Artičoka
Miláčik je to kratochvíľa,
na ktorú sa teraz zameriavam.
Má telo celkom štíhle
a nosí čiapočku z tŕňov.
Goethe panej Martius:
Proti ovociu všetkých druhov
šťavnato-sladkému, chuťovo-jemnému
z najudržiavanejšieho revíru
posielam ti tuhé bodliaky.
Tieto bodliaky, nechaj ich platiť.
(Nedokážem ich zahaniť
Tie, čo nám najlepšie chutia,
hlboko v hrudi ukryté.)
Páči sa mi na nich všetko: jemné, malé, úplne mäkké lístky mladých rastlín, krásna súmernosť veľkých, silných rastlín s ich tvrdými listami a tŕňmi. Ťažké, bucľaté puky, ktoré sa jedia, a samozrejme fialový kvet, ktorý je aj tak úžasný. Sú krásne od začiatku do konca – dokonca aj v zime s ľadom a inoväťou,“ rozplýva sa Stephanie Theuringer. „K artičokám som sa dostala, pretože ich mám veľmi rada – už ako dieťa v Taliansku. Neskôr som chcela vedieť, či sa mi podarí vypestovať ich u nás v záhrade, pretože v Rakúsku je jednoducho takmer nemožné kúpiť dobré artičoky.“ Pred zhruba 15 rokmi začala mladá majiteľka Stephanie Theuringer s pestovaním artičok v Raasdorfe na Marchfelde. „V prvom roku som mala šťastie. Všetko sa mi podarilo. To skutočne prebudilo moju vášeň. Až neskôr som si všimla, že pri pestovaní sa môže veľa pokaziť, začala som k tomu pristupovať profesionálnejšie a dlho som hľadala vhodné odrody pre Marchfeld. Medzitým máme päť hektárov s artičokami.“ Na pestovanie sa používajú odrody, ktoré sú vhodné pre rakúske podnebie. Kultúra je jednoročná, čo znamená, že každý rok sa vysádzajú nové rastliny. Výsadba prebieha ručne od konca apríla do polovice mája. Aj zber je ručná práca, pričom sa priamo na poli triedi podľa štyroch rôznych veľkostí. V závislosti od počasia sa sezóna artičok začína od polovice do konca júla. Teoreticky by bol zber možný až do prvého mrazu, ale zvyčajne sa ukončuje začiatkom až v polovici októbra, aby sa splnili vysoké kvalitatívne kritériá.
V južných krajoch je tento jemný astrovitý kvet stále vítaným hosťom, a to v neposlednom rade preto, že odpustí aj jeden či druhý pohárik vína vypitý nad mieru. Vďaka horkej látke cynarín sa artičoke pripisujú mimoriadne ochranné účinky na pečeň a žlčník, preto profesionálni degustátori vína často vyrážajú s celým arzenálom artičokových kapsúl, aby prežili svoje ťažké remeslo s nepoškodenou pečeňou. Napriek ich mnohostranným liečivým účinkom sa artičoka v našich končinách pripravuje prekvapivo zriedka.
Kuchárske knihy odrádzajú záujemcov – „nováčikov“ nezrozumiteľnými návodmi, ako tento vzdorovitý bodliak ošúpať a jesť, a varujú, že sa už počas čistenia rýchlo a nevábne sfarbí. „Artičoky patria k vysokej šľachte v ríši zeleniny – a to už po stáročia. Z kuchýň krajín s veľkou kulinárskou tradíciou si ich nemožno odmyslieť. Čo nám možno chýba, je práve tento vzťah k tradičnej rodinnej kuchyni alebo aj k vlastnej zeleninovej záhrade,“ je si istá Stephanie Theuringer.
V skutočnosti to nemusí byť ani zďaleka komplikované. Artičoky sa dajú veľmi jednoducho uvariť vcelku a tak aj podávať. Na to stačí len otočením zlomiť stonku, čím sa už z veľkej časti odstránia tvrdé nejedlé vlákna z lôžka. „Artičoka musí byť zrelá, potom sa stonka dá dobre zlomiť,“ vysvetľuje Paul Ivic z vegetariánskej reštaurácie Tian ocenenej michelinskou hviezdou. Následne sa nožnicami odstrihnú asi dve tretiny špičiek listov a celá sa vloží na 30 až 40 minút do vriacej slanej vody. Smaltovaný hrniec je pritom vhodnejší ako hrnce z hliníka alebo železa, pretože artičoka by sa kontaktom s hliníkom mohla sfarbiť do sivo-čierna. Okrem toho rýchlo preberajú kovovú chuť. Artičoky sú hotové, keď sa listy dajú ľahko vytiahnuť.
