Text: Peter Rabl, Foto: poskytnuté
Prehliadkové mólo vodky a sushi
Ibiza. Názory na ňu môžu byť rôzne. Jedni nadšene hovoria o skrytých možnostiach, ako si užívať dobrý
život ďaleko od davov. Vtedy sú majiteľmi finky na pozemku s rozlohou tisíce štvorcových metrov. Tí druhí finku nevlastnia, zato majú nutkanie ponoriť sa do davu, ktorý sa v lete v noci vlní do rytmov bezostyšne predražených DJ-ov. Aj tak sa dá. Že sa návštevníci Ibizy dokážu na ostrove aj dobre najesť, je nespochybniteľné. Rovnako ako skutočnosť, že plážové kluby a ich reštaurácie patria k tým najkrajším a najlepším. So šarmom Capri alebo Azúrového pobrežia sa nedokáže merať ani jeden z najlepších klubov, Blue Marlin. Veľa bielej kože a k tomu ladiaci hostia z Frankfurtu či Moskvy. Ale atmosféra je jedinečná, hudba v poriadku a predovšetkým reštaurácia so západom slnka zahrnutým v cene stojí za návštevu. Budú vám tam servírovať smiešne predimenzované kokteily, neskôr miestne ružové vína. Langusta z miestneho úlovku, ak je teda skutočne z neho, je v každom prípade dobrodružne kalkulovaná. Červené krevety, pravdepodobne letecký tovar zo Španielska alebo Talianska, príliš mäkké a tým na hranici vrátenia späť. Ale nikde, taký pocit sa vkráda hosťovi, nie je lepšie sushi ako tu. Perfektne pripravené, dokonalé produkty. Klub sa mimochodom nachádza len 20 minút od letiska – ak by ste v lete dostali darované nejaké poukážky na letenky.
Blue Marlin, Ibiza
Cala Jondal Beach
Denne 10–3 hod.
Kuchyňa: nedeľa 13–19, 21–1, po.–so. 13–19, 20–1 hod.
Tel.: +34/971/41 01 17 & +34/971/41 02 70
www.bluemarlinibiza.com
La Fontelina
Bláznivo krásne
Dve skaly vyčnievajúce z blankytne modrého mora si fotoaparáty hostí na Capri skutočne získali. Či si ich odfotia z lode alebo z vyhliadkových bodov na slávnej Via Tragara, je nakoniec otázkou peňaženky a cestovných zvyklostí. Žiadny luxusný krížnik tohto sveta nedokáže ponúknuť neporovnateľnú atmosféru Fontelliny, ktorá je akoby vytesaná do pláže a skaly; v skutočnosti ide o baraku z pár namontovaných dosiek a lešení, núdzovo prikrytú pár plachtami proti slnku alebo niekoľkým dažďovým prehánkam. Šarm tohto miesta spočíva okrem iného v jeho ťažkej dostupnosti. Z pevniny sa k nemu priblížite po zhruba polhodinovej pešej túre, niekoľko sto metrov nadol, dosť neschodnou cestou, a myšlienka, že večer musíte túto cestu absolvovať naspäť do kopca, už možno mnohých odradila od výletu na túto malú pláž oproti slávnym skalám Faraglioni. Pre nositeľov sandálov je teda Fontellina tabu. Druhá cesta vedie cez more vodným taxíkom, menej namáhavá, ale nie lacná zábava. Fontelina existuje od roku 1949, čo neprekvapuje, pretože ostrov Capri bol už v Rímskej ríši u cisárov veľmi obľúbený (Tiberius a Augustus) a koncom 19. storočia bol pre ľudí s peniazmi, ako bol Alfred Krupp, po ktorom je pomenovaná úzka cesta kľukatiaca sa skalou, vyhľadávaným útočiskom na realizáciu potrieb, ktoré boli vtedajšom Nemecku málo akceptované. Pár stolov blízko skaly, len pár metrov od krištáľovo čistého Stredozemného mora, bol recept na úspech, ktorý vtedy rovnako ako dnes funguje perfektne. Strach, že vás tu len kvôli spektakulárnej lokalite ošklbú od hlavy po päty, je neopodstatnený. Hoci Capri nie je nikde skutočne lacné. Človek sa posilní klasicky po caprijsky, teda podávajú sa paradajky vo veľkom množstve, buď s úžasnou mozzarellou z okolia alebo ako súčasť predjedlového taniera s rybami, morskými plodmi a artičokami očarujúcej kvality a čerstvosti. Ak vongole, o ktorých kvalite sa nám ďalej na severe bohužiaľ často len sníva, nemajú práve v mechanizme soľ alebo piesok, chutia úžasne. Dezerty sú rovnako osviežujúce ako ovocné, vína pochádzajú, ak nie priamo z ostrova, tak samozrejme z Talianska. Na oddych po obede sa ponúkajú prenajímateľné matrace v modro-bielej farbe, ktorých denná sadzba naznačuje, že sa kúpeľný hosť nachádza na jednej z najslávnejších pláží
Európy.
