Mimoriadne vypuklý prípad kultúrnej apropriácie možno pozorovať v Altaussee koncom letnej sezóny. Viedenčania a iní obyvatelia miest sa obliekajú do dirndlov a kožených nohavíc, aby ich predviedli na takzvanom Kirtagu. Sprievod v krojoch, ktoré domáci nosia len počas veľkých sviatkov alebo svadieb, trvá tri dni, pivo a eurá tečú prúdom. Potom sa pre dedinu a jazero začína nepochybne najkrajšie ročné obdobie. Je to neskoré leto, ktoré majestátne prechádza do farebne sýtej jesene, podobne ako plte na jazerách vnútorného soľnohradského regiónu (Salzkammergut), Altausseer See, Grundlsee a Hallstätter See. Nemálo ľudí ich označuje za najkrajšie miesta na svete.
A Altaussee sa pýši tým, že je stredom Rakúska. Túto pozíciu Ausseerčanom človek rád dopraje. A na tomto mieste treba pochváliť jazero Altausseer See s kulinársky najzaujímavejšou promenádou, ktorú hosť podľa rýchlosti chôdze môže premeniť na bežeckú dráhu alebo turistický chodník. Kroje turistu sú funkčné oblečenie. Podľa toho, ktorým smerom sa vydáte, sa do obrazu dostávajú stanice kultivovaného posilnenia, niet takej, ktorej návšteva by nestála za to, všetky sú veľmi odlišné v prostredí aj ponuke. Franz Pichler napríklad vedie už dvadsať rokov nenápadnú občerstvovaciu stanicu Kahlseneck na brehu jazera, ktorá je už dávno viac než len tajným tipom. V čase výlovu tu dostanete altausseerského sivňa, vyhľadávanú raritu. Sivone z divokého odchytu vo vnútornom a vonkajšom Salzkammergute sa líšia nielen veľkosťou, ale aj dobou hájenia. Drobunké sú sivone z jazera Attersee (A la Carte o tom informoval v poslednom vydaní), pre dve osoby stačí altausseerský sivoň. Nie je to jedlo pre stúpencov Tante-Jolesch. Literárna tvorba Friedricha Torberga, ktorý si Altaussee zvolil za svoj domov, bola povestná svojimi malými porciami, v podstate priekopníčka Nouvelle Cuisine.
Ak sa v túre pokračuje, po asi 20 minútach sa dostanete k Seewiese a tamojšiemu Jagdhaus (poľovníckemu domu), ktorý je vo vlastníctve rodín Schillingsfürst (aký to veľavravný názov) a Hohenlohe. Pauli, hostinský, je slávny svojimi štrudľami s tvarohom, marhuľami, čučoriedkami a malinami. Je tam aj octová klobása a v nedeľu za tepla údené sivone. Tých, ktorí si doprajú túto jemnú rybu, spoznáte podľa garderóby a fľaše vína, ktorá sa chladí v striebornej nádobe na ľad. Vedľa Jagdhaus Dietrich Mateschitz pred rokmi znova vybudoval schátraný hostinec, v rustikálnom Red-Bull-looku, so slušnou gastronómiou, len servis niekedy pokrivkáva. Odtiaľ je to potom hodina chôdze, kým sa dá opäť niečo zjesť, čo mnohí prechádzkoví turisti predlžujú ešte niekoľkými plaveckými vložkami v chladnom jazere. Keď dorazia k Strandcafé, už si vychodili dostatočný apetít. Peter Beuchel vedie starý dom uprostred prírodnej rezervácie s vervou, šarmom a štýlom. Vie, ako urobiť z hostí štamgastov. Lepšia vínna karta v celom regióne neexistuje. Vinári ako Ott, Jamek, Veyder-Malberg a Moosbrugger si tu podávajú kľučky, keď sa v lete zastavia na návštevu u zákazníkov a na terase pri jazere alebo na krásnej drevenej verande si užívajú svet a život.
