A-La-Carte

Macarons, s’il vous plaît! (2015/4)

Vzdušné mandľové pusinky plnené krémom sú momentálne v kurze. Pritom toto farebné pečivo je všetko iné než len módny výstrelok.


Text: Andrea Karrer, ilustrácia: Peter Jani

Najneskôr od roku 1950 sú makrónky vo Francúzsku a vo Švajčiarsku pod národnou ochranou pečiva. Hovorí sa, že nešťastná kráľovná Mária Antoinetta im podľahla. Film o nej s Kirsten Dunst v hlavnej úlohe vyvolal v roku 2006 medzinárodný ošiaľ okolo makróniek. Hoci francúzska šľachta 18. storočia tieto malé, krémom plnené „dvojposchodové“ cukrovinky ešte ani nemohla poznať, pretože boli vynájdené až okolo roku 1930 v parížskej cukrárni Ladurée. Teda, aspoň sa to hovorí. Na druhej strane, niektorí predpokladajú ich pôvod v stredovekých kláštoroch. Základný recept sa však vycibril v šľachtických kuchyniach. Už v polovici 18. storočia existovali prvé plnené makrónky. Podobne ako pri šiškách sa pred pečením do stredu mandľovej hmoty pridalo trochu džemu alebo krému. To boli makrónky Márie Antoinetty. O storočie neskôr cukrári vyvŕtali do hotových makróniek otvory, naplnili ich želé a poliali cukrovou polevou. A u Charlesa Ranhofera (1836–1899)*, Francúza žijúceho v New Yorku, som našla prvú „dvojposchodovú“ makrónku: jahodové makrónky, pri ktorých bola mandľová hmota zafarbená karmínom na červeno. Po upečení sa vždy dve spojili jahodovým džemom. Tento recept je z roku 1894. Parížska cukráreň Ladurée teda nemusela vymýšľať až tak veľa, ale zdokonalila a zušľachtila dvojité makrónky. A to bolo také dobré, že to Luxemburčan v roku 1958 pre švajčiarsku cukráreň Sprüngli vymyslel nanovo a odvtedy ich predávajú ako „Luxemburgerli“...

Okolo pôvodného receptu na makrónky sa robí poriadny rozruch. Našťastie poznám Annu Plagens. Po rokoch učenia v Palais Coburg a vo viedenskej cukrárni Demel získala miesto u parížskeho cukrára a gurua makróniek Pierra Hermého. Anna pracovala päť rokov po boku svojho slávneho mentora, než v roku 2013 otvorila so Stefanom Zuberom cukráreň Du Bonheur v Berlíne.

Ako má vyzerať dokonalá makrónka? „Tenulinká hladká kôrka s mäkkým, vlhkým jadrom, ktoré sa rozplýva na jazyku, a malé ‚nožičky‘ na spodnej strane – plnená maslovým krémom, ganache alebo džemom či želé,“ vysvetľuje mi Anna Plagens. Kým však cesto spĺňa všetky tieto vlastnosti, vyžaduje si vedeckú presnosť (aj malé odchýlky a zmeny môžu ovplyvniť konečný výsledok a vzhľad jemných mandľových pusiniek) a vytrvalosť: „Makrónky možno vyrobiť dvoma rôznymi spôsobmi. Francúzsky spôsob, ktorý je na prvý pohľad jednoduchší, používa na výrobu snehu (meringue) obyčajný cukor. Zmiešanie s mandľami je však ťažšie a makrónky sú celkovo krehkejšie.
Taliansky spôsob spočíva v príprave cukrového sirupu, ktorý sa zapracuje do ušľahaných bielkov. Pritom je dôležité dosiahnuť správnu teplotu sirupu (115–120 °C). Tento sneh sa oveľa lepšie mieša s mandľami a výsledkom sú nádherne hladké, lesklé makrónky, ktoré sa lámu oveľa menej. Dajú sa aj oveľa krajšie zafarbiť,“ pokračuje.