La Fontelina, Capri
Via Faraglioni, 80073 Capri (NA)
Tel.: +39/081/837 08 45
Polovica apríla–polovica októbra
Kuchyňa denne 12.30–16.30 hod.
Lodná kyvadlová doprava do Marina Piccola každých 30 min. od 15–18.30 hod.
www.fontelina-capri.com
Sansibar
Nepremokavé oblečenie, šampanské a klobása s kari (Currywurst)
V dunách ostrova Sylt sa skrýva Sansibar, v skutočnosti predimenzovaná chata s terasou a jednoducho zariadenými hosťovskými izbami. No skrývanie jej bohužiaľ veľa nepomáha. Denní turisti, zvedavci, stáli hostia a prechádzajúci sa nepoznajú zľutovanie, pokiaľ ide o boj o posledné miesta. Vôbec nie nudní ľudia v obsluhe na obed rezervácie neprijímajú. Cez pult sa tam predajú desiatky klobás Currywurst a či si hostia k tomu objednajú niečo z perfektne zásobeného vínneho lístka, je nepodstatné. Je tam ale aj kambala, taká obrovská, že ju len ťažko zvládnu aj štyria silní jedáci. Taká dobrá, že šéfkuchári, ktorí sú v sprievodcoch hodnotení o niečo vyššie, by si mohli u tímu Sansibar raz urobiť ochutnávkový kurz. K tomu zemiaky na kocky so smotanou, omáčka definovateľná len pre expertov, ľahko citrónovo-maslová, a koreňová zelenina. Vraj kultová jahodová bowle ako aperitív chutí po mále až ničom, čo však atmosfére na nálade nijako neuberá. Večer to býva o niečo noblesnejšie, prijímajú sa aj rezervácie. Elita ostrova Sylt, ak radšej neostáva doma, sa zastaví na skok. No časy, keď na ostrove oslavoval jetset, sú preč rovnako, ako už tento jetset neexistuje. Tak sa úspešný produkt Sansibar vracia k sláve starých čias. Časopisy Sansibar, móda Sansibar, produkty Sansibar (kari omáčka ku klobáse, žiadny vtip). Ponuka vín je skutočne prvotriedna, ako bolo spomenuté, a už len tá stojí za návštevu. História Sansibaru sa podobá na mnohé iné, medzičasom preslávené plážové podniky. Najprv kiosk s malou ponukou, postavený v roku 1974 švábskym kuchárom, potom vyhorel, znova postavený vo väčšom. Prichádzalo stále viac hostí, dokonca aj reštaurační sprievodcovia spozorneli. Marketing potom beží ako po masle. A človek sa nečuduje, keď v lietadle, ktoré vezie hosťa na Sylt, dostane – ako už medzičasom všade v Nemecku – ponuku takzvaného menu Sansibar. Máme byť na krčmára nahnevaní, keď sa pokúša zarobiť si trochu peňazí?
Sansibar, Sylt
Hörnumer Straße 80
25980 Sylt OT Rantum
Tel.: +49/4651/96 46 46
Denne 10.30 až do konca
www.sansibar.de
La Co(o)rniche
Piesok a štýl
Najväčšia duna Európy a miesto, o ktorom Philippe Starck tvrdí, že je najkrajšie na svete. Na brehoch Bassin d’Arcachon postavil vizionársky podnikateľ Louis Gaume rezorty pre návštevníkov z Bordeaux a Paríža, jednou z najväčších atrakcií sa mal stať hotel Corniche. Stal sa. Pred niekoľkými rokmi hotel prešiel faceliftom, Starck ho nanovo zariadil v snehobielom štýle. V skutočnosti tu úplne chýba shabby chic, ktorý charakterizuje mnohé plážové reštaurácie predstavené v tomto príbehu. Co(o)rniche je teda štylistickým vybočením, ale nedá sa inak, než ho odporučiť. Pod dohľadom čajok a kitesurferov, ktorí sa preháňajú ponad hlavy hostí, sa človek usadí. Lístok pripomína kompendium všetkých morských živočíchov, ktoré sa dajú z Atlantiku vytiahnuť udicou, sieťou alebo rukami. Samozrejme, majú mäsité Gillardeauy a ich kvalita je pozoruhodná, no oveľa zaujímavejšie sú malé ustrice, miláčikovia miestnych gurmánov. Nechajte si teda servírovať ustrice, morské slimáky, langustíny, krevety v rovnako rozličných veľkostiach, polovičné homáre a kraby, ktoré vedľa terasy perfektne temperované na poriadnom ľade čakajú na jedákov. Majú však aj šalát niçoise, špagety Carbonara a terinu z husacej pečene. Namiesto steaku z grilu alebo kurčaťa by ste mali radšej siahnuť po morský jazyk, nádherná ryba opečená na masle. Pre cestovateľov s tučnými peňaženkami má dom pripravené aj hotelové izby. Krajšie sa pri Atlantiku asi málokde dá prenocovať a už vôbec nie raňajkovať.
