„Jedna porcia bola vždy vzadu v chladničke“, spomína Peter Spak, šéf rovnomenného tradičného viedenského výrobcu majonézových produktov a výrobcu paštét Hink. Corned beef, lisované solené hovädzie mäso, je podľa neho celkom príjemnou spomienkou na časy detstva a dospievania, na neskoré príchody domov, na vlčí hlad, na polnočné snacky. Ale ako bolo povedané, corned beef sa predsa len odkladal do zadného kúta chladničky.
Pretože človek nebol nikdy hrdý na to, že otvára konzervu so slaným, ružovým, sulcovito-pevným blokom mäsa. Konzervované mäso sa v skutočnosti jedlo vždy osamote, v momentoch a stavoch, keď bolo človeku imidž produktu úplne jedno, keď mal práve na to chuť, keď to v tej chvíli musel byť práve corned beef. A možno práve preto, že nič iné nebolo poruke.
Konzervované mäso je nepochybne jednou z potravín s najnižším renomé, aké vám napadnú, zaradené niekde medzi surimi a analógový syr. Nie nadarmo sa „Spam“, názov značky produktu (akronym zo Spiced Ham) amerického výrobcu a pioniera v oblasti konzervovaného mäsa Hormel Foods z Minnesoty, stal označením pre nevyžiadané hromadné e-maily (čo sa však stalo až vďaka geniálnej scénke britskej komediálnej skupiny Monty Python z roku 1970). Spája sa s ním masová výroba, separované mäso, dusitanová soliaca zmes, konzervačné látky a dorezané prsty pri otváraní tej špeciálnej kónickej konzervy s prispájkovaným kľúčikom. A ten pach psieho žrádla …
Je preto najvyšší čas urobiť zadosť dobrej povesti corned beefu. Čím by sa mal najprv vysvetliť tento pojem, čo vôbec nie je také jednoduché. Corned beef totiž znamená v prvom rade nasolené hovädzie mäso, konzerva v tom ešte nie je zahrnutá. A tu prichádza na rad babylonský zmätok okolo corned beefu, pretože v Anglicku a Írsku, kde malo solené mäso ako strava pre námorníkov dlhú tradíciu a v ranom 19. storočí vznikol aj priemysel na konzervované solené mäso, rozumejú pod corned beefom približne to isté ako u nás, hoci nie celkom, pretože v Írsku sa corned beef vyrába aj v samotných mäsiarstvach, predáva sa a Íri ho jedia počas sviatkov, ako je Deň svätého Patrika, s kapustou.
V USA, konkrétne vo veľkých mestách na východnom pobreží, v žiadnom prípade nejde o konzervované mäso, keď sa hovorí o corned beefe. Tam tento názov znamená nasucho nasolené, varené hovädzie hruď („Brisket“), teda v podstate brata pastrami, ktorá sa tiež údi a korení a ktorá sa tam používa podobne ako táto: nakrájaná na tenké plátky a vložená do legendárneho sendviča Reuben. Corned beef je v New Yorku, Bostone, Philadelphii a New Jersey nenahraditeľnou súčasťou deli kultúry a ako tradičné jedlo Novej Anglicka, ako sa uvádza, bolo kedysi aj súčasťou jedálnych lístkov grandhotelov. Balí sa však corned beef aj v USA do konzerv? Ťažko, hoci to opäť nie je otázka princípov, ale skutočnosti, že konzervované mäso pre americký aj medzinárodný trh sa dnes vyrába hlavne v Brazílii.
A neboli by to 20. roky 21. storočia, keby aj v sektore konzervovaného mäsa neexistovali pokusy o zušľachtenie kvality produktu a spracovania: japonská konzerváreň Nozaki’s má napríklad v sortimente corned beef z Wagyu (objednaný exemplár, žiaľ, neprešiel colnicou), nemecké tradičné veľkomäsiarstvo Sostmann plní pre Manufactum bio-hovädzie mäso z chovu na pastvinách do konzerv a pred rokom uviedol Hink na trh aj „ušľachtilý roastbeef“: zo zadného stehna mladého býčka z Horného Rakúska so štyrmi druhmi korenia.
Táto myšlienka vraj nie je taká nová, hovorí Peter Spak, už pred desiatimi rokmi vyrobil na objednávku Johanna Lafera corned beef v troch príchutiach a naplnil ho do pohárov. Aj pre obchodníka s rybami a chovateľa bio-hovädzieho dobytka Franza Aiblera bola vytvorená exkluzívna malá séria šiestich mäsových konzerv v pohári, medzi nimi aj corned beef z falošnej sviečkovej, stehna a pliecka. Teraz však konzerva, po prvé preto, že solené mäso v pohári má predsa len tendenciu na povrchu šednúť, a po druhé preto, že konzerva je jednoducho originál a okrem toho sa až do 80. rokov u Hinka vyrábala a plnila do výraznej bielej hranatej konzervy. „Pri rybách (v roku 2016 uviedol Hink na trh sériu konzervovaných sladkovodných rýb) sme videli, že spotrebiteľ je pripravený na vysokokvalitný produkt v konzerve a je ochotný zaň aj niečo zaplatiť. Tak sme si povedali: Skúsme to.“
Samozrejme, pokúsil sa získať túto typickú konzervu na corned beef pre svoje solené mäso z mladého býčka, „ale výrobcovia takýchto konzerv ani neodpovedali na moje e-maily, pod 100 000 kusov sa nedá nič robiť“. A corned beef od Hinka sa vyrába v dávkach po 600 až 700 kusov, nie tisíc.
Takže zobral úplne normálnu okrúhlu štandardnú konzervu, z ktorej mäsový blok prirodzene nevykĺzne tak chutne a ktorá tiež neponúka špeciálnu ceremóniu otvárania kľúčikom. Ale zato Spak a jeho šéfkuchár Sascha Huber pridali ešte raz a vydali sériu Corned Boar z diviačieho stehna a sériu Corned Deer z jeleňa. Od jari predal už štyri až päť dávok po 400 kusov, nie zlé na lacný produkt, ktorý je s cenou nad desať eur predsa len dosť drahý. Či tieto produkty propaguje ako plnku pre „Austro-Reuben“ alebo súčasť „horského labskausu“? „Nie, konzervy s corned beefom predávame úplne tradične ako ,desiatu‘“, hovorí Spak.
Apropo, konzervované mäso a desiata: Obrovským trhom pre konzervované mäso – či už corned beef alebo bravčový Spam (u nás známy ako „raňajkové mäso“) – sú Filipíny a prekvapivo Južná Kórea. To sa tam podľa najprominentnejšej kórejskej šéfkuchárky v Rakúsku Sohyi Kim dostalo po kórejskej vojne s americkými okupačnými vojakmi a etablovalo sa predovšetkým vo forme Dosirak, kórejskej verzie Bento boxu. Pre mäsovú zložku tohto prenosného jedla sa väčšinou párky alebo plátky konzervovaného mäsa namáčajú do rozšľahaného vajíčka a vyprážajú, „ako parížsky rezeň“, smeje sa Sohyi Kim, a potom sa kombinujú s vajíčkom, kimchi, ryžou a zeleninou. Aj o druhu ostrého guláša s konzervovaným mäsom, ktorý sa je spoločne po namáhavých projektoch, Kim vie, „pre mňa je to väčšinou príliš mastné“. U mladých ľudí v Kórei, ktorí už nevedia alebo nechcú náročne variť, je konzervované mäso v každom prípade veľmi obľúbené, surové sa však nikdy neje, „vždy sa pripravuje alebo spracováva“.
Pýtame sa Petra Spaka, či má po býkovi, diviakovi a jeleňovi v rukáve nejaké ďalšie projekty s corned beefom? Napríklad jahňacie, kozie alebo byvolie?
„Nejaká hlúposť nám určite napadne …“
Hink, Corned beef z rakúskeho mladého býka
210 g, 8,10 €
www.hink.wien
8/10
Plochá konzerva je naplnená až po okraj, aspik sa tu takmer nevyskytuje. Farba soleného mladého býka mierne inklinuje k purpurovej, predovšetkým však hrubá, miestami vláknitá štruktúra dáva najavo, že ide napriek konzerve o skutočné mäso zo skutočného zvieraťa. Soliaca zmes zanecháva túžbu po chladnom nápoji, hlavným chuťovým dojmom je však rozmanitosť korenia s jeho chladnou ostrosťou, ktorá dodáva tomuto konzervovanému mäsu nádych výnimočnosti. Plnka do Reubenu? Celkom mysliteľné.