No najprv k mandľovým škrupinkám, ako sa pusinky nazývajú. Vajcia by sa mali bezpodmienečne oddeliť na bielky a žĺtky aspoň 1 deň pred pečením. Ak to urobíte viac ako týždeň pred pečením, bielka môžete zamraziť, potom ich musíte 48 hodín pred použitím nechať rozmraziť v chladničke a následne dosiahnuť izbovú teplotu. „Bielka totiž nesmú byť príliš čerstvé, mali by mať skôr tekutú konzistenciu, aby sa dosiahli rovnomerné výsledky,“ pokračuje majsterka cukrárka. Okrem toho je správne spracovanie rozhodujúce pre úspech: zmes 50:50 z najjemnejšej mandľovej múky a preosiateho práškového cukru sa zapracuje do talianskeho snehu. Sneh sa však nesmie prešľahať, aby sa doň nedostalo príliš veľa vzduchu, čo by spôsobilo vzduchové bubliny v pusinkách. „Časť bielkov sa však pridáva nevyšľahaná, na jednej strane sa tým dá upraviť konzistencia, makrónky sú vzdušnejšie, lepšie a rovnomernejšie vybehnú a na druhej strane bielka zabezpečia krajší lesk – príliš hustá hmota prináša drsný povrch,“ prezrádza Thomas Scheiblhofer, šéfkuchár cukrár reštaurácie Tian. Aj on pracoval niekoľko dní u Hermého.

Mandľová hmota sa potom nastrieka na plech a ten – čo je veľmi dôležité – sa poklope. „Klopaním na plech klesnú ťažšie zložky cesta nadol a zabezpečia tam krehko-šťavnato-jemný základ, vzdušný sneh zostane hore a po upečení vytvorí dokonale hladký, lámaný, chrumkavo-jemný povrch.“ Ale pred pečením by ste mali dopriať makrónkam malú prestávku. Po 30 minútach sušenia sa vytvorí ľahká membrána, povrch pri pečení už nemôže prasknúť, vnútorným tlakom sa pusinka nadvihne – výsledok: krehké zdola, chrumkavé a pusinkovité zhora,“ prezrádza Scheiblhofer. Samotné pečenie a optimálna teplota pečenia sú tiež rozhodujúce pre úspech mandľových pusiniek: makrónky pečte pri otvorenom ťahu (= mierne pootvorené dvierka rúry – tip: vareška medzi dvierkami a rúrou) 10 až 15 minút. Nastavenie teploty si musíte zistiť sami: medzi 150 a 170 °C. Po vychladnutí vždy spojte dve makrónky ganache, maslovým krémom alebo želé. „Plnka, skutočný nositeľ chuti, nesmie byť v žiadnom prípade príliš sladká,“ dodáva Anna. A farba?

„Na jednej strane sa k potravinárskym farbivám staviame čoraz skeptickejšie, na druhej strane je farba alfou a omegou makróniek.“ Scheiblhofer najradšej pracuje bez farieb, ťah štetca s potravinárskou farbou alebo zlatom na hotovú makrónku podľa neho stačí.

Už nejaký čas sú v móde sladko-slané kreácie makróniek, ako napríklad od už spomínaného génia cukrárstva Pierra Hermého, ktorý vytvoril kompozíciu z malín, červenej papriky a parmezánu. „Biela čokoládová makrónka s olivovým ganache a vo vnútri kúštik slanej zelenej olivy, to je moja obľúbená makrónka,“ nadchýna sa Scheiblhofer. „Mnohí si myslia, že makrónky s prísadami, ako je slanina, mutujú na slané pečivo, ale to nie je pravda. Cukor v mandľových pusinkách dodáva konzistenciu, nedá sa vynechať. Makrónky zostávajú sladkosťou.“

Makrónky sa spravidla servírujú pri izbovej teplote**. Pre objektívnosť treba podotknúť, že výroba makróniek v začiatočnom štádiu učenia je spojená s vysokou časovou náročnosťou a určite aj s nárokmi na nervy, pričom sa potvrdzujú staré múdrosti typu „žiaden učený z neba nespadol“ (cvičenie robí majstra) a „trpezliví budú odmenení“. —
*Francúz Charles Ranhofer pracoval vyše 30 rokov ako šéfkuchár v slávnej reštaurácii Delmonico’s v New Yorku a je považovaný za najväčšieho amerického šéfkuchára všetkých čias. Svojou legendárnou kuchárskou knihou „The Epicurean“ vytvoril americký náprotivok k Escoffierovmu „Guide Culinaire“.