La Co(o)rniche
46, Boulevard Louis Gaume, 33115 Pyla-sur-Mer
Tel.: +39 (0) 5 56 22 72 1
www.lacoorniche-pyla.com
Nikolas Tavern
Gurmánska jaskyňa
Na ostrove Santorini sa okrem obligátneho uctievania západu slnka v Oia odporúča krátka zachádzka k vykopávkam v Akrotiri. Hoci sú práce kvôli kríze práve prerušené, je tam dosť k videniu na to, aby to podalo informácie o spôsobe života prvých imigrantov, ktorí vtedy osídlili ostrov. Toľko možno skonštatovať: Ich stravovacia kultúra nebola práve najhoršia. Dnešnému Grécku vyčítajú kritickí jedáci opak a len pár minút pešo od archeologických nálezísk ich vyvedú z omylu. Slávna taverna Nikolasa a jeho rodiny leží v piesku a skalách, spracovaná tak blízko mora, že pri troche vetra sú stoly chránené priehľadnou plastovou plachtou. Spektákulárne sú však potom jedlá, ktoré predvádzajú, čo dokáže kuchyňa na Santorini. Príklady? Baklažán sa pripravuje vcelku v horúcom uhlí, potom ošúpe, vidličkou rozdrobí a s cesnakom a olivovým olejom servíruje vlažný. Naturálna kuchyňa brut. Ako sa Nikolasovi a jeho ľuďom darí zabezpečiť, respektíve vyrobiť šaláty takej čerstvosti, veľmi dobré ovčie syry, feta a ešte lepšie fazuľové pyré (špecialita ostrova), je ich tajomstvo. Hromadné stravovanie vyzerá v každom prípade inak. Kto potom neupadne do vytrženia, keď sa servírujú čerstvé grilované sardinky a jemné, rovnako majstrovsky grilované chobotnice, tomu už ťažko pomôcť. Antitéza k turistickému luxusu, s ktorým sa na tomto ostrove – rovnako ako na Mykonose či Rodose – často stretávame – nemohla byť lepšia ako v tejto taverne pri mori s penivými vlnami.
Nikolas Tavern,
Santorini
Akrotiri Beach, Akrotiri
Tel.: +30/22860/823 03
www.thecave-ofnikolas.gr
Les Salins
Naboso v Saint Tropez
Saint Tropez, pretože po prvé je tam tak krásne a po druhé tento klub je skutočne v Saint Tropez. Idete a idete von na Cap, vily a hotely ubúdajú, stromy, prikrčené brutalitou mistrálu, pribúdajú. Potom more, pred ním viacposchodová chata. Malá pláž a akoby to celé bolo večné provizórium, niekoľko radov režisérskych kresiel a holé stoly pod slnečníkmi. Človek tu je doslova „les pieds dans l’eau“ (nohami vo vode), ako nadšene hovoria Francúzi, keď tým myslia, že je čas zbaviť sa plážovej obuvi a sandálov a kúpať si nohy v teplom piesku alebo v mori, ktoré je len jeden až dva metre od nich. Že v Les Salins majú ryby, nikoho neprekvapí. Majú však aj paellu s kurčaťom, naozaj dospelé mušle, ryžu a čili, alebo aj grilovaný teľací kotlet. Objednať si to posledné sa však zdá smiešne vzhľadom na kvalitu zapečených mušlí alebo vcelku ukážkovo s grilovacím vzorom ugrilovaného morského vlka, ktorý sa podáva s nádychom olivového oleja a feniklových semienok. Predtým si múdry človek pre istotu objedná rundu malých vyprážaných rýb, ktoré sa jedia rukami (princíp From Nose to Tail) a pred hodovaním sa namáčajú do oranžovo sa lesknúcej omáčky Rouille. Čo je možno zaujímavé: Na rozdiel od Club 55 sa celebrity tomuto miestu skôr vyhýbajú, čo v podstate tvorí aj jeho čaro. Buďte však prosím pokojní, zásoby šampanského sú celkom postačujúce. Aj ne-celebrita je smädná. Mladé dámy a páni v obsluhe, ktorí si uvedomujú, že pracujú na jednom z najkrajších pracovísk na svete, sú primerane motivovaní. A ešte niečo: Večer by malo byť o poschodie vyššie dostať pizze, ktoré autor síce sám neskúšal, ale podľa zdrojov jeho dôvery by mali byť vynikajúce.
