A-La-Carte

Čerstvo pražené (2011/3)

Malé a mikropražiarne sú podstatným znakom súčasnej urbanity. A aj vo Viedni sa toho zrazu deje veľmi veľa.


Röstfrisch

Text: Florian Holzer · Fotografie: Julia Stix

Obchody s bicyklami typu fixie, vývarovne, biopotravinové trhy, undergroundové pekárne, flashmoby, iPad voľný čas – Amsterdam, Berlín, Londýn, Brooklyn/Williamsburg, tam to patrí k životnému štýlu, to sú centrá bohémsko-meštianskeho životného štýlu, tam sa človek chce precvičovať v kolektívnom individualizme. A piť kávu, individuálnu kávu, vybranú, dovezenú a upraženú individualistickými sebarealizátormi. Ktorí sa tak starajú o kávy, ktoré síce nezodpovedajú žiadnej značke, ale zato každá z nich rozpráva svoj vlastný príbeh.

V rámci síce pomalého, ale nezastaviteľného vývoja smerom k modernému mestu s aktuálnou životnou kultúrou sa aj vo Viedni niečo stalo – a na pomery viedenskej kaviarenskej kultúry dokonca závratne rýchlo. V uplynulom roku sa na scéne objavilo nie menej ako päť nových malých pražiarní alebo kávových projektov, každý s iným prístupom, každý s pozoruhodne dobrými kávami.

Johannu Wechselbergerovú, napríklad, možno bez okolkov označiť za „blázna do kávy“: Ešte počas svojho pôsobenia ako majiteľka malej reklamnej agentúry experimentovala s domácimi pražiacimi zariadeniami z USA, rozoberala svoje kávovary, znovu ich skladala a začala takto chápať fungovanie strojov. V roku 2004 otvorila so svojím vtedajším manželom na trhovisku Naschmarkt Mocca Club, v ktorom spolupracovala s malou pražiarňou v 15. viedenskom okrese, v roku 2006 založila Vienna School of Coffee, kde sa ponúkajú kurzy a tréningy pre baristov, je členkou SCAE (Speciality Coffee Association Europe) a jednou z troch Master Baristas na svete. Na to je veľmi hrdá.

Už niekoľko týždňov aj sama praží. Prenajala si úžasne krásnu tehlovú budovu v priemyselnej zóne v Stockerau a postavila tam malé 7-kilové pražiace zariadenie, ktoré bolo špeciálne vyrobené podľa jej želaní, s extra motormi a takmer všetkými doplnkovými funkciami, ktoré jej umožňujú ovládať praženie. Dva až trikrát mesačne zapne tento „zázračný stroj“, experimentuje, mieša, skúša, „rada kutilčím“, hovorí. Zmes Der Kräftige (Silná) bola pôvodne jednou z jej customized blends, ktoré zostavuje spolu so zákazníkmi pre ich špeciálne potreby, ale Johanna Wechselberger bola s touto zmesou taká spokojná, že ju zaradila do svojho vlastného programu. Existuje aj Der Süße (Sladká), Seattle Blend, Columbian Blend alebo Superstrong. Pribudli aj Single Origins, „hľadám špeciálne kávy, ktoré sú pre veľké pražiarne príliš drahé a exkluzívne, a tie jedno-dve vrecia si potom delím s inými spriatelenými malými pražiarmi.


Tento krok má Georg Branny ešte pred sebou, hoci nie ďaleko pred sebou. Branny je synom viedenskej kaviarenskej rodiny, jeho rodičom patrí Café Maximilian, on sám začal študovať, pracoval ako fitnes tréner a model a napokon našiel záľubu v baristických majstrovstvách a v navrhovaní espresso koktailov.

Táto zmes v spojení s výrazným talentom pre šou bola tým, čo prinútilo rôznych výrobcov liehovín, ale aj pražiarne či výrobcov kávovarov, aby si mladého muža objednávali na prezentácie, turné, školenia a eventy. Branny vyhral majstrovstvá krajiny v disciplíne zvanej „Latte Art“, pri ktorej ide o to, aby sa mliečna pena umiestnila na kávu v pekných tvaroch a figúrach, v roku 2007 sa na príslušných majstrovstvách sveta umiestnil dokonca na štvrtom mieste.

V januári 2010 prevzal malý obchodný priestor v Garnisongasse, ktorý mu mal pôvodne slúžiť ako tréningový a prezentačný priestor pre jeho espresso koktaily, a robil kávu pre všetkých, ktorí vošli dnu. Tých bolo postupom času stále viac, v neposlednom rade preto, lebo je skutočne zábavné sledovať Georga Brannyho, ako sa zo zŕn, vody a mlieka stáva krásne Caffè Latte. Zatiaľ Branny pracuje ešte s dvoma praženiami, ktoré si necháva pražiť v Miláne podľa vlastnej receptúry, vlastné pražiace zariadenie vo vedľajšej budove je však v pláne, na budúci rok by to malo byť hotové.

Samopraženie stálo aj na začiatku plánovania kávovej kariéry Christiana Akrapa, „ale s 5-kilovým pražičom sme ani nechceli začať“ a veľký stroj bol pre neho na začiatok predsa len príliš riskantný. Pred tromi a pol rokmi začal Akrap s plánovaním svojho projektu, navštevoval veľtrhy, nechával si posielať vzorky, hľadal možných partnerov a v Miláne napokon našiel malú pražiareň, ktorá praží Akrapove zmesi podľa jeho predstáv.