**Scheiblhofer: „Makrónky dajte bezpodmienečne pred servírovaním do chladničky, ešte lepšie do mrazničky a pomaly nechajte rozmraziť v chladničke, tak budú makrónky také, aké majú byť: ľahko navlhčené, s krehkým zahryznutím, vzdušne jemné – ale nie drobivé – v žiadnom prípade suché!“

Hostinec rodiny Rauch
8343 Trautmannsdorf 6
Tel.: +43/(0)3159/41 06
www.steirawirt.at

Du Bonheur
Brunnenstraße 39, 10115 Berlin
Tel.: +49/(0)30/56 59 19 55
www.dubonheur.de

Tian
Šéfkuchár cukrár Thomas Scheiblhofer
Himmelpfortgasse 23, 1010 Wien
Tel.: +43/(0)1/890 46 65
www.taste-tian.com

Recept od Richarda Raucha

Tekvicové makrónky/Kačacia pečeň/Isabella krém

Richard Rauch z „Steira Wirt“ pripravil pre A la Carte recept na svoje pikantne plnené makrónky, medzitým už skutočné
klasiky „Steira Wirt“:

Makrónky:
250 ml tekvicovej šťavy
celá škorica
klinčeky
pomarančová kôra
1 g xantánu
40 g cukru
34 g albumínu
aníz, múčka z výliskov tekvicových jadier, sečuánske korenie

Kačacia pečeň:
¼ jablka
½ červenej cibule
troch rozmarínu a tymianu
140 g prepusteného masla
160 g hydinovej pečene
1 vajce
80 ml smotany na šľahanie
soľ, korenie

Isabella krém:
hrozno Isabella, odstopkované
soľ
3 g agar-agaru

Makrónky:
Tekvicu ošúpte a odšťavte, nechajte zovrieť, ochuťte škoricou, klinčekmi a pomarančovou kôrou a nechajte 20 minút lúhovať. Vmixujte xantán, následne sceďte cez sito. Pridajte cukor a albumín a v kuchynskom robote vyšľahajte na tuhý krém. Posypte anízom, múčkou z výliskov tekvicových jadier a sečuánskym korením.

Hmotu naplňte do cukrárskeho vrecka s okrúhlou špičkou a na plech vystlaný papierom na pečenie nastriekajte kôpky s priemerom 2½–3 cm. Nechajte sušiť asi 12 hodín pri 55 °C s cirkuláciou vzduchu.

Kôpky vydlabte lyžičkou na melón (parížskou lyžičkou).

Kačacia pečeň:
Jablko umyte a nakrájajte na malé kúsky. Cibuľu ošúpte, takisto nakrájajte na malé kúsky, osušte a nadrobno nasekajte. Potom nakrájané jablko, cibuľu a bylinky opražte na panvici dosklovita. Maslo raz nechajte zovrieť a preceďte cez plátno, pričom vodu nechajte v hrnci. Maslo nechajte krátko vychladnúť a rozmixujte s pečeňou, vajcom, smotanou na šľahanie a cibuľovou zmesou. Ochuťte soľou a korením.

Dôležité: Všetky ingrediencie by mali mať rovnakú teplotu.

Zmes dajte do zapekacej misy a pošírujte vo vodnom kúpeli pri 78 °C asi 45 minút. Poznámka: Test uvarenia urobte dreveným špajdľou. Zmes dohladka vymiešajte a naplňte do cukrárskeho vrecka.

Isabella krém:
Hrozno Isabella dajte do hrnca a nechajte zovrieť; následne prepasírujte cez sito. 400 ml šťavy nechajte zovrieť s agar-agarom a nechajte vychladnúť. V mixéri vymixujte na hladkú hmotu a naplňte do cukrárskeho vrecka.
Makrónky naplňte malým kopčekom Isabella krému a doplňte krémom z kačacej pečene.

Knižný tip
Macarons
Pierre Hermé
Vydavateľstvo: Knesebeck
ISBN: 9783868738391

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!