A-La-Carte

Jemní rebeli (2013/1A)

V niektorých rakúskych vinárstvach sa črtá generačná výmena. Pravdepodobne najnapínavejšie nástupníctvo prebieha v dvoch z najznámejších podnikov: Alwin Jurtschitsch a Vincent Bründlmayer sa snažia veľmi odlišnými spôsobmi vyrovnať so svojím veľkým dedičstvom. Text: Christina Fieber, foto: Julia Stix. Kto by ich nepoznal? Pestré umelecké etikety na priehľadnej fľaši vína. Od…


V niektorých rakúskych vinárstvach sa črtá generačná výmena. Pravdepodobne najzaujímavejšie nástupníctvo sa odohráva v dvoch najznámejších podnikoch: Alwin Jurtschitsch a Vincent Bründlmayer sa veľmi odlišnými spôsobmi snažia vyrovnať so svojím veľkým dedičstvom.

Text: Christina Fieber Foto: Julia Stix

Kto by ich nepoznal? Pestré umelecké etikety na priehľadnej fľaši vína. Už niekoľko rokov zdobia kresby Christiana Ludwiga Atterseeho Veltlínske zelené z vinárstva Jurtschitsch. S chráneným označením „GrüVe“ sa bratom Jurtschitschovcom podaril geniálny marketingový ťah. V roku 1987, keď sa rakúske vinohradníctvo ešte len namáhavo spamätávalo z glykolového škandálu, stavili vynaliezaví bratia na suché, nekomplikované Veltlínske zelené. „GrüVe“ je odvtedy synonymom pre ľahké a cenovo dostupné vína z dobrého domu – úspešný príbeh. O štvrťstoročie neskôr preberá známe vinárstvo Alwin Jurtschitsch, syn najstaršieho brata.

Aj v ďalšom legendárnom vinárskom podniku sa ohlásila generačná výmena: Vincent Bründlmayer, najstarší syn Williho Bründlmayera, dáva o sebe jasne vedieť svojím prvým vlastným vínom. Hoci sú ich koncepty odlišné, spája ich úmysel nielen prevziať veľké dedičstvo, ale zanechať aj vlastné stopy.

Zatiaľ čo mladý Bründlmayer chce v zásade pokračovať v klasickej línii domu, Alwin Jurtschitsch chce spolu so svojou partnerkou Stefanie dodať menu Jurtschitsch úplne novú image. Stefanie Hasselbach, pochádzajúca z rovnako známeho vinárstva v Rheinhessene, však nesedí v kancelárii, nestará sa o účtovníctvo, peknú kvetinovú výzdobu alebo inak nekryje svojmu mužovi chrbát, nie, Stefanie je odteraz spolu s Alwinom novou hlavnou enologičkou renomovaného vinárstva.

Hoci robia výrazné zmeny, netrúbia to do sveta. Takmer nikto si nevšimol prevzatie podniku v dome Jurtschitsch, ktoré sa uskutočnilo pred tromi rokmi.

„Od začiatku sme mali jasné predstavy, kam to má smerovať, ale stále sme na ceste,“ vysvetľuje Alwin Jurtschitsch takmer skromne, „chceme experimentovať, preskúmať hranice možného.“

Vincent Bründlmayer chcel naproti tomu na začiatku skôr preskúmať svoje osobné hranice. Po škole ho to ťahalo z Langenlois do Viedne, do života. Skúšal sa v rôznych žánroch, ďaleko od vinohradníctva, od provincie. Študoval zvukovú techniku, grafiku a dizajn, pracoval v módnom a filmovom priemysle, ako DJ a promotér, naposledy dokonca ako galerista, organizátor a cateringový pracovník. Dosť veľa na mladého muža s necelými 29 rokmi: „Hľadal som sám seba, chcel som bezpodmienečne tvorivo pracovať, ale nikde som nenašiel pokoj!“ bilancuje svoj rušný život.

