A-La-Carte

Severská kuchyňa

V čase horúčav sú severné časti regiónov Mühlviertel a Innviertel príjemne sviežimi oázami. Navyše sa tu vytvorilo niekoľko kulinárskych zoskupení, vrátane lahodného masla a vynikajúceho piva.


Text: Alexander Rabl
Fotografie: Michael Reidinger

Affogato, ale nie s espressom, ale s tmavým pivom – pri tej predstave sa Jana Krammer dostáva do vytrženia. Granitbock sa mrazením stáva ešte intenzívnejším, hovorí, pretože voda sa oddelí. To zvýrazňuje horkosladké arómy bocku a s vanilkovou zmrzlinou to funguje priam mimoriadne. Jana spolu so svojím bratom pokračuje v rodinnej tradícii už v šiestej generácii. Varenie piva vyštudovala v Berlíne, teraz je plná nadšenia, vedomostí a nápadov. „Mala som spolužiakov z Japonska, to otvára pohľad na svet.“ V pivovarníctve Japonci veru nie sú zlí, stačí spomenúť saké. Pivovar Hofstetten je ako z obrázkovej knižky, umiestnený v budove zo šestnásteho storočia. Desať metrov pod zemou stoja tanky, v ktorých rodinné „zábavné projekty“ zrejú, niektoré až šesť mesiacov. Tu je po celý rok rovnako chladno. V lete, keď vám na nádvorí pivovaru pri vánku ponúknu tekuté posilnenie, je chladné pivo doslova záchranou života. Jeden pohár „kbelíkového piva“ (Kübelbier), ako ho nazýva Jana Krammer, teda Zwickl, a okamžite si vypestujete závislosť: korenistosť, čírosť, krémovosť, perfektná teplota, správne čapovanie. Krátka prechádzka pivovarom, ktorý sa považuje za jeden z najlepších v krajine. Stará varná nádoba, ktorá by už v podstate patrila do múzea, môže na dôchodku stále pracovať. Zwickl má kvôli starým železným rozvodom mierne kovovú dochuť, na ktorú si niektorí možno musia zvyknúť. Aj viac ako sto rokov starý mlyn na chmeľ, zázrak strojárskeho umenia, je stále v prevádzke. Až donedávna mohol mlyn obsluhovať iba otec Peter Krammer, po niekoľkých bezpečnostných opatreniach s ním teraz pracuje aj personál. Samozrejme, Hofstettener Pils je sviatok. V neďalekom Mühltalhofe hostia rady ukončia menu, sprevádzané najlepšími vínami, malým plzenským, kvôli jeho sviežosti a vnútornej rovnováhe.

V regióne Mühlviertel
Svet, pozorovaný z Mühltalhofu ležiacom pri pomaly plynúcej rieke, je dobrý svet, a Mühlviertel je dobrý región. Len rýchlostná cesta a schodisko sa starajú o to, čo je v Rakúsku zväčša nevyhnutný kúsok betónovej škaredosti. Za to však rodina Rachingerovcov, pôsobiaca v Mühltalhofe už po celé generácie, nezodpovedá. To, za čo zodpovedá, patrí k vkusným, umenia milovným a v mnohých architektonických detailoch potešujúcim ubytovaniam v krajine. Čiaru za čiarou, miestnosť za miestnosťou a budovu za budovou Helmut Rachinger vytvoril rezort zvláštneho druhu, nie vytvorený na rysovacej doske, ale vypracovaný z existujúcej podstaty. Už krásne ľanové obrusy a staré strieborné príbory, ktoré boli kedysi zakopané v lese, aby neboli ukradnuté Rusmi, signalizujú regionálnu spätosť a vznešenú históriu. V reštaurácii Ois (v dialekte z Mühlviertelu „všetko“) obrusy nenájdete, prekážali by pri vychutnávaní si jedálenských stolov vytesaných zo starých drevených podláh. Helmut a Philip Rachingerovci skutočne spolupracujú s jedným z najlepších stolárov v krajine. Krivka rezervácií v piatky a soboty prudko stúpa, hovorí Philip Rachinger, aby v nedeľu večer úplne sploštila.

