Polster proti Pölsteru
Text: Michaela Ernst Fotografie: Helene Waldner
Teraz ho objavilo už aj pohostinstvo.
Čo ani veľmi neprekvapuje. Napokon, človek, ktorý športoval toľko ako on, musí mať technicky vzaté zásobu spaľovania kalórií na celý život. Takému sa dá pokojne naložiť niečo poriadne pod zub. Napríklad veľkú zlatú špargľu – ako pred niekoľkými týždňami v „Marchfelderhofe“, kde bol Toni Polster v rámci špargľových hodov pre celebrity korunovaný za špargľového kráľa sezóny. Alebo chrumkavú tirolskú slaninu, ako (pravdepodobne) nedávno v „Stanglwirte“, ktorý si cez médiá zvolil tohto sympatického človeka za nového obľúbeného štamgasta.
„Pritom môžem zjesť už len tretinu toho, čo som dokázal zjesť, keď som ešte hrával futbal,“ priznáva Polster vážne (vážne!) skľúčene, „pocit sýtosti sa dostaví rýchlo. Musí sa dostaviť rýchlo. Bolo by to pre mňa absolútne hororový scenár, keby som zrazu pribral 15 kíl.“ Priberá tak ľahko? „No, mnohí športovci, keď je raz koniec, tak sa poriadne opustia...“ Kým kopal do lopty, vážil spoľahlivých 90 kíl. Teraz sa váha v niektoré dni zastaví na 93. „Vtedy treba prestať s rezníčkami,“ uškŕňa sa, „pretože dve, tri kilá sa dajú ľahko zhodiť. Ale všetko, čo je nad to, znamená skutočné odriekanie.“
Odriekanie nie je nič pre neho. To človek tuší, keď si Polster v dobrej nálade, hoci trochu „zdrvený“, objedná o 11. hodine dopoludnia vo svojom obľúbenom podniku „karls“ na viedenskom Karlsplatzi chrapľavým hlasom espresso, zapáli si cigaretu a krátko nato vypije pohár Prosecca, pretože káva možno predsa len nepriniesla očakávaný nakopnutie. Momentálne sa veľa túla, ešte viac než zvyčajne. Musí, chce – áno, prirodzene ho to baví – propagovať svoje prvé hudobné CD „Walk on 9“. Okrem toho neustále pendluje medzi Nemeckom a Rakúskom, pretože komentuje majstrovstvá sveta vo futbale pre ORF.
Teraz však sedí v „karls“ medzi svojimi „budičmi“ a čaká ho maratón rozhovorov, keď mu zavolá jeho priateľ Skender Fani, právnik, manažér a kamarát mnohých rakúskych futbalistov. „Mei Bua“ (môj chlapče) volá Polster dobrých 60-ročného muža a opisuje mužovi na druhej strane linky svoj nabitý kalendár.
Toni Polster je verný človek, rozpráva Christian Dander, vedúci obsluhy v „karls“, na inom mieste. Chodí sem, aby prezentoval svoju hudbu, oslávil svoje narodeniny – „všetky jeho oslavy sa konajú tu,“ prisahá Dander. „Mám rád, keď je jedlo spojené so zážitkom,“ hovorí neskôr Polster. Ale predtým prezradí: „Je tu jednoducho spojenie cez futbal. Kurt (Kurt Bender, majiteľ „karls“, pozn.) je už roky pri každom zápase. Okrem toho spolu chodíme hrávať tenis.“ A samotné jedlo? „No, chutí to super! Krásne tu je, že všetko dostanete čerstvé. Cestoviny, ryby so zeleninou, rakúsku kuchyňu. A ja rád dobre jem.“ Ale gurmán vraj nie je.
O kulinársku vycibrenosť sa stará jeho manželka Liesi, liečiteľka, ktorá si momentálne robí doplnkové vzdelanie ako nutričná poradkyňa. Na Polsterov jedálniček dbala už vtedy, keď bol aktívnym športovcom. „Čím bližšie bol zápas, tým viac sacharidov a ovocia som musel konzumovať.“ Dodatok: „Pre dušu by bolo bývalo lepšie niečo iné.“ Čo znamená „bližšie k zápasu“? „No, len tri, štyri dni predtým.“ Duša teda nemusela dlho trpieť.
Liesi Polster zásobuje svojho manžela nielen vhodným prísunom vitamínov, ale aj správnymi informáciami. Prijíma ich prekvapivo vďačne a považuje „to všetko za neuveriteľne zaujímavé“. Príklady ho z hlavy nenapadnú, ale po krátkom zamyslení vymenúva dva tipy, ktoré prirodzene dodržiava: „Jogurt a müsli sa majú konzumovať pred ostatným jedlom, pretože vtedy vykazujú lepší účinok. Všeobecne by sa ovocie malo jesť pred jedlom, pretože telo lepšie vstrebáva vitamíny. A ak chcete vedieť ešte viac, musíte sa opýtať mojej manželky!“ Bodka.
Kuchyňa, varenie, to všetko je pre neho „ženská záležitosť“, ale nie v staromódnom zmysle, ako zdôrazňuje – „To nesmiete tak napísať, aby to znelo ako od macha.“ Táto situácia vyplýva z jeho nedostatku záujmu, človek nemusí byť doma všade: „Kuchyňa nie je môj revír.“ Polster je schopný akurát tak prípravy omelety – jasná vec: „najlepšia omeleta na svete“ so syrom a šunkou. Pripravená z dvoch vajec. Len syn, ktorý má 15 rokov a cez víkendy občas „ťahá náročné počítačové noci“, dostane variant s tromi vajcami.
Toni Polster rozpráva, že jeho manželka často stojí tri až štyri hodiny v kuchyni, aby rodine pripravila poriadne jedlo. „Niekedy celkom komplikované veci podľa receptu... takže kuchárskou knihou od Jamieho Olivera jej človek urobí obrovskú radosť“. Väčšina sa jej darí vynikajúco: „Je to veľmi dobrá kuchárka!“ Len niekedy, „ale naozaj veľmi zriedka“, sa jej to nevydarí. Čo potom robí? „Samozrejme, že jej to poviem, inak by som to možno dostal znova o tri týždne. Ale formulujem to, samozrejme, zašifrovane, pekne kvetnato. Nechcem ju predsa uraziť!“
Na záver povinná otázka – pivo alebo víno? Obe. Pivo si dopraje občas medzitým, ale k jedlu radšej pije víno. Aj tu sa Polster nehrá na falošné vedomosti. Smeje sa: „Som amatérsky someliér. Existuje vôbec niečo také?“
Necháva si poradiť od tých, ktorí sa vyznajú.
Na obed v „karls“ vedúci obsluhy Dander odporúča pohár Gavi di Gavi a podáva okrem toho vodu. Toni Polster si objedná teplú paradajkovú polievku, zelený šalát a napokon filé zo sivoňa s wok zeleninou a zemiakmi. A skutočne – nezje všetko, z ryby, ktorá nebola práve striedmo opečená na olivovom oleji, niečo nechá. Už na začiatku varoval: Také kilo sa niekedy dokotúľa skôr ako lopta.