Až pri svojej činnosti ako cateringový pracovník, keď sám varí na podujatiach, sa takpovediac opäť stretáva so svojím pôvodom: vínom. Cez kulinársky pôžitok postupne prichádza na chuť vínu. Je fascinovaný. Začína študovať enológiu a aj ho úspešne dokončí. Praxuje v jednom z najlepších vinárstiev sveta: Domaine Dujac v Burgundsku.

Začiatkom roka sa sťahuje späť do Langenlois, do domu zosnulej starej mamy a odvtedy je každý deň vo vinárstve: „Konečne som dorazil,“ hovorí s plachým a zároveň šibalským úsmevom, „až teraz chápem, aké mám vlastne šťastie!“ Jeho pohľad žiari bezstarostnosťou, ktorá zaujme.

Naproti tomu pôsobia Alwin Jurtschitsch a jeho priateľka už ako starí harcovníci: S nimi sa vo vinárstve začala úplne nová éra: Patrí k nej, že celá plocha viníc bola preorientovaná na ekologické biologické hospodárenie; nemalé riziko pri 70 hektároch: ak úroda zlyhá kvôli napadnutiu škodcami, neexistuje žiadna záchranná sieť.

„Vysoko sme hrali,“ myslí si aj Stefanie Hasselbach, „ale zhodli sme sa, že biologické vinohradníctvo je naša minimálna požiadavka!“

Nerozhodli sa tak len z etických dôvodov, ale aj z presvedčenia, že so zdravými viničmi dosiahnu vyššiu kvalitu. Okrem toho sa všetky vína z jednotlivých polôh fermentujú prírodnými kvasinkami, aby sa vínam dodal väčší chuťový výraz. Inak sa v pivnici zasahuje tak málo, ako je to len možné.

„Keď poznáte svoje terroir, v podstate sa nič nemôže stať,“ je presvedčený Alwin Jurtschitsch, „človek sa naučí dôverovať vlastným vínam!“

Aj Vincent Bründlmayer stavia na kvalite terroir. Už jeho starý otec spoznal význam vynikajúcich polôh v čase, keď mnohí iní ešte plnili masové vína. Nikto nechcel sadiť vinič na dnešnej špičkovej polohe, Zöbinger Heiligenstein, príliš strmo, príliš horúco a príliš namáhavá vraj bola práca tam, radšej sa pohodlne usadili v rovine. Bründlmayer senior vtedy kúpil takmer celý vinohrad a vysadil Riesling. Vizionár. Aj jeho syn, Willi Bründlmayer, nepodľahne pokušeniu plniť ťažké, opulentné cuvée z rôznych polôh, ako to vyžaduje trh, ale stavia na jednotlivých polohách. Začína vypracovávať ich výnimočnosť.

„Môj otec je môj majster,“ hovorí Vincent uznanlivo, „vždy mal otvorenú myseľ pri hľadaní absolútnej kvality. S jeho skúsenosťami a týmito polohami sa mi v podstate nemôže nič stať!“ Vzťah medzi otcom a synom nebol zrejme vždy taký bezproblémový. „Pri takmer dokonalom otcovi nie je vždy ľahké spoznať vlastnú hodnotu, nájsť samého seba.“

Vincent Bründlmayer prešiel mnohými obkľukami, aby prišiel k sebe samému. Jeho otec bol taký múdry, že ho nechal ísť týmito cestami a nikdy ho nenútil. „Človek musí prísť k vínu dobrovoľne, inak nemôže nájsť potrebný entuziazmus pre toto šialené povolanie,“ je presvedčený Vincent.