Rachinger je momentálne vo forme svojho života. Suverénne a uvoľnene vedie svoju à-la-carte reštauráciu ako aj celý prevádzka. Frankofilnú klasiku, ktorú má v malíčku, spája s kozmopolitne inšpirovanými technikami a medzitým aj so surovinami zďaleka. Z čierneho koreňa (hadí mor), ktorý sa predáva aj ako zimná špargľa, nakrájaného na tenko, Rachinger vytvára „sieť“, servíruje ju s fermentovanou špargľou, túžobníkom brestovým a len krátko grilovaným sivoňom – predjedlo vznešenej rafinovanosti. Snehobieleho zubáča spája s rybacou faršou klasického druhu, ktorá bola žeruchou zvýraznená nielen farebne. K tomu chrumkavá zelená špargľa, sýtozelená omáčka zo žeruchy, pocta jari. Sladko-krémovým „pokrmom pre dušu“ je horkosladká špargľa, ktorá sa podáva s holandskou omáčkou a pečenými škvarkami. Sýta zelená a aromatická sila potom pri grilovanej žihľave, kapuste a zelenej Beurre blanc s kaviárom. K hlavnému jedlu Philip nosí cez lokál malý stolík, na ktorom pózuje pečené mäso, pri poslednej návšteve jahňacie pliecko, ktoré sa krája pred hosťami. Ako dezert tvarohové suflé – kto to dnes ešte robí?

Mühltalhof je rovnako ako pivovar Hofstetten generačným projektom, ktorý kedysi pozdvihla Burgi Rachinger na vysokú úroveň. Babička Philipa Rachingera pochádzajúca zo Štajerska spoznala starého otca Rachingera v Grandhoteli v Kitzbüheli a priniesla do bývalej ruskej zóny v Hornom Rakúsku západnú gastronómiu a príslušné nároky. „Chodili k nám z dediny, aby odfotografovali „Heringsschmaus“ (sleďový šalát na Popolcovú stredu), my sme pýtali peniaze za fotografovanie, kto chcel jesť, platil samozrejme oveľa viac,“ hovorí Philip, ktorý prevzal dedičstvo svojho otca Helmuta a teraz, ako vraví, pracuje na „majstrovskom diele“ celého podniku. Pritom je „Ausgedinge“ (výmenok) Helmuta Rachingera, geniálny Fernruf 7 v bývalej stajni, na ktorý bol teraz nadstavený krásny hotel v štýle Rjokan, vlastným vesmírom pohostinnosti, tvorivej dôstojnosti a kvality. Tu sa pečie fantastický chlieb, tu je mottom „Anything goes“ (všetko je možné), a jedlá sú také, ako by človek chcel vedieť variť doma. Okrem Ois a Fernruf 7 je tu pivovarská krčma v obci, dostupná krátkou prechádzkou, kde tím Philipa Rachingera pečie úžasné kolená a pripravuje iné jedlá podľa jeho predstáv o súčasnej krčme pre priateľov a miestnych ľudí. Lahodná slanina z Rauna, ktorú dostanete aj v Ois ako aperitív.

Zubáč so žeruchou autorovi učaroval, preto pokračuje ďalej na sever smerom k Čechám, aby navštívil Michaela Plöckingera v Ulrichsbergu. Ten tam zubáčom zriadil interiérové „ubytovanie“. Čistá voda, absencia liekov, dostatok kyslíka a perfektne kalibrované teploty dávajú rybám biotop, ktorý potrebujú na to, aby nádherne rástli (a nie príliš rýchlo). Ako sa Plöckingerovi darí zubáčom, ktorí sú v podstate kondicionovaní ako dravé ryby, odnaučiť dravosť? Závisí to od množstva vody a (rovnakej) veľkosti rýb, ak oboje sedí, funguje to. Plöckinger hovorí: „Existuje 27 produkčných nádrží na vnútornej ploche 2 000 m2. Jedna nádrž má približne 23 m3 vody, to je celkovo 1 000 m3 vody, neustále filtrovanej a obohatenej o kyslík, vedenej v obehu.“ Teplota? Na jednej strane je v Mühlvierteli skôr chladno, hovorí Plöckinger, na druhej strane zubáče potrebujú pre optimálny rast približne 24 °C. „Riziká nášho interiérového chovu sú maximálne technické, ako napríklad výpadok elektriny, tu sa nemusíme obávať ani povodní, ani vydier, ani traktora naloženého močovkou, ktorý by prechádzal príliš blízko rybníka.“ Priemerná produkcia bude okolo 100 ton ročne, to je asi stotisíc rýb. Plöckinger na otázku, prečo práve zubáč: „Cenový tlak bol pri pstruhoch príliš vysoký, pri zubáčoch dúfam vo výnosy, ktoré pokryjú náklady a pri ktorých ešte niečo zostane.“

