A-La-Carte

Nový syr

Bregenzerwald je niečo ako kolíska rakúskej syrárskej kultúry. Čo neznamená, že tam priekopníci neprinášajú tradíciu aj do súčasnosti. Syr od kráv s rohmi zohráva pritom rovnako dôležitú úlohu ako digitálne odberateľské spoločnosti a srvátková polievka.


Cez víkend v polovici septembra budí návštevníkov Bregenzerwaldu zvonenie zvoncov. Pohľad z okna na námestie v Mellau prináša istotu: Nie, človek nezaspal omylom na túre, ale je to návrat stád z hôr (Almabtrieb). Koncom leta sa kravy vedú z bylinkami presýtených horských lúk dole do údolia. Okolo hláv majú obkrútené kvetinové vence, a ak niektorá zíde z pravej cesty, muži a ženy so lýtkami hrubými ako kmene stromov ju jemne nasmerujú späť. Pri kraji cesty rozdáva dedinská mládež pálenku, pred obchodom so športovými potrebami hrá hudobná kapela. Pre toto divadlo sa uzatvárajú kilometre ciest, cestujú hostia zo všetkých kútov krajiny, ba čo viac, z celého sveta. Je to vrchol roka regiónu, ktorý je inak úplne v znamení mliekarstva. Aký význam tu má syr, ukazujú Kässpätzle na každom jedálnom lístku, nespočetné smerovníky k mliekarňam, syrárňam a predajcom syra, ale aj kuriozita zvaná „syrová klapka“. Tam, kde inde skladujú arašidové chrumky alebo sladkosti, sa hladní návštevníci neďaleko lanovky v Bezau môžu tešiť na vyzretý horský syr.

Už starí Rimania pravdepodobne vyrábali na pastvinách Bregenzerwaldu syr, Alamani v tom pokračovali. Až do 17. storočia bol trend nastavený na kyslý syr, až Appenzellčania naučili „Wälder“ po tridsaťročnej vojne umenie výroby syra z tučného mlieka. Dodnes medzi obcami Sulzberg a Schröcken vládne trojstupňové poľnohospodárstvo, ktoré je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. V zime sa zvieratá pasú v údolí, v predlete na vyššie položených pasienkoch (Vorsäß), v lete na vysokohorských pastvinách (Alm), predtým ako sa na jeseň vracajú späť. Pri všetkej láske k tradícii má však svoje miesto aj súčasnosť. Navštívili sme ľudí, ktorí o syre rozmýšľajú inak, novo – alebo možno dokonca zase staro.

Käseladen Vögel
Manžel Hedi Berchtoldovej najskôr nesúhlasil s nápadom prevziať syráreň Schwarzenberger Käsladen na konci piatej dekády jej života. Že to napriek tomu urobila, svedčí o tej cieľavedomosti, ktorá sa o ženách z Bregenzerwaldu rada hovorí. Obchodík na námestí ponúka zhruba dvadsať druhov syrov z troch mliekarní a všetky sa dajú ochutnať. V otázke kvality Berchtoldová, ktorá v tento neskorý letný deň nosí fľaškovozelené ľanové šaty s ladiacimi sandálmi, nerobí žiadne kompromisy. Vo svojom predchádzajúcom živote bola zubnou asistentkou, najskôr pomáhala v syrárni cez leto, vyučila sa za syrovú someliérku a napokon v roku 2007 prevzala obchod. Všetky vedomosti získala od pred-predchádzajúcej majiteľky Márie Vögel, tiež takej silnej ženy z Wälderu. Obchod vedie v duchu zakladateľky ako miesto stretávania, kde je vždy niekto, kto sa rád porozpráva, a okrem syra sa dajú kúpiť aj domáce džemy a tajná zmes Berchtoldovej na Kässpätzle. „Naša klientela pozostáva z polovice z miestnych a z polovice z turistov,“ hovorí Berchtoldová. Že tento rok odovzdáva svoj obchod mladému páru, má hlboký dôvod: zaslúžený dôchodok. Konečne môže cestovať a byť pri svojom vnukovi, ktorý, ako ukazuje na svojom iPhone, lepí na dvere lístočky „Prečo musíš stále niekam odchádzať?“. Käsladen, ako možno dúfať, zostane aj bez Berchtoldovej inštitúciou v oblasti regionálneho pôžitku.
kaesladen.com