Chrumkavá pečená bravčovina pochádza z ošípaných Höllerschmid. Hlavátky, sivone a pstruhy lososovité, vždy perfektne pripravené od spriateleného rybára, kuriatka pochádzajú z lesa. Podávajú sa so smotanovou omáčkou, k tomu hutné, nadýchané žemľové knedle. Ceviche zo sivňa s uhorkami a sivoním kaviárom je spoľahlivé odporúčanie na teplé dni, ktorých je aj počas letných pobytov stále viac. Netreba vynechať neporovnateľne jemnú čokoládovú tortu a šťavnatý marhuľový koláč, príklady vidieckej elegantnej múčnikovej kuchyne, pre ktorú Rakúsko svet právom závidí. Príjemne nasýtený sa chodec vydáva na posledné minúty chôdze do obce. Nechať sa rozmaznávať u Roberta Hockera, starousadlíckeho kvalitného kuchára z oblasti Ausseer Land, v jeho maličkom útočisku hneď vedľa Hotel am See rodiny Frischmuthovcov altausseerským sivňom na rizote alebo jahňacím stehnom, musí odložiť na iný deň. Kto sa však vydá na okruh okolo jazera skoro ráno, bude odmenený pohľadom na rybárske loďky, ktoré krátko po svitaní kontrolujú úlovky. Možno sa na jednej z krásnych plochých lodí (Plätten) nachádza rybár Rudolf Kalß.
Je jedným z dvanástich rybárov a podpredsedom Altausseeského rybárskeho spolku. Sú zodpovední za zásobovanie sivonmi. Sezóna altausseerského sivone začína 15. mája a končí 15. augusta, na jeseň trvá od polovice októbra do polovice novembra. Denne Kalß a jeho kolegovia chytia asi 20 až 50 sivoní. Okrem altausseerského sivone s ružovým mäsom pochádzajúcim zo živočíšneho planktónu sa do siete sem-tam dostanú aj jalce a pstruhy, tie však nehrajú veľkú rolu. Altausseerskí rybári zásobujú päť hostinských. V nejednom slávnom, zabehnutom hostinci v strede dediny sa aj takéto ryby označujú a predávajú ako ulovené z jazera, ktoré odtiaľ vôbec nepochádzajú. Kalßov komentár: „To je samozrejme nečestné.“ Altausseerský sivone je záležitosťou najvyššej individuality, aj keď sa ryba väčšinou pripravuje konzervatívne, s maslom a zemiakmi. Či ryba chutí alebo nie, či je napríklad príliš suchá, závisí od ryby, a nielen od kuchára, hovorí rybár. Každé jazero sa líši planktónom, niekedy skôr rastlinný, inokedy skôr živočíšny. Čím teplejšie je, tým je to ťažšie. „Kedysi bolo 20 °C maximum pri teplotách vody, teraz je to už 24 °C.“ Autor potvrdzuje: Teplota ako vo vani už v júni.