Pre syrára a mliečneho farmára Christiana Stöbicha bolo, keď zdedil dvor, jasné, že využije šancu tohto dedičstva. Pritom zvažoval aj ekonomické aspekty: „Moja žena Sandra a ja sme si mysleli, z mlieka samotného nevyžijeme, musíme ho zušľachtiť. V roku 2017 sme začali so syrárňou, ja som sa syrárstvo predtým naučil v Rohrbachu.“ Potom štúdium na Boku (Univerzita prírodných zdrojov a vied o živej prírode), elitnej liahni poľnohospodárstva. Surové mlieko je v Loisnhofu samozrejme obligátne. Sympatie k Taliansku vďačia za pojem „Mühlviertler Grana“. „Kravy sú veľmi vnímavé zvieratá, ak máte stres, prejaví sa to na mlieku. Syridlo potom potrebuje o niečo viac času, mikroorganizmy sa menia.“ Stres je však pre 35 kráv Christiana Stöbicha cudzí pojem. Svoje vedomosti vkladá do každého kusa svojho syra: „Každý podnik má svoju vlastnú flóru surového mlieka, to robí syr nezameniteľným.“ Zaujímavé popri tom: Jačmeň, ktorý rastie na poliach Loisnhofu, predáva čiastočne pivovaru Hofstetten – za dobrú cenu. Tu sa uzatvára kruh inovatívneho poľnohospodárstva v regióne Mühlviertel.

V regióne Hausruckviertel
Poludnie v Grieskirchene. Parkovacie miesta pred Grabmerovou Waldschänke sú beznádejne obsadené. Vnútri veselé hodovanie. Veľká časť hostí si objednáva lacné obedové menu. V maličkej kuchyni to jemne vonia po jahňacom ragú. Elisabeth a Clemens, ktorí už roky svorne varia vedľa seba, milujú ovcu (Zackelschaf) z biostatku Hofmann. Elisabeth Grabmer otáča ťažkú železnú panvicu s viedenskými rezňami. Pretože hoci, alebo možno práve preto, že Waldschänke patrí k najlepším reštauračným adresám v okolí, hostia skvele zostavené menu často ignorujú v prospech obľúbeného jedla Rakúšanov. Nádherne ochutený šalát zo zelených fazuliek, lieskových orieškov, hroznového oleja a zeleného jablka tvorí začiatok. Nasleduje vynikajúci príspevok na tému pstruh lososovitý: delikátna ryba dusená v pare, k tomu mladá kapusta a perovoľahká Beurre blanc s rascou. K tomu v miske polievka z opečených skeletov ryby, v nej rybia knedľa, referencia na reputáciu, ktorú si pani Grabmer získala svojou knihou o varení knedlí. „Pekný peprový steak,“ hovorí Heinz Grabmer a servíruje hlavný chod. Filet z mladého býčka je extra jemný, omáčka príkladná, a keď človek zahryzne do zelených zrniek korenia a cíti chuť pozostávajúcu z ostrosti a „zemitej“ arómy, hosť vie, že má pred sebou večnú kuchársku klasiku. K tomu prvá zelená špargľa z Eferdingu a dusená starodávna mrkva. Patissier prispieva kompozíciou z pohánkovej zmrzliny, čokolády, čerešní a misa. Človek si spomenie na čokoládový puding z detstva. Waldschänke je reštaurácia, v ktorej sa cítite dobre, ktorá kedysi začínala ako jednoduchá krčma, do ktorej sa chodilo s vlastným jedlom a nápojmi. Začiatkom deväťdesiatych rokov Heinz a Elisabeth Grabmerovci zmenili koncept a ich láska a nasadenie urobili z tohto sympatického podniku jednu z najlepších adries v Hornom Rakúsku. V záhrade Clemens Grabmer práve pracuje na vonkajšom salóniku. Bude to komfortný areál pre čas „predtým a potom“, zelená oáza, večer ožiarená zapadajúcim slnkom.