Metzler Molke
K desiatym narodeninám dostal Ingo Metzler teľnú kozu menom Rosa. Z jej mlieka robila matka syr. Najmä zvyškový produkt nedal synovi spať: „Ostatní chodili na diskotéky, ja som robil srvátkové experimenty.“ Táto žlto-zelená tekutina sa používala už v antike pri poruchách trávenia, Hippokrates ju označoval za „liečivú vodu mlieka“ a v alpskom regióne 18. a 19. storočia sa tešili veľkej obľube takzvané srvátkové kúpele. Niet divu, keďže obsahuje okolo 400 zložiek, vrátane vitamínov, stopových prvkov a minerálov. V dnešnej dobe ju mnohí poznajú, avšak len vo forme ovocím sladených osviežujúcich nápojov. Tie má aj Ingo Metzler, ktorý okamžite prechádza na tykanie s uvoľnenosťou typickou pre Vorarlbersko, v programe, ale práve oveľa viac. „Jeden z mojich mladíckych experimentov sa týkal prísad do kúpeľa, prototyp som rozdal príbuzenstvu.“ Medzitým sa z toho stala kozmetická línia s približne 100 vlastnými výrobkami od balzamu na pery až po svalové mlieko. Jedlé veci sa ale nájdu aj u Metzler Molke. Osemnásť dojníc a zhruba 100 kôz patrí k vysokomodernému podniku situovanému na strmom svahu dedinky Egg. Že jeho prevádzkovateľ stavil najmä na kozí syr, vyplýva z toho, že zodpovedajúce mlieko obsahuje viac minerálov a je stráviteľnejšie ako to kravské (možno aj kvôli blahoslavenej Rose); a ešte vzácnejšie, ak si uvedomíme, že na kilo syra človek potrebuje nie desať ako pri krave, ale takmer dvadsať litrov mlieka. Zodpovedajúco cenovo náročná je špecialita domu, šesť mesiacov vyzretý kozí horský syr. Aj kozie maslo a červený syr, údený kozí syr a mozzarella patria k raritám. Metzler podáva misku s tvarohovitou hmotou, pozostávajúcou zo srvátkovej bielkoviny získanej zahrievaním. Svoj názov má tento „Ziger“ od rovnomennej byliny, ktorá sa zmieša so soľou, korením, rascou a pálenkou a konzumuje sa so zemiakmi alebo, ako v našom prípade, so srvátkovo-špaldovým chlebom pekára Josefa Künza. Ďalším vyváraním sa zostávajúca tekutina mení na „Sig“, druh srvátkového syra, známy aj ako čokoláda z Wälderu. Že niektorí pripisujú koziemu mlieku zvieraciu arómu, je podľa Metzlera mimochodom reliktom doby, kedy ešte prichádzalo do styku so vzduchom v maštali. Kozliak by však mal páchnuť ako znak svojej potencie.
molkeprodukte.com

Gut gereift im Bregenzerwald
„Make cheese, not war“ možno čítať na autobuse, s ktorým Hilda Simma vchádza na dvor zatvorenej syrárne Moos. Takmer ako galéria pôsobí interiér s tyrkysovými dverami, pop-artovou grafikou miestnej umelkyne a spomienkami na detstvo od žuvačkových cigariet cez karamelky až po tirolskú limonádu – keby nebolo mohutných medených kotlov, ktoré prikryté slúžia ako podstavce na kvetinové dekorácie. „Kedysi sa tu syr vyrábal tradičným spôsobom,“ hovorí Simma, dievčensky pôsobiaca žena v ľanových šatách farby alpských lúk. Dnes je to predajňa otvorená raz týždenne pre tie produkty, ktoré distribuuje spoločne so svojím manželom. Ručne vyrábané horské a alpské syry z hŕstky družstiev, ktoré Melchior Simma ošetruje minimálne tri mesiace, čo znamená niekoľkokrát týždenne ručne natierať soľankou. Medzi 200 a 400 bochníkmi syra sa skladuje v syrovej pivnici vzdialenej len niekoľko minút jazdy autom, ten najstarší má tri roky, presne tak dlho, ako existuje „Gut gereift im Bregenzerwald“. Ako Hilda, tak aj Melchior vyrastali v poľnohospodárskych podnikoch, ten druhý mnoho rokov pracoval v bankovom sektore a dnes sa teší zo svojho nového, minimalisticko-meditatívneho života, alebo jeho slovami: „Syr je moja jóga.“ Vedľa času, ktorý obaja doprajú svojim syrom, je im blízka aj distribúcia. Kto nemá to šťastie žiť v Bregenzerwalde a prísť v piatok na kus reči do popovej predajne, objednáva formou digitálnych odberateľských spoločenstiev. „Rodiny sa spájajú rovnako ako zborovne alebo krúžky štamgastov,“ prezrádza Hilda Simma. „V princípe tak oživujeme základnú myšlienku syrárskeho remesla zameranú na spoluprácu a komunitu.“ 90 percent obratu vzniká online, s východným Rakúskom ako najdôležitejším trhom, ale zásobujú aj maloobchodníkov v Berlíne. Okrem férového stanovenia cien, z ktorého by mali mať niečo aj výrobcovia syra, zohrávajú dôležitú rolu najmä myšlienka komunity a vlastná nezávislosť. „Práca so syrom si vyžaduje istý postoj. Menovite nechať veci plynúť a zamerať pohľad na to podstatné. Nakoniec ide vždy o dobré vyzretie,“ hovorí trojnásobná matka.
gutgereift.at