Le Salins, St. Tropez
Route des Salins,
83990 Saint-Tropez
Tel.: +33 /(0)4/94 97 15 66
www.lessalins.com
Club 55
Večná mladosť
Bolo to v päťdesiatych rokoch. Roger Vadim nakrúcal so svojou milenkou Brigitte Bardot film „Et Dieu ... créa la femme“ (trochu nepresne preložené: A Boh stvoril ženu). Nakrúcanie sa konalo na pláži Pampelonne, ktorá sa pripisuje St. Tropez, v skutočnosti však patrí k menej známemu susednému mestu Ramatuelle. Tam si rodina Genevieve a Bernarda de Colmont, francúzskych dokumentaristov so sklonom k dobrodružstvu, postavila plážovú chatu, v ktorej v rodinnom prostredí hostili priateľov pečenými sardinkami, zeleninou a ružovým vínom. Madame Colmot bola veľmi dobrá kuchárka, o čom sa rozprávalo. Keď si filmový štáb prenajal podnik na tri týždne, aby sa od Curda Jürgensa cez Jeana-Louisa Trintignanta až po druhého asistenta kamery dali od rána do večera variť, nikomu nebolo jasné, že v prípade tohto „klubu“ v skutočnosti nešlo o gastronomickú prevádzku. Bernard de Colmont záležitosť s povolením čoskoro dobehol. Filmové hviezdy a tí ich mu ostali verní ako stáli hostia. Zamilovali sa do tohto miesta, strohosti prírody, božskej panorámy a slnka Azúrového pobrežia. Oceňovali nekomplikovanosť a zároveň láskavosť hostiteľov a kuchyňu, ktorá sa v desaťročiach v svojich základných črtách takmer nezmenila. Syn Colmontovcov si tu medzičasom zarobil peniaze na sto životov. Patrice však vedie Club 55 ďalej čisto pre radosť z veci, v duchu tradície, a hostia to milujú. Mnohí v obsluhe sú tu už niekoľko desaťročí, pôsobia ako zmiešaná kopa stroskotaných námorníkov. Ale hostia, niektorí slávni, iní menej, ktorí môžu byť šťastní, že po dvoch až troch týždňoch rezervácie dostanú voľný stôl, nemajú dôvod na sťažnosti.
LE club 55
43 Boulevard Patch,
83350 Ramatuelle
Tel.: +33/(0)4/94 55 55 55
www.club55.fr
To, čo pri organizácii a plánovaní vyžaduje tvrdú prácu a disciplínu, prichádza tak uvoľnene, ako si človek vysníva, keď nastane čas otvorených košieľ a blúzok, slnečných klobúkov a plážových sandálov. Kvalita ponúkaného pritom často udivuje: šampanské servírované s malinami si nemožno predstaviť lepšie a ovocnejšie. S výhľadom na pláž patriacu ku klubu sa potom rád objedná druhý alebo tretí pohár a na cenu sa tu nikto nepýta. Na lístku a neskôr na tanieri: perfektne pripravené šaláty, zelenina s dipmi, malé vyprážané ryby, podľa šťastia pri výmene oleja v kuchyni stredne veľký alebo veľký pôžitok. Potom napríklad pražma alebo morský vlk, grilovaný a letným vánkom bleskovo zbavený kostí a pripravený na konzumáciu. Z dôvodu, ktorý treba ešte preskúmať, človek v tieni veľmi improvizovane pôsobiacej terasy 55 rád siahne po ružovom víne. Pre jedných je to šampanské, pre iných poctivejší priemerný tovar z regiónu. Čašníkom a ostatným hosťom je to jedno. Prežitá rovnosť v jednej z údajne najdrahších oblastí sveta. Ak to celé po toľkých rokoch dostalo vrásky, tak sú to vrásky od smiechu hostiteľov a hostí.