Najmä špičková gastronómia, predovšetkým tá rastúca obec šéfkuchárok a šéfkuchárov, ktorí čoraz viac uprednostňujú udržateľne vyrábané potraviny, si artičoky z Marchfeldu nesmierne cení. Takmer v každom špičkovom podniku je už v jedálnom lístku nejaké artičokové jedlo. Hostia ho prijímajú vcelku dobre. „Čím sú artičoky menšie, tým menej ,odpadu‘ spôsobujú. Malé artičoky sa šúpu tak dlho, kým sa nedosiahne mäkké vnútro. Potom sa pripravujú tak, že sa krátko oblanšírujú alebo sa rovno opečú na olivovom oleji. Kým artičoky čistíte a odstraňujete listy, hnedej farbe artičoky zabránite tak, že ich vložíte do citrónovej vody alebo do perlivej minerálnej vody, pretože obe odďaľujú účinok oxidácie,“ vie Paul Ivic, ale varuje pred preháňaním: „Musíte sa rozhodnúť – chcete snehobiely produkt alebo taký, ktorý chutí po artičoke a nie po kyslosti!“
Mimochodom, citrón: horké látky artičoky ladia obzvlášť dobre s kyslosťou citróna, ale aj s ovocnosťou olivového oleja a vôňou petržlenu. Tiež trochu cesnaku neuškodí.
Recept na dusené artičoky s týmito úžasnými arómami mi prezradil môj manžel Hanno Pöschl, ktorý tak rád varí. Ak ide len o bodliak, je to podľa mňa jeden z najlepších variantov: Použite mladé artičoky aj so stonkou. Artičoky očistite, stonky ošúpte, artičoky pozdĺžne rozpoľte (varia sa rýchlejšie a lepšie nasajú ochutený vývar), seno – ak je prítomné – vyškrabte čajovou lyžičkou. Pre estétov: Rezné plochy potrite citrónom. Do hrnca nalejte dostatočné množstvo olivového oleja, artičoky vložte reznou plochou nadol, medzipriestory vyplňte ošúpanými, na štvrtiny nakrájanými zemiakmi a posypte dostatočným množstvom nadrobno nasekaného cesnaku, ako aj veľmi veľkým množstvom (!) petržlenu a soľou. Následne zalejte toľkým horúcim množstvom vody, aby boli artičoky tesne 1 cm pod horným okrajom pokryté; prikryte, priveďte do varu a zakryté na miernom ohni nechajte dusiť asi 10 minút. Potom odstráňte pokrievku a nechajte variť na silnom ohni, aby sa voda z väčšej časti odparila. Pred podávaním ešte posypte zvyšným nasekaným petržlenom a servírujte s bagetou. Sotva existuje jednoduchšie jedlo „Tie mastné zemiaky preberú arómu artičok – chutí to neporovnateľne lahodne!“, rozplýva sa Pöschl.
Otázku „Ako sa jedia artičoky?“ možno zodpovedať celkom jednoducho, a síce: čo najodvážnejšie, a to rukami. Z tohto dôvodu sa varená artičoka väčšinou podáva vždy vcelku – napríklad v sprievode rôznych dipov. Artičoku jednoducho vezmete do ruky a postupne, lístok po lístku, si razíte cestu zvonka dovnútra. Každý z týchto lístkov pritom krátko namočíte do vinaigrette alebo inej omáčky a potom ho vložíte medzi zuby, aby ste si vychutnali aj posledný kúsok dužiny, až kým sa napokon nedostanete k jemnému artičokovému srdcu. Hoci to naozaj nevyzerá ako z príručky dobrého správania, Knigge a spol. to rozhodne tolerujú. Je to jedlo, ktoré trvá dlho a možno prináša niečo len uvoľneným priateľom pri podobne zdĺhavých záležitostiach ako fondue, raclette a spol. Kto nerád je holými prstami a má menej trpezlivosti, kúpi si artičokové srdcia, ktoré sú k dispozícii naložené v konzervách a pohároch. Ale tým sa oberáte o pôžitok z čerstvých artičok a o krásny kulinársky zážitok. Okrem toho premeškáte finále pomaly prebiehajúceho odlistňovania, pri ktorom nakoniec ostane vnútro kvetu so senom, ktoré treba pekne úhľadne odrezať (na jeho zvládnutie teraz zmysluplne siahnete po noži a vidličke), aby ste sa dostali k tomu úplne najlepšiemu, pre čo mnohí nechajú každé srdce bokom: k lôžku. To je zmesou pevného a mäkkého, veľmi aromatické s ľahkými kyslými a horkými tónmi a možno si ho v malých kúskoch vychutnať ako mimoriadne jemný kúsok mäsa.