Hornkäse
Vo Švajčiarsku sa otázka, či je krave s rohami lepšie ako bez nich, už objavila na národnej úrovni. Referendum o dotáciách však v roku 2018 dopadlo negatívne. „Niektorí sú toho názoru, že mlieko od kráv s rohmi je stráviteľnejšie,“ hovorí Johannes Metzler, ktorý si ani pri miestne netypických 32 stupňoch nenechá ujsť príchod na bicykli na termín stretnutia (Meno znie povedome? Správne, jeho brat je Ingo z Metzler Molke). Pred siedmimi rokmi začal na podnet jedného zákazníka experimentovať s mliekom od rohatých kráv. Jeho „Hornkäse“ sa vyrába z mlieka tých poľnohospodárov, ktorí dvakrát denne osobne prichádzajú s kanvicami do podniku v Egger. Je to zhruba 1 500 litrov mlieka denne, ktoré sa ručne spracovávajú v dvoch tradičných medených kotloch, jeden výlučne pre mlieko od kráv s rohmi, aby nedošlo k zmiešaniu. Oprávnená otázka: Prečo sa kravám vôbec odstraňujú rohy? „Týmto spôsobom možno držať viac zvierat na menšom priestore, pretože si nemôžu navzájom ublížiť,“ hovorí čulý a priateľský syrár. Je preňho dôležité zdôrazniť, že poľnohospodári to nerobia z rozkoše z týrania zvierat. Za preukázané sa považuje, že rohy ako prekrvené orgány majú svoju funkciu, okrem iného ovplyvňujú reguláciu teploty a trávenie. „Ponúka sa domnienka, že bezrohé zviera je v permanentnom strese, pretože sa nemôže tak dobre brániť, stres, ktorý by mal mať vplyv na mlieko. Isté je, že vykazuje zmenenú štruktúru bielkovín.“ Teraz veľká otázka: Cítiť to aj v chuti? Metzler to popiera. „Ani ja sám by som senzoricky nedokázal odlíšiť mlieko od rohatých kráv od konvenčného.“ Že prvé napriek tomu tak dobre u jeho klientely zaberá – zo zhruba 700 ročných bochníkov syra pripadá naň tretina, s rastúcou tendenciou – sa dá vysvetliť dôvodmi dobrých životných podmienok zvierat, rovnako ako všeobecnou túžbou po pôvodnosti. „Pred päťdesiatimi rokmi mala každá krava rohy. Je to teraz inovatívne?“ – otázka, ktorá je v ľahkom rozpore s webovou stránkou Hornkäse, kde stojí „Sme staromódni“ a hovorí sa o jemnohmotných energiách mlieka od kráv s rohmi. Tak či onak, je to rozhodnutie – aj keď nie na národnej, ale na každodennej mikroúrovni.
hornkaese.at

Anton macht Ke:s
Kipferlhaus vo Viedni sa volá tak preto, lebo tam údajne prvýkrát vyšlo z pece zodpovedajúce pečivo. V pivnici tejto budovy nachádzajúcej sa za Dómom sv. Štefana leží 170 bochníkov syra, každý váži takmer 30 kíl. „Tehlová klenba vyrovnáva vlhkosť, zároveň syr mení priestor. Vďaka vzájomnému pôsobeniu je syr z roka na rok lepší.“
Anton Sutterlüty, muž, ktorý svojimi vlasmi po bradu sivo šedivej farby vyžaruje na tlačových fotografiách aristokratickú eleganciu, bol už ako dieťa na rodičovskej alpskej pastvine v Bregenzerwalde zasvätený do syrárskeho remesla. Najprv však pracoval vo Viedni ako sprostredkovateľ umenia. Vo voľnom čase nechal syr vyzrieť, a to tak tradičným spôsobom, na aký bol od detstva zvyknutý. „Počasie hrá veľkú rolu. Keď je teplo, mlieko pracuje oveľa rýchlejšie a človek musí skôr brzdiť. Vyžaduje si to veľa intuície.“ Niekedy sa preňho objavila otázka: Všetko alebo nič? Rodák z Eggu sa rozhodol pre to prvé. Výhrou v „Millionenshow“ financoval začiatok svojej samostatnosti. Dnes je oboje, výrobcom aj obchodníkom. V sezóne pasienkov ho nájdete na pastvinách jeho domova. Zo svojho platu zamestnanca kupuje syr, ktorému potom vo svojej viedenskej pivnici pomáha k dokonalosti. Zároveň pod menom „Anton macht“ dováža talianske syry zo surového mlieka od troch rôznych kooperatív, predáva sa na viedenských trhoch Kutschkermarkt a Karmelitermarkt. Aktuálne favority? „Castelmagno, ktorého výroba trvá sedem dní vrátane drobenia, solenia, fermentovania a kúpeľa v kyslej srvátke. Veľmi špeciálne! Okrem toho milujem Blu di Capra a Pecorino od Salvatoreho a Gianfranca Bussiovcov zo sardínskeho Macomeru. V Piemonte robia dve sestry fantastický kozí syr so šafránom, ten ale bohužiaľ dostanem len zriedka, keď ich osobne stretnem. Na slávnom veľtrhu Cheese v Bra nastal opäť ten čas.“ Priznajme si: Svoj vlastný ročný alpský syr zo surového mlieka považuje tiež za viac než prijateľný.
antonmachtkes.at