Jedna otázka zostáva: Prečo chutí ovca Zackelschaf vo Waldschänke tak dobre? Hubert Renner, vedúci lesného hospodárstva Hofmann a rovnomenného biostatku v Natternbachu, to vie: „Ovce Zackelschaf sú menšie, ich telo prináša menej mäsa, ktoré je však mimoriadnej kvality. Najmä ak to robíte tak ako u nás na statku: veľa času na rast, najlepšie krmivo.“ Na biofarme sa zaoberajú vzácnymi plemenami hospodárskych zvierat. Poznatok chovateľského experta Rennera: Plemeno je veľmi dôležité, dôležitejšie sú však podmienky, v ktorých hospodárske zvieratá vyrastajú. Okrem ovce Zackelschaf, ktorej vlna nie je tak cenená ako vlna ovce merino (na statku sa spracováva na hnojivo) a ktorá preto v posledných storočiach stratila na význame, je tu aj mangalica (vlnaté prasa), ktorá bola kvôli svojmu tuku desaťročia pod podozrením. „Pritom sú tuky našich ošípaných dokonca dobré tuky, ktoré sú dobré pre cholesterol,“ hovorí Renner, „pretože druh tuku, teda stráviteľnosť a kvalita, opäť závisí od krmiva a dĺžky života zvierat.“ Ošípané sa chovajú podľa aktuálnych poznatkov poľnohospodárstva a často sa predávajú živé. To, čo zostáva na statku, sa, ako je to v prípade Zackelschaf a aj plemena Aberdeen Angus, poráža na mieste v mini bitúnku zamestnaným mäsiarom. „Transportovať zvieratá na bitúnok by bolo v rozpore s našou filozofiou.“ Slanina a klobásy z biofarmy pravidelne vyhrávajú ceny. Voľným okom vidíte pôsobivú vrstvu tuku a tešíte sa. Masť existuje v niekoľkých aromatických variantoch. Lardo z chrbta sa vyrába s rôznymi koreninami: „Jednoducho sa rozplýva na jazyku.“ V malom farmárskom obchode sa pravidelne konajú ochutnávky, tu môžete nakúpiť aj po vopred dohodnutej návšteve. Návšteva biofarmy Hofmann stojí za to už len z estetického hľadiska. Bolo tu vybudované podmanivo krásne zoskupenie budov a stajní. Človek potom už trochu aj závidí ovciam, hovädziemu dobytku a ošípaným.

V regióne Innviertel
Mierne kopce, veľa lesa, malé poľné cesty, z času na čas štvorkrídlový dvor, obligátna kostolná veža a malá osada, niekedy mohutná pivovarská krčma v centre obce. Na juhu hranaté horské štíty Álp. Len v niektorých malých mestách cítiť a vidieť ekonomický potenciál hornorakúskeho Innviertelu. Aj v novozriadenej Kammer5 v obci Ort im Innkreis sa na nákladoch nešetrilo. Tehlové klenby a mohutne dimenzované stĺpy stoja v príťažlivom kontraste k jemnostiam, ktoré vychádzajú z kuchyne. Mladý tím tu varí s nohou na plynovom pedáli. Z miestnych húb (chovaných), jablka a ligurčeka vzniká veganské predjedlo a vďaka znalému narábaniu s textúrou a koreninami sa stáva pôžitkom z jedla. Neskôr je tu predsa len mäso: ružovo pečené jahňacie v krásnom aranžmáne s medvedím cesnakom a kalerábom. „Zo života včely“ by sa mohol volať dezert, ide o súhru kvetového peľu a medu, s chrumkavým efektom granoly, chladná sladkosť v mnohorakých podobách. V lete sa griluje vonku.