Siete stoja v jazere v noci, ráno sa o šiestej hodine ide na jazero. Samozrejme, Rudolf Kalß musí byť vyspovedaný aj o slávnej Altausseerskej Lechpartii, inštitúcii ohňa, spevov a alkoholu: V chatrči sa sušili siete, často chodili ľudia z dediny, priniesli malé občerstvenie. Stala sa z toho inštitúcia. „Dnes to už vlastne nerobíme,“ hovorí Kalß. „Nás rybárov je čoraz menej, je to vlastne záležitosť penzistov,“ hovorí Kalß, ktorý kedysi pracoval na obci. Musí byť rozdiel: „Altausseerské sivone majú sedem rokov, to je rozdiel oproti sivoniu z akvakultúry,“ hovorí Kalß. Nie jediný rozdiel, musí povedať každý, kto ochutnal oboje – akvakultúru aj divoký úlovok z jazera. Na konci rozhovoru s altausseerským rybárom sivoní nie je žiadna dobrá správa: „Sivone je studenovodná ryba. Ako dlho tu ešte bude, človek nevie.“
Takmer taká mohutná ako altausseerská stena Trisselwand, ale ako súčasť krajiny o niečo kontroverznejšia, je hotel Vivamayr, za ktorým stojí finančná sila priemyselníka a habitué Altaussee Hannesa Androscha. Je trochu priveľký, ako bruchá kúpeľných hostí pred začiatkom ich Mayr-procedúr. K Vivamayr patrí aj malá reštaurácia Mayrei v centre obce, stroho elegantný interiér, veľa dreva a malá terasa. Zdôraznene ľahká kuchynská línia Vivamayr tu nachádza svoje pokračovanie, prístupné aj širokej verejnosti. S Kingfishom, ktorý vďačí za svoju popularizáciu Christianovi Bauovi až do posledného alpského údolia, hodvábnym tofu, Tom-Yam a napokon wagyu z dreveného uhlia stavia tím Mayrei kontrapunkt k lokálnej ponuke. Vôbec to nie je zlé.
Aby ste sa dostali do momentálne najlepšie hodnotenej reštaurácie v Altaussee, musíte obec opustiť a zaparkovať v škaredej chalupe dedine na úpätí vrchu Loser. Pričom treba podotknúť: rustikálna Geigeralm tam stála oveľa skôr ako nápady ambiciózneho developera, ktorých realizáciu berieme s úžasom na vedomie. Tu sa pohľad hosťa upiera dovnútra (terasa s výhľadom na Loser tiež existuje) do útulnej drevenej izby, kde sa hneď servíruje prvý pohár prvotriedneho šampanského. Ponuka vín sa číta ako kurz pre somelierov, výber je klasický a má hĺbku. Zodpovedná za to: Eva Utassy, pracovala štyri roky v Tantris po boku legendárnej šéfsomelierky Pauly Bosch – If you can make it there, you can make it everywhere. Jej manžel, Dominik Utassy, nie je v Altaussee len rodinne najlepšie prepojený, čo ho však pred mnohými rokmi neodradilo odísť, aby sa naučil umenie skutočne veľkej kuchyne, okrem iných u Rakúšana Alfreda Friedricha. Šéfkuchár a patrón, ktorý vyzerá ako dvojník Adriena Brodyho (Pianista), čaká s viacerými, v množstve trochu nesústredene pôsobiacimi kúskami a ako amuse-bouche podávanou opečenou holubou nôžkou s feniklovo-pomarančovým šalátom. Takto by to mohlo chutiť aj vo fajn vidieckom hostinci v juhozápadnom Francúzsku. Ako predjedlo podávaný, trochu mäkký vlažný sivon z jazera Hallstätter See s uhorkami v rôznych textúrach necháva hosťa trochu v rozpakoch. Jahňací chrbát, z chovu strýka Utassyho z Grundlsee, je zato vynikajúci, s patričným malým chrumkavým tukovým okrajom. Medzi pekne zladenými prílohami je cuketový kvet plnený jahňacími vnútornosťami, ktorý si zaslúži prívlastok „svetová trieda“. Kto takto varí, samozrejme sa nevyhýba ani príprave tvarohového suflé – príkaz zjesť! Niečo také dnes dostanete len zriedka.