Niedere Alpe
Vonku na sýtozelenej lúke zvonia posledné kravy, ktoré ešte netušia nič o bezprostredne blížiacom sa návrate stád z hôr. Vnútri dvíhajú ľudia knedle (Germknödel) a Kässpätzle na plastových táckach. Na prvý pohľad pôsobí hostinec Niedere Alpe ako samoobslužný bufet. V skutočnosti sa tu ponúka špecialita, za ktorou starší obyvatelia údolia špeciálne nastupujú do lanovky. V princípe ide pri srvátkovej polievke o odpadový produkt. Čerstvá srvátka sa zahreje a zmieša s kyslou srvátkou, pričom vzniká bielkovina. Tá sa zbiera a opäť zmieša s čistou srvátkou. Polievka je hotová! Syr vyrába Leo Feuerstein tradičným spôsobom
v desaťročia starých drevených sudoch. „Tieto takzvané Gebsen obsahujú množstvo dobromyseľných mikroorganizmov, žiadne porovnanie s mŕtvymi chladiacimi vaňami konvenčnej produkcie,“ hovorí Feuerstein, pri prvom kontakte trochu drsne pôsobiaci muž, ktorý sa môže obzrieť za 45 rokmi výroby syra. Nasledujúce ráno sa smotana spracuje na maslo a mlieko sa spolu s cmarom a čerstvým ranným mliekom zahreje, čím sa oddelí od srvátky. Syrárska struna z toho robí zrná veľké ako hrášok. Po ďalšom zahriatí sa syr vyberie z kotla pomocou látky, vylisuje a vytvaruje do bochníkov. Nasleduje ošetrovanie, minimálne tri mesiace, v extrémnom prípade dokonca tri roky. Všetko sa to deje v alpskej chate vzdialenej niekoľko metrov od hostinca, s podporou zaťa. Teraz k Feuersteinovej špecialite: Srvátka sa zahreje na 90 stupňov a potom sa konzumuje ako srvátková polievka, celkom bez korenín. Jednoduchá radosť, zdravá a podporujúca trávenie, ktorá však u mladších už nie je taká obľúbená. Syrár svoju polievku nikdy nepredával, ale daroval všetkým, ktorí vedeli tento „Seagen“ oceniť. „Kedysi to bolo aj desať porcií denne, dnes možno ešte dve za týždeň,“ hovorí Feuerstein. —
bergrestaurant-niedere.at

Hedi Berchtoldová (vľavo) krátko pred dôchodkom, syráreň
preberá susedný pár.

Pri surovom mliečnom syre je hygiena najvyššou prioritou – Kässpätzle, kulinárska DNA Bregenzerwaldu.

Pri surovom mliečnom syre je hygiena najvyššou prioritou (Foto o. Metzler)  –
Kässpätzle, kulinárska DNA Bregenzerwaldu.

V pivnici Hildy a Melchiora Simmovcov skladujú medzi 200 a 400 bochníkmi syra.

Pri „Hornkäse“ majú kravy rohy, mlieko zrie cez noc v drevených nádobách „Gebsen“.

Anton Sutterlüty vo svojej pivnici v 1. viedenskom okrese, kde zrie horský a alpský syr. Vpravo dole
srvátková polievka, špecialita ohrozená vyhynutím

Ešte viac syra
Informácie o výrobcoch a možnostiach
nákupu na tému syr
ponúka aj čerstvo aktualizovaný
sprievodca lahôdkami A la Carte:
alacarte.at/delikatessen-guide

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!