Sme súčasťou tej sily, ktorá vždy chce dobro a vždy vytvára zlo?
Text od Floriana Scheubu & Thomasa Maurera
Pri písaní tohto stĺpčeka máme trochu zmiešané pocity. Akosi sami sebe práve celkom neveríme. A vám, vážené čitateľky a vážení čitatelia, tiež nie.
Napokon, pre časopis, ktorý práve držíte v rukách, sú vysoké štandardy v jedle a pití základným záujmom. Kvalitatívne, ale logicky aj ekologicky. A tam možno leží zakopaný pes.
Nedávno nás totiž denník Die Presse šokoval nasledujúcim odhalením zo sveta vedy: „Prečo nás bio môže urobiť zlými – kto nakupuje bio, rýchlo sa cíti lepšie. Tým však stúpa riziko, že sa inde správa horšie, varujú ekonómovia.“
V prvej chvíli sme síce boli odľahčení, že toto varovanie vydávajú len ekonómovia a nie skutoční vedci, no nasledovné nás predsa len prinútilo trochu sa zamyslieť. Koniec koncov, dominancia veľkých pseudoterénnych áut pred biopotravinami spomenutá v článku sa zhoduje s našimi vlastnými pozorovaniami. A aj na výroku „Nie vždy je ušľachtilá túžba po zdravej planéte hlavným dôvodom pre siahnutie po ekologickom tovare. Rozhodujúci je skôr vysoký status, ktorý zelené produkty dávajú svojim kupujúcim, zistili vedci“ zrejme niečo bude, aj keď kvôli tomuto zjavnému poznaniu nebolo nutné zdržiavať vedcov od dôležitejších vecí.
Tento zisk statusu je však silne variabilný podľa sociálneho kontextu. Náš vážený kolega Robert Palfrader napríklad nedávno mohol počuť, ako bol jeho druhý domov vo Waldviertli predstavený nielen ako pamätihodnosť („A tu býva cisár.“), ale bol podrobený aj brutálnej sociologickej kritike: „A v záhrade má určite všetko bio, ten somár.“
Ale nechajme to tak. Mimo pochybností asi stojí, že snaha po prestíži a sociálnom statuse, kombinovaná s presvedčením, že to najlepšie – rozumej: najdrahšie – je pre výnimočného výkonného jedinca, ako ste vy sami, práve dosť dobré, robí človeka náchylným k eticky hraničnému správaniu. Čo ak ale skutočne aj šľachetný úmysel urobiť svetu niečo dobré automaticky vedie k hrubnutiu a morálnej slabosti?
Aké závery by z toho bolo treba vyvodiť? Musí si človek, ak je povolaný ako prísediaci na súd, dať špeciálne obzvlášť neetické raňajky zložené z klietkových vajec, hormonálnej šunky a drahého benzínu, aby mohol neskôr jednať morálne?
Dobije FPÖ zeleno-alternatívne bobo-štvrte, pretože sa tamojší tendenční vegáni chcú aspoň raz za čas vo volebnej miestnosti dopriať niečo skutočne špinavé? Musíme sa obávať, že dobré svedomie v daňových otázkach, vynútené u všetkých gastronómov v rámci povinnej evidencie tržieb, nevyhnutne povedie k tomu, že títo na revanš začnú variť s nálezmi z kafilérie?
A budú charitatívne večere v budúcnosti, aby sa vyzbierali čo najvyššie dary generované zlým svedomím, podávať jedlá ako „Babydelfín na spôsob stroganov“ alebo „Pestré potpourri z vyhynutých druhov zvierat“?
Uvidíme.
Ak by sa tento prístup k vysvetleniu sveta presadil, možno by sa aj niektoré záhady novšej histórie stali transparentnejšími. Možno pramení ohavné obchodné správanie grófa Mensdorffa-Pouillyho z toho, že chov pštrosov, ktorému sa predtým venoval, bol ekologickým zvieracím rajom, a on preto musel svoje nahromadené karma-dobré body jednoducho niekde inde vybiť. A neprerušená hlasná právna ozvena éry Schüssela by bola logickým dôsledkom známeho puritánskeho života jej menovca.
Náš zmiešaný pocit je každopádne stále tu. Vedľa v kuchyni čaká debnička biozeleniny a waldviertelský biokapor na svoje kulinárske naplnenie. K tomu je už otvorená fľaštička biodynamického bieleho burgundského. K akým beštialitám budeme po tomto odbúravajúcom jedle schopní, si radšej ani nechceme predstavovať.