Prečo je región pomenovaný podľa korenia? Keď stojíte v soľnej bani v Altaussee, vybavení baterkou a ochrannou prilbou, návštevník bane dostane odpoveď. „Za blahobyt vďačili Hallstatt, Gmunden a Salzburg soli,“ rozpráva Claudia Apfelböck-Hagen zo spoločnosti Salinen Austria. Spolu s baníkom a bezpečnostným pracovníkom soľnej bane, Mariom, sme sa vydali na cestu, ktorá sa inak koná len štyrikrát do roka, teda nie turistický program. Na ceste k ťažbe vzácnej prírodnej soli je klaustrofóbia to posledné, čo by mal návštevník mať, ochranná prilba a teplá vesta sú na to veľmi užitočné. Najprv idete po koľajniciach pripomínajúcich Matchbox úzkymi štôlňami dovnútra hory. Hluk počas asi dvadsaťminútovej jazdy je ako v tube MRI laboratória; ak to poznáte. Búšiace extrémne techno. Používame štuple do uší. Keď zhasnete malú baterku, získate predstavu o tom, čo znamená totálna tma, keď je tak čierno, že musíte nahmatávať tlačidlo zapnutia baterky. Vo vnútri hory stoja čas a priestor, návštevník vybavený ochrannou prilbou a robustnou bundou dorazil tam, kam možno nikdy nechcel: k sebe samému. A pri teplote stálych 6 °C.
Zvrásnenie Álp pred asi 200 miliónmi rokov prebiehalo tu tak, ako keď kuchár pripravuje mramorový koláč. Soli praoceánu sa zmiešali so skalou. Vrstva po vrstve prechádzajú horou, lenže horu nemôžete jednoducho prekrojiť ako koláč, aby ste videli, kde ktorá vrstva leží. Vec je o niečo zložitejšia. „Kedysi potrebovali baníci deň, aby sa o centimeter dostali hlbšie do hory, mali len svoju silu a jednoduché nástroje,“ hovorí Mario. Dnešným strojovým posilnením sa dá za deň zvládnuť už niekoľko metrov. V priestore, ktorý pripomína halu, stojí bager. Jeho súčiastky boli kedysi dopravené cez úzke štôlne sem, potom bol bager na mieste zmontovaný. Potom pomáhal baníkom pri ťažbe horniny a vzácnej prírodnej soli, gurmánskeho oddelenia soľných baní. Táto prírodná soľ z altausseerskej soľnej bane je milióny rokov stará a definitívne čistejšia ako akákoľvek morská soľ. Prírodná soľ dodáva päťminútovému vajíčku nádych večnosti.
História ťažby soli v Salzkammergute nie je až taká stará ako Alpy, ale 8 000 rokov je tiež celkom slušných. Taká stará je halštatská kultúra, staršia ako pyramídy v Gíze, ale nie taká stará ako Venuša z Willendorfu. Hallstatt a jeho história priťahuje pocitovo milióny Číňanov do malebnej dediny na brehu rovnomenného jazera, ktorí sa chcú pozrieť, či originál obstojí aj v porovnaní s čínskou kópiou. Kulinársky tu nič nezískate, to je návštevníkovi Hallstattu pri pohľade na obrovské parkovisko autobusov hneď jasné. Hallstatt bol najlepší v čase Corony, aj keď to niekoľko miestnych majiteľov hotelov určite vidí inak. Jazero samotné nemusí znášať porovnanie s najkrajšími fjordmi Nórska. Jeho chlad je výzvou pre každého návštevníka kúpania, pre v jazere žijúce síhy (Reinanken) naopak radosťou. Kultivované posilnenie čaká na hladného hosťa na brehu jazera v Steegu u bratov Fritza a Tamina Grampelhuberovcov. Bratia sa kedysi učili remeslu u najslávnejších bratov medzi kuchármi, Obauerovcov vo Werfene. K sivoniu z Grundlsee z chovu Kainisch je pesto, čo môže tradicionalistom vyhnať pot na čelo, ale chutí vynikajúco. Ragú z teľacieho jazyka s kuriatkami s dobrou dávkou octu a žltou krupicovou knedľou je veľká trieda. K domácim syrovým klobásam (Käsekrainer) je horčica od Rainera Baumgartnera zo susedstva. Jeho obchod a výroba sú MUST pre priaznivcov horčice, túto slovnú hračku Baumgartner určite už často počul.