Aj cesty Alwina Jurtschitscha neviedli priamo do vlastného vinárstva. Aj on chcel len preč z Langenlois. Hoci jeho cesta bola čoskoro v znamení vína. S otcovým požehnaním sa vydáva do sveta. Pod jednou podmienkou: Mal by sa naučiť, ako sa robí víno. Alwin sa spočiatku drží tejto požiadavky len z taktických dôvodov, ale rýchlo sa nadchne. Počas svojej prvej stáže na Novom Zélande je fascinovaný spôsobom, akým sa tam komunikuje o víne: „ Neustále sa diskutovalo, ale nie o traktoroch a hektárových výnosoch ako u nás v Langenlois, ale o ozelenení vinohradov a spontánnej fermentácii; Tam som pričuchol k krvi!“

Po krátkom medzipobyte doma ho to opäť ťahá preč, do Austrálie. Tam sa prvýkrát zaoberal biologickým vinohradníctvom. Hoci ani jeho rodina netlačí, pomaly znepokojujú. Alwin začína štúdium v Geisenheime, renomovanej nemeckej vinárskej škole, ktorú navštevoval už jeho otec. Nie celkom bez zadného úmyslu. Veď počas zberu doma spoznal nemeckú praktikantku Stefanie, ktorá taktiež študuje v Geisenheime. Po ich ukončení v roku 2005 spoločne putujú cez Francúzsko, aby si prácou vo vinárstvach zarobili peniaze. Len vo Francúzsku známych vinárskych oblastiach prejavujú len mierny záujem o „nemecký“ pár, a tak končia v Roussillone.

„Bol to v tom čase najdivokejší vinársky región sveta, akýsi Woodstock vína!“ spomína Alwin Jurtschitsch. Obaja sa cítia vo svojom živle. Pracujú v novo založenej Domaine Matassa Toma Lübkeho, revolucionára v oblasti moderného vinohradníctva. Lübke je jedným z prvých, ktorí svojim vínam nepridávajú žiadnu síru. Je skorým protagonistom hnutia „Natural Wine“, ktoré stále rozohrieva myseľ. Tom Lübke zostáva najdôležitejším mentorom a poradcom mladého vinárskeho páru, trvalo ich formuje. Po krátkej epizóde v renomovanom vinárstve Chapoutier v roku 2008 definitívne končia v Langenlois a horia túžbou vyskúšať všetky svoje skúsenosti vo vlastnom vinárstve.

Vincent Bründlmayer viac stavia na skúsenosti svojho otca a spoluprácu v tíme. Vinársko-technické rozhodnutia robia obaja so svojimi dvoma mladými enológmi. Vincent sa v tíme cíti dobre.

„Sám som na seba vyvinul veľký tlak,“ odpovedá mladý vinár na otázku, ako zaobchádza s týmto veľkým dedičstvom „kedysi som si netrúfal prevziať toľko zodpovednosti,“ zamýšľa sa. „ale teraz to pociťujem ako oslobodenie; našiel som svoje naplnenie!“ Pre neho je činnosť vinára porovnateľná s umeleckou tvorbou. Mnohostranné požiadavky ho inšpirujú: „Zamiloval som sa do výroby vína!“ konštatuje nie bez koketérie. Pri tom sa opäť po jeho tvári rozleje ten žiarivý a zároveň jemný úsmev, ktorým zrejme zvádzal jedno či druhé dievča.

Jeho prvá kreácia hneď poriadne zaujala: Vincents Spiegel 2011 je Veltlínske zelené z polohy Spiegel. S dedičstvom po starej mame odkúpil od otca hektár vinohradu so 40-ročnými viničmi. Na to je hrdý. Je to drsne suché víno s výraznou kyselinkou a mineralitou, úžasne vyvážené, veľmi priamočiare a predsa nie nepríjemné. Celkom vydarené.

„Nemá vybočovať z radu,“ podotýka mladý vinár. To nerobí a napriek tomu to robí. „Vincents Spiegel“ je síce vyrobený spôsobom v štýle domu Bründlmayer, ale zároveň ide nad jeho rámec, má aj úplne vlastný rukopis. Nasledujúci ročník bol spontánne fermentovaný: novinka vo vinárstve.