Na začiatok lahodné augustiniánske pivo. Človek dorazil do záhradnej reštaurácie nádherne situovaného hostinca Maria vom Guten Rat. Od jari majú Christoph a Doris Forthuberovci v Gstaigu svoje sídlo. Reštaurácia, situovaná hneď vedľa pútnického kostola, s nádhernou červenou farbou na bare a strope, kedysi zavedenou Hermannom Czechom, je prevádzkovaná s moderným konceptom, ktorý sa nedokáže rozhodnúť medzi „Fine Dining“ a krčmou – a ani nemusí. Forthuber pracoval na niektorých z najlepších adries v nemecky hovoriacej Európe (Hans Haas, Caminada) a svoje vedomosti a schopnosti necháva znova a znova zažiariť. Pstruha lososovitého dusí v pare s obrovskou kyticou čerstvých lúčnych byliniek, bylinková aróma sa animujúco tiahne miestnosťou. Servíruje k tomu majonézu z medvedieho cesnaku a extra ľahký citrónovo-horčicový sabayon, ako aj lyžičku kaviáru. Keď je rybár Kapeller na jazere Wallersee úspešný, dodáva Forthuberovi nádherné zubáče. „Morské ryby pre mňa neprichádzajú do úvahy.“ Vo svojej reštaurácii servíruje aj zeleninové jedlá: karfiol s portulakou, kapary a holandskú omáčku. Dezerty, pripravené sous-chefkou, ktorá k domu patrí už mnoho rokov, sú extra trieda. Doris Forthuber sa stará o víno a je hrdá na svoje vlastnoručne vyrobené tonikum – ideálny nápoj pre šoférov spolu s domácim bazovým sirupom.

Samozrejme, kuchyňa v reštaurácii Forthuber pracuje s produktmi Thomasa a Josefa Höflmaierovcov. Lepšie maslo alebo crème fraîche, ktoré servíruje čisto ku grilovanému hovädziemu steaku, si Christoph Forthuber nevie predstaviť. Mliekareň bratov Höflmaierovcov leží len pár minút jazdy autom od Gstaigu. Jedna z najznámejších syrární a mliekarní v krajine, nenápadne na rohu ulice. Vo farmárskom obchode sa môžete zásobiť maslom, prepusteným maslom, tvarohom, crème fraîche a syrom. „Za rok urobíme množstvo, ktoré niektorá veľká mliekareň urobí za jeden deň,“ vysvetľuje Thomas Höflmaier veľkostný pomer medzi manufaktúrou a potravinárskym priemyslom. V roku 1931 pradedečko založil syráreň, vtedy bola v Innvierteli syráreň takmer na každom rohu. „Teraz to už skoro nikto nerobí.“ Samozrejme, majú tajné recepty, ktoré tu nechcú prezradiť. Jeden z nich znie: dať si viac času, mlieku, smotane, maslu a napokon aj syru. „Nechceme byť plagátovými chlapcami poľnohospodárstva, okrem toho nám je jasné, že žijeme, pracujeme a predávame v bubline,“ hovorí Thomas Höflmaier. Obaja absolvovali prísne vzdelanie, Josef si pridal ešte vzdelanie ako podnikový ekonóm v Innsbrucku a Thomas sa okrem iného učil u Williho Schmida v Graubündene. „Veľa vieme, preto si môžeme aj niečo dovoliť,“ konštatuje jeden brat, a druhý dodáva: „Vo Francúzsku sa človek pýta, ako veci umožniť, v Rakúsku, ako veci zabrániť.“ Napriek mnohým nepriazniam obaja pracujú vo svojom vysnívanom povolaní. Dojíma ich, keď v Salzburgu málo zámožné prisťahovalecké rodiny kupujú Höflmaierov „Bröseltopfen“ (drobený tvaroh), pretože im to pripomína jedlo z ich domoviny ležiacej na východe. „Ľudia s nízkym príjmom dávajú v týchto krajinách oveľa viac peňazí za pôžitok ako u nás.“ A Thomas rozpráva príbeh o otcovi, ktorý, keď boli deti, skoro ráno uviedol maselnice do pohybu, čo bolo počuť v detskej izbe. Keď bolo maslo hotové, dostali na kúsku papiera 25 dekagramov čerstvo vyrobeného masla. Aké to formujúce detstvo! K tomu pohár cmaru, jeden z najlepších príspevkov na tému cmar, aké si možno predstaviť. —