„Najlepšia chuť vždy začína tými najlepšími surovinami.“ – Týmto citátom sú vítaní návštevníci a zákazníci horčičnej manufaktúry. Pochádza od Jeana-André Chariala, mozgu slávneho Oustau de Baumanière na juhu Francúzska, meno, ktoré je v Rakúsku známe len „nerdom“. Baumgartner je bezhranične frankofilný, v čistučkých výrobných priestoroch visia fotky z výletov do dobrých reštaurácií vo Francúzsku. A samozrejme si za vzor vzal francúzsku tradíciu horčice. „Keď vo Francúzsku idete do reštaurácie, na stole stoja tri veci: soľ, korenie a horčica.“ Baumgartnerova malá horčičná manufaktúra sa prirodzene nedá porovnávať s tým, čo prináša na trh domáci horčičný priemysel. Vonia to koreninami, predovšetkým octom a horčičnými semenami. Zvuk horčičného mlyna, pracujúceho starou metódou a nákladne prestavaného z 18. storočia, má niečo jemne upokojujúce. To, že horčica má v skutočnosti niečo spoločné s učením Hildegardy z Bingenu a okrem svojej chuti má aj účinky na pohodu, pokiaľ ju hrubým zaobchádzaním o tieto účinné látky neoberiete, sa dozviete pri okružnej prehliadke horčičnou manufaktúrou, ktorá nesie zapamätateľný názov Annamax. S horčicou je to ako s mliekom: príliš veľa tepla a arómy, éterické oleje a účinné látky sú fuč. Horčice od Annamax sú lahodné, sú rytierskym radom aj pre tú najbiednejšiu grilovanú klobásku. Kôprová horčičná omáčka pripravená s repkovým olejom sa obzvlášť dobre hodí k sivonovi nakladanému v kôpri. Čo nás vracia späť k téme rýb a do Kainisch v blízkosti Bad Mitterndorf, kde Fischerei Ausseerland prevádzkuje svoj malý, jemný chov. Svoj produkt nazývajú „divoká kultúra“, čo práve neprispieva k porozumeniu. V chladnom ročnom období rybári vyrážajú na Grundlsee a odoberajú tam žijúcim samiciam sivoní ich kaviár. Samice sa potom vracajú späť do jazera. Kaviár nejde na toast, ale slúži na chov. Potomkovia pochádzajúci z divokých sivoní rastú za – podľa možnosti – prírode blízkych podmienok v studenej vode po dobu viac ako dvoch rokov, kým nedosiahnu želanú veľkosť. Tieto ryby dostanete na niekoľkých dobrých adresách v okolí, Fischerei Ausseerland si nechá tovar dobre zaplatiť. V sezóne, v júli a auguste, sa potom môžu tešiť fanúšikovia sivoní z Grundlsee: skutočný divoký odchyt, biele mäso, nádherné exempláre, ktoré vystačia pre dve osoby. Fischerei Ausseerland loví aj v jazere Hallstätter See, odtiaľ pochádzajú fantastické síhy. Tie sa na rozdiel od sivoní a pstruhov nedajú chovať.
Zostaňme ale pri Grundlsee. Kto príde až na koniec a z pokojného Gößl sa prechádza k Toplitzsee, príde v Fischerhütte k pôžitku čerstvo údených sivoní a pstruhov. Údenie rýb je kulinárskym zvykom vo vnútornom Salzkammergute. Pri Grundlsee stretnete aj Maxa Brandauera, syna výrobcu horčice pri jazere Hallstätter See, ktorý svoju manufaktúru pomenoval po svojich deťoch Anne a Maxovi. Max vlastní prekrásnu udiareň. Postavil si ju sám, pomohol mu pri tom spriatelený umelecký zámočník. Max je talentovaný remeselník s ukončeným vzdelaním tesára. Má v rukách to, čo literáti, ktorí tak radi písali v Salzkammergute, mali v hlave. V drevenej peci údi sivone, ktoré dostáva od spriateleného chovateľa rýb, a dá sa mu pri tom pozerať na prsty. Soľný nálev (Sur) Brandauer zakladá so soľou z Hallstattu. Údená ryba má výhodu, že s ňou nemusíte veľa robiť. Dobrý chlieb, dobré víno. Kto chce, pridá k tomu ešte chren so smotanou. Ak je jazero Altausseer See eldorádom flâneur (povaľačov) a prominentných letných hostí, Grundlsee je aglomeráciou maloroľníckych podnikov.