Keď sa artičoky zberajú vo veľmi mladom stave a varia vcelku, sú jedno jediné malé srdce. Metóda opísaná vyššie funguje len pri väčších, starších rastlinách. Lôžka takýchto veľkých rastlín si však môžete kúpiť aj hotové marinované, hoci kvôli kyslej tekutine, v ktorej sú naložené, majú často trochu rušivú pachuť.
Vo Francúzsku sa dokonca o niekom, kto má mäkké srdce, hovorí, že má artičokové srdce. Katarína Medicejská, ktorá sa kedysi aj so svojím kuchárskym tímom presťahovala z Florencie do Francúzska na parížsky dvor, aby sa tam vydala za kráľa Henricha II., vedela o afrodiziakálnych účinkoch artičoky. V krátkom čase sa táto vitálna hľuza, pôvodne pochádzajúca z Arábie, stala elegantnou zeleninou parížskej haute volée. – A Goethe, veľký milovník žien, si srdcia (žien!) niekedy dobýjal aj zväzkom vlastnoručne vypestovanej špargle alebo košíkom čerstvých artičok...
Marchfeldské artičoky – tekvica – letná hľuzovka
Paul Ivic: Marchfeldské artičoky
Zloženie pre 4 porcie
šťava z 2 citrónov
4 malé marchfeldské artičoky (Poweraden)
cca 4 PL olivového oleja na opekanie
20 g šalotky, nakrájanej na malé kocky
1 cl rizlingu
zeleninový vývar
korenie, soľ, citrónová šťava
citrónový tymian
1 hlivovník kráľovský (hliva)
100 g tekvicovej dužiny
4 kusy baby kukurice
kukuričný olej
10 g letnej hľuzovky, nakrájanej na jemné plátky
Kôrka na gratinovanie:
500 g hlivovníka kráľovského
olivový olej
750 ml červeného portského vína
250 g masla, izbovej teploty
2 vajcia, izbovej teploty
Mie de pain (strúhanka z bieleho chleba), podľa potreby
Z marchfeldských artičok odstráňte listy.
2 kusy nakrájajte na malé kúsky a spolu so šalotkou opečte na olivovom oleji. Zalejte rizlingom, podlejte trochou zeleninového vývaru a zeleninu uduste domäkka.
Artičoky rozmixujte na pyré a preceďte cez jemné sito. Dochuťte korením, soľou a citrónom.
Zvyšné artičoky nechajte dobre odkvapkať, nakrájajte na jemné kocky (brunoise), opečte na olivovom oleji, pridajte citrónový tymian a nechajte na miernom ohni dusiť.
Hlivovník kráľovský a tekvicu nakrájajte na 5 mm hrubé plátky. Baby kukuricu pomaly duste na troche kukuričného oleja a pár polievkových lyžiciach vývaru, kým nezmäkne na skus.
Podobne ako pri lasagniach vrstvite pripravené ingrediencie. Začnite hlivovníkom kráľovským,
potom artičokovým pyré, na to tekvicu, kocky artičok, baby kukuricu, nakoniec hľuzovku. Kôrku na gratinovanie rovnomerne naneste a v predhriatej rúre pri 200 °C pečte cca 10 minút.
Kôrka na gratinovanie: Hlivovník kráľovský nakrájajte na malé kocky a opečte na olivovom oleji. Postupne zalievajte trochou portského vína a nechajte úplne odpariť. Nechajte vychladnúť.
Medzitým maslo vyšľahajte do peny a pridajte vajcia.
Pridajte huby a zahustite Mie de pain.
Prevádzkové spoločenstvo Theuringer
Altes Dorf 31
2281 Raasdorf
Tel.: 02249/892 06
www.artischocken@airwave.at
www.theuringer.at
Reštaurácia Tian
Himmelpfortgasse 23
1010 Viedeň
Tel.: 01/890 46 65
www.taste-tian.com
Stojí za prečítanie
Kniha Bruna Ciccaglioneho s nezvyčajnými receptami od „alla giudìa“ až po artičokový sorbet vzbudzuje chuť na túto zmyselnú zeleninu.
Bruno Ciccaglione – Artičoka
Mandelbaums kleine Gourmandise č. 7
ISBN 978385476-515-8
www.mandelbaum.at