Tých je v dome Jurtschitsch veľa: Mladí vinári vrátili všetky prenajaté plochy, aby skutočne zaručili kvalitu, o ktorú usilujú vo vinohrade. Stále však 62 hektárov.

Medzi radmi viniča sa pestuje zeleň a hnojí sa kravským hnojom. Okrem toho sa vysádzajú broskyne, bylinky a viničový cesnak. Preč od monokultúry k rozmanitosti vo vinohrade. O niekoľko rokov chcú tiež úplne upustiť od zavlažovania: Zdravé viniče sú dostatočne odolné a korenia aj hlbšie, sú presvedčení obaja mladí vinári.

Všetko toto sa deje bez veľkého marketingového kriku: „Má to byť pomalý, zdravý vývoj, nie revolúcia, skôr reformácia,“ vysvetľuje Alwin rozvážne. Mladý vinár pôsobí vyzreto a pri zemi. Stefanie sa smeje: „Nebol vždy taký, keď som ho prvýkrát videla, bol to poriadny divoch, s dlhou bradou a kontroverznými názormi, to na mňa urobilo dojem!“ Samozrejme, museli sa so svojimi inováciami vo vinárstve presadiť, museli dokázať, že naozaj niečo vedia, hovoria. Ale vždy boli dobrým tímom. Vína síce ešte nesú starú etiketu, ale vo vnútri sa zmenili. Stali sa čistejšími a hlbšími, výrazne získali na charakteristike.

Iba dve vína vybočujú z radu a môžu to aj ukázať. Štíhle písmo zdobí etikety: „Non Vintage“ je napísané na jednej fľaši a na druhej „Die Quelle“. Ako oznámenie divadelnej hry. V skutočnosti sa v týchto dvoch fľašiach nachádza celá skúsenosť ich ciest. „Non Vintage“ 2009 je celkom iste ročník a má poukazovať na niečo, čo nie je poplatné dobe. Nový starý spôsob výroby vína. Veltlín bol fermentovaný so šupkami, ako kedysi: „Kvasenie s bobuľami“ nazývajú túto metódu programovo.

Bol to horúci rok, a tak sa snažili nedostatok kyseliny kompenzovať tanínmi. Ako pri červenom víne sa pri fermentácii zo šupky extrahujú triesloviny. To dodáva vínu chrbticu a potenciál zrenia. Nadčasové víno. Napriek tomu mimoriadne presné, bodovo presné. Žiadne zbytočnosti, žiadna ovocná bomba, žiadna explózia na podnebí. Žiadne divadlo afektov, ale art brut, čisté víno.

Projekt, presne ako „Die Quelle“ 2010, Riesling z najvzdialenejšieho západu Zöbinger Heiligenstein, tam, kde severné vetry fúkajú najchladnejšie. Na strmých, úzkych terasách, takže traktory nemôžu jazdiť. Divoký kúsok vinárskeho kraja. V každom prípade divoké, nespútané víno, bez botrytídy, spontánne fermentované, sotva síra. Žiadne rozmaznávanie, ale pravý Riesling. Nemilosrdne dobré.

Pre budúcnosť si obaja mladí vinári predstavujú rozšíriť svoju kompetenciu v červenom víne. „Pinot Noir je náš ďalší projekt,“ predpovedá Alwin Jurtschitsch. „Pinot Noir je moja veľká vášeň,“ vyhlasuje aj Vincent Bründlmayer. Viniče sú teraz dosť staré. Pokračuje sa ďalej.

Vinárstvo Jurtschitsch <>
Rudolfstraße 39, 3550 Langenlois,
Tel.: 02734/21 16
www.jurtschitsch.com

Vinárstvo Bründlmayer <>
Zwettler Straße 23, 3550 Langenlois,
Tel.: 02734/21 72-0
www.bruendlmayer.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!