„Dostávam hovädzie mäso od dvadsiatich malých farmárov okolo jazera,“ hovorí šéfkuchár Wassermann Stefan Haas. Reštaurácia Wassermann s výhľadom na Grundlsee je jednou z najlepších v oblasti Ausseer Land. Haasova kuchyňa čerpá nielen pri hovädzom mäse takmer výlučne z ponuky regionálnych dodávateľov. Iba medený riad si zaobstaráva v Paríži, u Dehillerin v prvom obvode. Haas nie je príliš hrdý na to, aby prinášal medzinárodné kuchárske trendy k jazeru Grundlsee, ale tam sa nič „neokopíruje“, a ak niekedy podá amuse-bouche v ustricovej mušli a nazve to „Perly Ausseer Landu“ (myslené sivoň a hovädzie), je to rovnako výraz vlasteneckej lásky ako jahňacina pripravená na dva spôsoby (pečená, konfitovaná) s horčicovou omáčkou a bylinkami. Jakob Wassermann bol mimochodom nemecký spisovateľ, ktorý sa usadil v nádhernej, teraz doružova vyčistenej vile na brehu jazera Altausseer See. Zomrel tam v roku 1934. Aj keď si mnohý hosť vnútorného Salzkammergutu radšej číta v jedálnych lístkoch ako v knihe – je nemožné uniknúť kultúrnym dejinám krajiny. Dokonca ani vtedy, keď sa za týmto účelom vydáte do vnútra soľnej bane. —
Reštaurácie
Geigeralm
S maličkým tímom čaruje Dominik Utassy taniere medzinárodnej úrovne, jeho manželka Eva prináša ekvivalent do pohára.
Lichterberg 85, 8992 Altaussee, T 0660/939 00 28, geigeralm.at
Strandcafé
Casual vidiecka kuchyňa v jednom z najkrajších podnikov regiónu. Počas víkendov je Strandcafé preto často rezervované na svadby a podobné akcie, kvôli čomu je spontánna návšteva spojená s istým rizikom. Kontakt a adresu pozri v sekcii bývanie.
Mayrei
Kozmopolitne inšpirovaná kuchyňa v centre Altaussee.
Fischerndorf 80, 8992 Altaussee, T 03622/204 78, mayrei.at
Refugium am See
Maličký podnik v malej chate na brehu jazera. Tu sa Robert Hocker, bývalý šéf Die Post pri Grundlsee, utiahol na dôchodok. Stále je jedným z najlepších šéfkuchárov regiónu. Polievky, omáčky (sugo) a iné aj so sebou.
Fischerndorf, 8992 Altaussee, T 0664/260 62 72, refugium-altaussee.at
Wassermann
Tu sa preskúmavajú možnosti lokálnej kuchyne na vysokej úrovni. Druhý podnik domu ponúka k jedlu dych berúci výhľad na jazero a krajinu.
Archkogl 31, 8993 Grundlsee, T 03622/847 70, grundlsee.mondihotels.com
Steegwirt
Dvaja bratia, jedna z najlepších kuchýň v regióne.
Au 12, 4822 Bad Goisern am Hallstätter See, T 06135/83 02, steegwirt.at
Koppenrast
Mimo ruchu, oáza uprostred lesa. Rodinná kuchyňa hostinca od ceviche z pstruha lososovitého až po zmrzlinový pohár.