Hink, Corned Deer z rakúskeho jeleňa
210 g, 10,95 €
www.piccantino.at, www.hink.wien
8/10
Najtemnejšia kapitola programu Hink Corned: purpurová s ľahkými oxidovými akcentmi. Konzistenciou opäť mäsivejšia, pevnejšia v zhryze, pričom Peter Spak všeobecne odporúča produkty chladiť, pretože sa pracuje tak prirodzene, ako je to možné, a pevnosť pri teple prirodzene klesá. Napriek silnému koreniu so soľou, rôznymi vianočnými arómami a redukciou z portského vína sa chuť zveriny skutočne prejavuje. Všestranne použiteľné.

Hink, Corned Boar z rakúskeho diviaka
210 g, 9,90 €
www.hink.wien
6/10
Mäso z diviačieho stehna, solené a korenené, teda vlastne ušľachtilý Spam. Staroružová, menej vláknitá a „mäsitá“ než býk, krémovejšia, pripomína trochu hrubú nátierku.
Z chuti mäsa cítiť už len málo, tón udáva gin a borievka. Chce byť skôr pikantnou nátierkou na chlieb, ktorou aj je.

Manufactum Bio-Corned Beef
200 g, 8,90 €
www.manufactum.at
6/10
Corned beef nemeckého distribútora kvalitných produktov s nárokom na autentickosť býva v menšej, vyššej konzerve, trblieta sa ružovo, je pokrytý vrstvou aspiku. V zhryze pripomína skôr niečo tuhšie sugo, v ústach je krémový, disponuje typickou arómou, je celkom jemne solený a neponúka žiadne ďalšie aromatické prvky.
