Georg Gilli je prvý v rodine, ktorý po piatich generáciách NESTAL mlynárom. Aj samotný mlyn už dlho stojí. Napriek tomu sa dnes v starom murive opäť nachádza mlecí stroj. Georg lisuje vysokokvalitné jedlé oleje zo špeciálnych semien a odteraz „melie“ aj ocot.
Privítanie má na starosti Amy – pozorná a priateľská teriérka, ktorá svojho pána Georga Gilliho sprevádza takmer všade. Práve sa zdvihla zo svojho miesta na dvore a hlasno oznamuje príchod nováčikov, ako sa patrí. Slnko svieti na hrboľatú dlažbu a človek má takmer pocit, že počuje dupot kopýt z dávnych čias. Keď sem, na hranicu medzi oblasťami Waldviertel a Weinviertel k mlynu Eggenburger Kanzlermühle, prichádzali ťažko naložené konské povozy, aby priniesli obilie poľnohospodárov na mletie, a voda potoka Schmida poháňala mlynské kolesá. Dnes je pánom domu Georg Gilli. Je olejový mlynár. S citom a nákladne zreštauroval historickú stavbu a pri jej prevádzke začal písať novú kapitolu. Georg vyrába „a Ö“, vysokokvalitné oleje z domácich biosemien.
Georgova rodina je na tomto výnimočnom mieste doma už 85 rokov. Otec, Georg starší, bol posledným mlynárom, ktorý nakoniec s ťažkým srdcom prevádzku zastavil. Príliš malý, málo konkurencieschopný, príliš nerentabilný – to boli zistenia. Sem-tam prišiel starý otec Albert, aby nechal starý stroj bežať. Až do roku 2004, keď požiar nakoniec všetko zničil. „Náš mlyn bol kompletne z dreva – aj všetky spoje a potrubia,“ rozpráva Georg Gilli. „To bol na jednej strane dôvod, prečo sme produkovali úplne špeciálnu múku – produkt bol vždy v kontakte s drevom. Ale bohužiaľ to bol aj dôvod, prečo bolo najvyššie poschodie ohňom úplne zničené.“ Hasiaca voda navyše premenila podlažia pod ním na nepoužiteľné ruiny. „Múka a voda sa vynikajúco spájajú,“ ako to Georg Gilli trochu sarkasticky formuluje.
Viac ako desať rokov stará stavba potom stála, a rodina Gilliovcov sa úplne špecializovala na obchod s obilím. Až kým sa Georg po štúdiu ekonómie a zahraničných prácach v Írsku a Anglicku nevrátil domov. Dovtedy profesionálne viedol viacero podnikov, ako majú koncipovať svoje podnikanie, teraz sa stal svojím vlastným poradcom. „Postavil som množstvo flipchartov a úplne podľa učebnice analyzoval, čo by to do budúcnosti mohlo byť.“ Čo nasledovalo, bol intenzívny prieskum, niekoľko mesiacov prestavby a veľa ďalšieho. Potom sa zrodila jeho značka „aÖ Iss Dialekt“.