4831 Obertraun 123, T 06131/231, koppenrast.at
Chaty s občerstvením & horské chaty
Jagdhaus Seewiese
Preslávil sa v komunite Jamesa Bonda ako jedno z miest natáčania filmu Spectre, v komunite fanúšikov olovrantov, údených sivoní a štrúdlí nebol tento rustikálne-elegantný poľovnícky dom neznámym podnikom už pred filmom.
8992 Altaussee 136, T 0664/338 76 22
Kahlseneck
Jausenstation (občerstvovacia stanica) Franza Pichlera je kult. Sivone z jazera Altausseer See v sezóne, údený sivon z Aussee vlastne stále. K tomu vína zo Štajerska a Perchtoldsdorfu.
Fischerndorf 168, 8992 Altaussee, T 0664/410 25 45, kahlseneck.at
Fischerhütte
Rustikálna lokalita na brehu jazera Toplitzsee, cez víkendy sa to tu hemží návštevníkmi. Sú tu okrem iného aj kvôli rybám, duseným, pečeným a teplo údeným, radosť.
Gößl 172, 8993 Grundlsee, T 03622/82 96, toplitzsee.at
Loserhütte
Syrové halušky (Kasnocken) so svetovým výhľadom, čučoriedkový trhanec potom. Apetít na takéto veci si človek musí vybehať. Leniví prídu autom cez panoramatickú cestu Loserpanoramastraße.
Fischerndorf 81, 8992 Altaussee, T 03622/712 02, willkommeninaltaussee.at
Bývanie
Strandcafé
Puchen 197, 8992 Altaussee, Menu: strandcafe.at, T 0664/212 93 09
Šesť apartmánov vykúzlila rodina Beuchel z bývalých kúpeľných chatiek na brehu jazera. Jazero je vzdialené dva až tri metre od obývačky s veľkorysou presklenou stenou pre výhľad na Altaussee, vodu, stenu Trisselwand a vrch Loser. Apartmány sú zariadené peknou kuchyňou a zmesou nábytku z Ikea a vkusne vybratého vintage nábytku. Raňajky si pripravujete sami, môžete si však nechať ráno doviezť čerstvé pečivo z pekárne Maislinger. Nádherné miesto uprostred prírodnej rezervácie pre oddychové dni v úplnom ústraní.
Producenti & poľnohospodárstvo
Annamax
St. Agatha 38, 4822 Bad Goisern am Hallstätter See, T 06135/507 23, senferei.at
Fischerei Ausseerland
Kainisch 103, 8984 Pichl-Kainisch, T 03624/289, fischereiausseerland.at
Ausseer Lebkuchen
Pötschenstraße 146, 8990 Bad Aussee, T 03622/529 43, lebkuchen.at
Bäckerei Maislinger
Veľmi dobre zásobená pekáreň s viacerými pobočkami v oblasti Ausseer Land. Táto úroveň sa mimo hlavných miest dosahuje zriedka. Veľmi dobrý chlieb a múčniky, croissanty, perníky, pochúťky, raňajky.
8992 Altaussee 22, T 03622/717 39, keltenbrot.at
Salzwelten Altaussee
Tu sa ťaží prírodná soľ, v hore je spoľahlivých chladných 6 °C, čo v lete predstavuje osobité lákadlo.
Lichtersberg 25, 8992 Altaussee, T 06132/200 24 00
Max Brandauer
Čerstvo údené ryby, žiadne stále stanovište. Často, ale nie vždy, ho nájdete pri občerstvení Murbodenhüttl, najlepšie sa prihlásiť cez sociálne médiá. T 0660/743 55 55 Murbodenhüttl: Gößl 224, 8993 Grundlsee, T 03622/85 88, murbodenhuettl.com
Tradícia, takmer taká stará ako ťažba soli v Hallstatte a Altaussee.