Srdcom jeho kolekcie je arabika z Ugandy z Mount Elgon, zrná od družstva, ktoré práve prechádza na udržateľnosť, odoberá len vyselektované zrelé zrná v top kvalite, za čo ale platí plnú cenu (čo je neobvyklé). Iná arabika pochádza z Brazílie, zvyšné zmesi zodpovedajú klasickému espresso receptu.

Keďže hlavnými odberateľmi Akrapa sú v súčasnosti menšie a stredné gastronomické prevádzky vo Viedni a okolí, necháva si v Taliansku lisovať aj kávové kapsuly (cialde). Vlastné pražiace zariadenie by malo byť realitou o tri až päť rokov, vlastná predajňa kávy pravdepodobne už túto jeseň, „križovatka pre kávu, kde možno Akrapove kávy nielen ochutnať, ale aj získať rôzne potreby na domácu prípravu.“

Tobias Radinger sa pôvodne naučil zaobchádzať s kávou na hotelovej škole, kávová horúčka ho však pochytila až vtedy, keď ako vtedajší spolumajiteľ trendy kníhkupeckej-platňovej-starožitnej-barovej kaviarne phil na Gumpendorfer Straße prišiel do styku s antickým espresso kávovarom Faema E61 a zrnami z veronskej pražiarne Pellini. Raz si pomyslel, že by sa to dalo individuálne spraviť oveľa lepšie, predovšetkým prostredníctvom priamejšieho obchodu s farmármi a pestovateľmi, ktorí sú v kávovom biznise v zásade vykorisťovaní, precestoval niekoľko pestovateľských oblastí a bol mimoriadne ohromený Etiópiou.

Cez eBay si zaobstaral malú Faemu, zrenovoval ju, „a to so samopražením prišlo potom naraz.“ Experimentoval s vlastnými praženiami z malých ručných pražičiek a napokon si pred rokom postavil 5-kilový pražiaci bubon v hale v Simmeringu a distribuoval svoju kávu Kaffeefabrik medzi priateľov a príbuzných.

Pôvodný plán kombinácie kaviareň a pražiareň stroskotal na povoleniach, preto má Radinger vo svojej práve otvorenej predajni na dolnej Favoritenstraße, v bývalom obchode s umelou kožušinou, postavený len starý espresso kávovar a dva mlynčeky – jeden naplnený zmesou arabiky, druhý s mimoriadne aromatickou etiópskou lesnou kávou z Bonga, oblasť Kaffa.

Radingerova Kaffeefabrik je určite najnekonvenčnejším a najbláznivejším zo súčasných viedenských espresso projektov, po elegancii alebo šiku v tom malom obchodíku niet ani stopy, po cool urbanite je to o to viac.

A aj Ilker Amuraben sa ku káve dostal z úplne inej strany, donedávna bol manažérom v stavebnej firme v Rumunsku. Keď boli rôzne projekty ukončené a jeho manželka aj tak žila vo Viedni, rozhodol sa splniť si svoj sen a odteraz sa chcel venovať už len svojmu koníčku, káve.

Sám si pražil odjakživa, hoci na wokoch alebo starých domácich bubnových pražičkách. To išlo celkom dobre, hovorí, len rovnomerný vzhľad praženia sa dosiahnuť nedal. Teraz má vo svojej kaviarni, ktorú otvoril vo februári, úhľadný malý pražiaci stroj Petrocini, ktorý však ešte nie je zapojený – prestavby a povolenia potrebné na uvedenie veci do prevádzky by boli v súčasnosti priveľa, preto jeho kávové zrná naberajú farbu zatiaľ u iných rakúskych pražiarov, napríklad v pražiarni Alt Wien v ulici Schleifmühlgasse. Pre Ilkera Amurabena sú zaujímavé len Single Origins, teda plantážne a pôvodové kávy, ktoré odoberá v surovom stave z Hamburgu, Antverp a zo Švajčiarska.

„Nepražím tak tmavo, tak ostane zachovaná viac arómy a aj trocha kyslosti“, hovorí, v súčasnosti ponúka šesť rôznych špičkových káv, z Brazílie, Burundi, Guatemaly, Kostariky, Indonézie a Etiópie, výlučne arabiku, každý druhý deň je jedna z týchto káv dostupná ako espresso, latte macchiato alebo v núdzovom prípade aj s ľadom. Čoskoro pribudnú ďalšie tri, jedna z Dominikánskej republiky, jedna z Kolumbie a ďalšia z Etiópie, cieľom je popri prosperujúcej kaviarni v Servitengasse predovšetkým celoeurópsky obchod cez jeho webshop.

Každopádne to vyzerá tak, že aj pri káve sa skončili časy, keď sa dalo/muselo piť len malé čierne alebo Melange. Káva už nie je anonymná, ale má mená, tváre a vždy individuálnu filozofiu.

adresy röstfrisch

Johanna Wechselberger – pražička
Heid-Werkstrasse 4/Objekt 67a
2000 Stockerau
T 0650-639 93 60
www.dieroesterin.at

Kávu možno získať vo Vienna School of Coffee,
Hahngasse 22/1, 1090 Viedeň,
Pi. 10–18, So. 10–15 hod.,
www.viennaschoolofcoffee.at

Georg Branny – Café Couture
Garnisongasse 18
1090 Viedeň
T 0676-332 20 76

Christian Akrap – Akrap coffee
Königsklostergasse 7/6
1060 Viedeň
T 01-587 21 52
www.akrapcoffee.com

Tobias Radinger – Kaffeefabrik
Favoritenstrasse 4–6
1040 Viedeň
T 0660-569 88 60
www.kaffeefabrik.at

Ilker Amuraben – Caffè a Casa
Servitengasse 4A
1090 Viedeň T 01-315 19 78
www.caffecasa.com

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!