V regióne Mühlviertel
Mühltalhof

Rodina Rachingerovcov vytvorila pokojnou rukou a obrovskou vynaliezavosťou jeden z najkrajších hotelov a reštaurácií v Rakúsku. Šéfkuchár Philip Rachinger je práve
vo vrcholnej forme.
muehltalhof.at

Syráreň Christian Stöbich
Malá syráreň s veľkými nárokmi. Mlieko od
kráv z vlastného poľnohospodárstva pre produkciu syrov.
loisnhof.at

Pivovar Hofstetten
Existuje pivo a existuje pivo z pivovaru Hofstetten, chcelo by sa povedať.
hofstetten.at

Zubáč z akvakultúry
Dravú rybu zubáč trochu skrotiť sa darí Michaelovi Plöckingerovi s veľkým množstvom dobrej vody, absenciou liekov a jemným krmivom.
boehmerwald-fisch.at

V regióne Hausruckviertel
Waldschänke
Tu varí jedna z mála ešte pôsobiacich špičkových kuchárok v Rakúsku, Elisabeth Grabmer, spolu so svojím synom Clemensom. Radosť Heinza Grabmera z hľadania a servírovania vynikajúcich vín prináša radosť jeho hosťom.
waldschaenke.at

Biostatok Hofmann
Podnik ako z obrázkovej knižky. Tu sa zaoberajú chovom ohrozených plemien hospodárskych zvierat, vrátane ovce Zackelschaf a ošípanej mangalica. Skvelá kvalita mäsa, fascinujúce príbehy.
hofmannsche-forstverwaltung.at

V regióne Innviertel
Lukas Kienbauer
Mladý mini-gastronomický podnikateľ si v centre Schärdingu vytvoril súžitie reštaurácií, ktoré lákajú rôzne cieľové skupiny. Od „Fine Dining“ až po Izakaya Kienbauer zvláda v podstate všetko.
lukas-restaurant.at

Forthuber v hostinci Maria vom Guten Rat
Pohostinné miesto so srdcom pre miestnych rovnako ako pre gurmánov prichádzajúcich z ďaleka.
restaurant-forthuber.at

Kammer5
Nová hviezda na severe Horného Rakúska. Tu varí a servíruje mladý, vysoko motivovaný tím redukovanú elegantnú kuchyňu.
kammer5.at

Höflmaier
Kultová mliekareň, ktorá je prevádzkovaná už vo štvrtej generácii. Okrem syrov je predovšetkým maslo, crème fraîche, tvaroh a prepustené maslo v kvalite, ktorá sa dá ťažko prekonať.
hoeflmaier.at

V ľadovej, desať metrov pod zemou situovanej experimentálnej pivnici pivovaru Hofstetten neexistujú pre sládkovú Janu Krammer žiadne obmedzenia v myslení.
Generačný projekt Mühltalhof: Philip Rachinger suverénne vedie à-la-carte reštauráciu ako aj celý podnik.

„Chodili k nám z dediny, aby odfotografovali Heringsschmaus.“
Philip Rachinger

Chovateľ Michael Plöckinger a zubáč z jeho akvakultúry
Syrár Christian Stöbich vkladá všetku svoju krv a srdce a svoje vedomosti do výroby „Mühlviertler Grana“.

„Každý podnik má svoju vlastnú flóru surového mlieka, to robí syr nezameniteľným.“
Christian Stöbich

Waldschänke: Elisabeth Grabmer a syn Clemens tvoria v kuchyni perfektný tím.
Reštaurácia Kammer5 je nová hviezda na severe Horného Rakúska.
Hostinec Christopha a Doris Forthuberovcov je všetko iné, len nie obyčajný hostinec, a to si hosť všimne už nie pri dezertoch.
Thomas a Josef Höflmaier nechcú byť plagátovými chlapcami poľnohospodárstva. Maslo v špičkovej kvalite má v ich rodine tradíciu.

„Vo Francúzsku sa človek pýta, ako veci umožniť. V Rakúsku, ako veci zabrániť.“
(Thomas a Josef Höflmaier)

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!