepodobnosť, že sa víno pokazí, bola u neho doteraz 50:50. Medzitým zastáva názor, že pre to, o čo podľa neho v skutočnosti ide – prijímanie energií z pôdy, vyjadrenie terroir v tej najextrémnejšej mysliteľnej podobe a jemnohmotnú výmenu medzi vínom a zemou – amforu nevyhnutne nepotrebuje. Že sa to dá dosiahnuť aj v drevenom sude, kde má však lepšie možnosti zabrániť vinifikátorským <katastrofám. Či by mal svoju 600-litrovú amforu s hroznom z roku 2011 vôbec naplniť, bolo <pre Ewalda Tscheppeho v polovici októbra každopádne ešte nejasné, Franz Strohmeier, špecialista na Schilcher sekt a pravdepodobne najskúsenejší rakúsky vinár v oblasti sírenia-prostého zrenia, už vtedy rozhodnutie urobil, svoje tri nové kvevri nechať zatiaľ prázdne.

Ničmenej je počet archaických hlinených nádob, ktoré tento rok <našli svoju opatrnú cestu z Gruzínska do Rakúska, pôsobivý: Ploder Rosenberg nejaké zakopal, Andreas Tscheppe dostal zásielku, Josef Umathum tiež, „ale len ako dekoráciu na dvor, človek nemusí robiť všetko“. A samozrejme Bernhard <Ott, ktorého Grüner Veltliner Qvevre 2009 prijala tlač s veľkým nadšením a vo svojej minerálno-exotickej plnosti sa nepochybne môže páčiť aj širšiemu publiku. Ale práve sleduje úplne iný prístup než ten oranžových vín.

Ktoré platia za ťažko predajné a tým pádom logicky v gastronómii doteraz takmer nenašli odozvu, s výnimkou Taubenkobel, ktorý od svojho reštartu na jar 2011 ponúka k menu tri rôzne vínne sprievody, popri rakúskom a exkluzívne rodinným majetkom Gut Oggau vedenom, práve aj jeden s medzinárodnými zástupcami oranžovej filozofie. Nicolas Joly, Loire, Peter Jakob Kühn z Rheingau, Gravner, Vodopivec, Podversic a Miani z Furlanska, rôzni istrijskí majstri trieslovín, Domaine de Souch z Juranconu, Elisabetta Foradori so svojimi amforovými Teroldegami a všetci tí ostatní. „Spočiatku som bola skeptická,“ hovorí Eveline Eselböck, „ale sú to nakoniec vína, o ktorých sa dá rozprávať obrovský príbeh, a hostia sú k tomu veľmi otvorení. Je to obrovské obohatenie.“ Eselböck je presvedčená, že tieto extrémne vína predstavujú budúcnosť, „je pre mňa ťažké <piť niečo iné, keď s tým človek raz začne, stane sa závislým“, považuje za svoju úlohu tieto vína nájsť a vysvetliť ich.

Že amforové vína budú v blízkej budúcnosti aj komerčnou témou, tým si je Sepp Muster istý, že to potom nebude mať nevyhnutne niečo spoločné s jeho filozofiou, však tiež. „Je osudom priekopníkov, že v čase, keď sú pochopení, sú už dávno niekde inde,“ hovorí a neznie pritom nijako sklamane.

Grüner Veltliner Qvevre 2009
<
Bernhard Ott, Feuersbrunn
<
Bernhard Ott vybral pre zrenie v amfore to najlepšie a najzdravšie hrozno Veltlínskeho zeleného. Výsledkom je extrémne mäkké, hutné víno s nápadne jemnou kyselinkou a pozoruhodne exotickým ovocím ananásu, ale prejavuje sa aj typický havana tón zrelých Veltlíncov, že ide o víno zrejúce v amfore, sa nejako nenúti.

Amphore 2009
<
LandauerGisperg, Tattendorf

Cuvée zo Svätovavrineckého, Zweigeltu a Cabernet Sauvignonu, bez síry a spontánne kvasené v amfore z utajeného zdroja. „Najväčším problémom bola vlastná zvedavosť,“ hovorí Franz Landauer, vydržal jeden a pol mesiaca, kým sa prvýkrát pozrel. Víno nie je na prvý dúšok veľmi iné ako iné vína vinárstva, komplexné, husté, mäkké, tmavé ovocie, marcipán a veľmi jemná, takmer filigránska štruktúra trieslovín. S ročníkom 2011 je LandauerGisperg certifikovaný ako bio, medzitým už zakopali osem amfor v tattendorskej pôde.

Gräfin 2007
<
Sepp a Maria Muster
<
Graf je názov najlepšej polohy Seppa Mustera, jeho top vína pochádzajú odjakživa z tohto svahu. Gräfin je istým spôsobom Musterovo oranžové víno pre začiatočníkov: vysoko zrelý hroznový materiál kvasený na šupkách, potom dva roky zrejúci v sude, nefiltrovaný – a tým kalný – plnený. V nose víno spočiatku udivuje extrémnou hustotou a podmanivou vôňou bazy, na jazyku mäkké a stráviteľné, nesmierne komplexné s ľahkými karamelovými tónmi sladkosti. Jemné a harmonické.

Erde 2007
<
Sepp a Maria Muster
<
Toto je Sepp Musterovo oranžové víno pre veľké deti. Svojmu farebnému označeniu dostáva celkom dobre (oranžová, nie zem), je jesenne hmlistej kalnosti a prekvapuje úžasným konglomerátom vôní sherry a rázneho južného Štajerska, spočiatku celkom zelené, tvrdé tóny, ktoré sa ale rýchlo vytratia. Sčasti preto, že si na ne človek zvykne, sčasti preto, že sa víno rýchlo mení, sa víno čoskoro stáva veľmi komplexným, plným chuťovým zážitkom, triesloviny sú pevné a sťahujúce, ale nie horké, kyselinková zložka sa prejavuje sotva znateľne. Časom sa z tmy vynoria zvodné ovocné tóny, bobule, kvety, jadroviny – extrémne a nádherné víno.

Amphorenwein 2009
<
Weingut Werlitsch
<
Pre svoje amforové víno používa Ewald Tscheppe zhruba rovnaký hroznový materiál ako pre svoju líniu terroir Ex vero – vysoko zrelé hrozno Sauvignon a Morillon z najlepších, najskromnejších polôh, ktoré sa potom spolu so strapinami naplní do 600-litrovej amfory zakopanej v záhrade a ponechá tam pár mesiacov. Ročník 2009 – plnený ako Musterovo víno Erde do hlinených fliaš – je jednoducho senzačný: spektrum hlboko tmavých, zrelých, exotických aróm, tropického banánu, slnkom vyzretého ananásu, marakuje a spol., na jazyku podložené jesenne pôsobiacim, jemným závojom trieslovín a animujúcou kyselinkou, nekonečne dlhé, podmanivé – najhustejšie víno, aké si možno predstaviť s 10,5 % alkoholu.

Info

Weingut Ott
<
Neufang 36
<
3483 Feuersbrunn
<
T 0273822 57
<
www.ott.at

Landaugisperg
<
Badner Strasse 32
<
2523 Tattendorf
<
T 02253812 72
<
www.winzerhof.eu

Weingut Muster
<
Schlossberg 38
8463 Leutschach
<
www.weingutmuster.com

Weingut Werlitsch
Glanz 75
<
8463 Leutschach
<
T 03454391
<
www.werlitsch.at

Josko Gravner
<
www.gravner.it

Restaurant Taubenkobel
<
www.taubenkobel.com

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!