Od roku 2015 vyrába Georg Gilli pod touto značkou jedlé oleje. A tam, kde sa kedysi zrnká obilia menili na bielu múku a svišťali prevodové remene, dnes stojí závitovkový lis a fľaša za fľašou sa plní týmito intenzívnymi elixírmi. „Chcel som aj starú budovu opäť oživiť, je to jednoducho srdce našej rodiny,“ hovorí k tomu olejový mlynár. Dodatok: „A nestavať niekde novú halu, aj keď by to bolo o dosť lacnejšie...“
Georg Gilli patrí ku generácii potravinárskych remeselníkov, ktorí píšu svoj úspešný príbeh novým rukopisom: so zázemím strategických ekonomických vedomostí, veľkým osobným nasadením a najvyššími nárokmi na kvalitu. „Najdôležitejšie sú, samozrejme, semená. Pretože síce môžem z dobrého východiskového materiálu vyrobiť zlý konečný produkt, ale naopak to nejde.“ Svojich dodávateľov – všetko poľnohospodárov, ktorí sú doma v okruhu niekoľkých kilometrov – pozná osobne a neustále chodí aj po poliach, aby videl, ako sa všetko vyvíja. „Aktuálne napríklad rád zverejňujem krátke videá o vývoji ľanu online. Chcem, aby ľudia opäť vedeli, čo sa deje na poli a ako poľnohospodár pracuje.“
Momentálne vyrába Georg Gilli šesť rôznych olejov: zo slonovinových jadier svetlice farbiarskej z Waldviertelu, rovnako ako zo semien konope a slnečnice, ľanu a ľaničníka. Odnedávna patrí do repertoáru aj tekvicový olej, hoci Gilli – na rozdiel napríklad od štajerských výrobcov tekvicového oleja – pracuje len s nepraženými jadrami. „Tekvicu nie je ľahké lisovať,“ povedal k tomu, „skrátka preto, lebo obsahuje veľmi veľa oleja. Tam treba trochu experimentovať, kým je všetko také vyvážené, ako chcete.“
Jeho oleje sú výlučne za studena lisované – čo znamená, že sa nepridáva žiadne dodatočné teplo – a biologicky certifikované. „Od začiatku bolo jasné, že chcem pracovať len s rakúskymi bioproduktmi.“ Pri samotnom procese lisovania ide predovšetkým o dobrý teplotný pomer: čím menej tepla vzniká pri samotnom lisovaní trením jadier, tým lepšie pre olej. „Ale aj o to ťažšie, pretože ak je produkt veľmi chladný, obsiahnutý olej sa neuvoľňuje ľahko.“ Nehovoriac o rozdielnych teplotách, ktoré v samotnom mlyne panujú. „Pri desiatich stupňoch izbovej teploty sa deje niečo úplne iné ako v lete.“
Nasadenie je pracovne a časovo náročné, mimochodom pre celú rodinu, a bez podpory manželky Nicole by to nešlo. Ale úspech dáva mladému olejovému mlynárovi viac než za pravdu. Jeho oleje už boli ocenené cenami, aj zvedaví návštevníci v samotnom mlyne sa objavujú čoraz častejšie. „To mám aj tak najradšej, potom môže každý vidieť, čo robím, a ja môžem ukázať, že olej môže byť oveľa viac než len súčasť šalátovej marinády.“ Pretože to je preňho stále veľká záležitosť: ukázať skvelý kulinársky potenciál svojich olejov, a vtedy sa skutočne rozplýva: „Ľanový olej? Ten vidím úplne v sladkej oblasti. Vyskúšaj to raz: kvapka ľanového oleja na vlažné tvarohové palacinky – jednoducho vynikajúce.“
Áno, a potom by tu bola ešte vec s octom: pred niekoľkými týždňami totiž u Georga v mlyne začal bežať aj takzvaný acetátor. „To som mal už dlho v hlave. Ocot sa jednoducho hodí k oleju.“ Opäť veľa skúmal a osobne navštívil mnohých profesionálov v odbore. „Teraz som aj octový mlynár,“ hovorí žartovne a smeje sa. Momentálne pracuje predovšetkým s biovínami zo susedného Röschitzu a experimentuje so základným produktom, ktorý potom putuje na dozrievanie do sudov. A niekedy „sa odvážim aj na dobrodružstvo s balzamikom!“. Ale to je už iný príbeh ...
aÖ Iss Dialekt
Erzherzog-Karl-Ring 17, 3730 Eggenburg
Otváracie hodiny mlynskej predajne:
Po.–Pi. 8–12, 13–16.30 hod.
Prehliadky mlyna sú možné len po predchádzajúcej dohode.
Tel.: 02984/26 10 26
www.iss-dialekt.at