Vitajte späť v normalite. Chápeme, že ste si pri čítaní vyššie uvedeného pomysleli vyššie uvedené, avšak mýlite sa v našom zámere. Dúfame, že sme váš osobný pôžitok z čítania nasledujúceho stĺpca merateľne zvýšili tým, že sme vás prekabátili, aby ste časopis otočili alebo, kto vie, začali čítať v stoji na hlave.
Prosím, nepovažujte toto malé obťažovanie za nerozumnú požiadavku, ale za rituál. A rituály zvyšujú pôžitok. To nehovoríme my, to hovorí veda. Pod nadpisom „Rituály robia jedlo chutnejším“ informoval Spiegel nedávno o štúdii zverejnenej v odbornom časopise Psychological Science, ktorá dokazuje, „že pevné, symbolické úkony pred jedlom robia potraviny chutnejšími. Efekt, ktorý nastal nielen pri čokoláde, ale aj pri mrkve.“ A tlač informovala ako doplnok, ako sa dá radosť z mrkvy odborne zvýšiť: „Tentokrát bol konzum sprevádzaný divokými pohybmi rúk, umelým rituálom, ktorý si vymysleli výskumníci.“ Výsledok: Skupine probandov mávajúcich rukami „chutilo lepšie, boli by za to aj viac zaplatili“.
To nie je len dobrá správa pre všetkých, ktorých deti si svoje jedlo pred konzumáciou napr. zásadne triedia podľa farieb, farebne homogénne prvky usporadúvajú podľa veľkosti a potom ich konzumujú v zostupnom poradí podľa RAL katalógu farieb, nie, aj pre gastronómiu sa otvárajú nové dimenzie spokojnosti zákazníkov a optimalizácie pridanej hodnoty.
Pred naším vnútorným zrakom už vidíme, pre zvýšenie radosti z malého pozdravu z kuchyne, sambové hady tancujúce cez podniky, ľudské pyramídy vítajúce príchod rybieho chodu a počujeme viachlasné Doo-Wop zbory znejúce pri oslave dezertu.
Zmiernenie krivdy, ktorú mnohí špičkoví kuchári tajne prechovávajú, že ľudia nedokážu dostatočne oceniť genialitu ich výtvorov, by bolo len – hoci vyslovene príjemným – vedľajším efektom.
Prosím, vykonajte teraz nasledujúci rituál, aby ste si mohli tento článok vychutnať ešte viac: Vstaňte, pristúpte s pohárom vína k oknu a nechajte si tri minúty v mysli rekapitulovať udalosti posledného roka, zatiaľ čo sledujete pestrý ruch na ulici. Potom sa opäť posaďte a čítajte ďalej.
Aspoň na špici kulinárskej avantgardy tieto výsledky výskumu zrejme predvídali a z nich vyplývajúce dôsledky predvídali. V kodaňskom Noma napríklad bolo bylinkové praženicové jedlo na vlastnoručnú prípravu, pri ktorom hostia museli na povel digitálneho budíka v stanovenom čase vložiť komponenty do predhriatej liatinovej panvice, aby si následne s plnou pýchou majstra vychutnali svoje perfektne uvarené digitálne bylinkové vajce.
A v Mugaritz v San Sebastian boli všetci stravníci v podniku naraz vyzvaní, aby drvili obilie v mažiaroch, čo nebola len veľká zábava, ale bolo to odmenené aj zaliatím obsahu mažiara polievkou, čím sa celkovo jedlo, ktoré by bolo pri jednoduchom servírovaní možno posúdené ako „fádne“ alebo „to bol najslabší chod“, okamžite stalo nezabudnuteľnou lahôdkou.
Tešíme sa teda už na pôžitok prinášajúce rituály ako kvíz syrov (syrársky someliér skúša názvy, typy mlieka a krajiny pôvodu po tom, čo vysvetlil 57 špecialít z vozíka. Objednať si možno len to, čo ste si zapamätali), špeciálnu skúšku morských plodov (homár prichádza v pancieri, naaranžovaný na nástroji potrebnom na jeho rozloženie) a samozrejme celkom obzvlášť na rituál jedenia „Sound of Silence“ („A kým sa sústredíte na svoje jedlo, dovoľujeme si vypnúť to otravné easy-listeningové vyhrávanie z reproduktorov“).
Nech sa na to pozriete z ktorejkoľvek strany, toto A la Carte je skutočne magazín o pôžitkoch plný inovatívnych nápadov.