A-La-Carte

Bi ma (2019/3)

Ako dosiahnuť, aby boli ramená chobotnice lákavo mäkké, zamestnáva kuchárov po celom svete. Bez poriadneho bitia je gumová konzistencia každopádne viac než pravdepodobná.


I’d like to be under the sea in an octopus’s garden in the shade“ – či sa želanie Ringa Starra niekedy splní? Kto vie. V záhrade majstra Pulpa je každopádne tieň. Jeho domovom sú priepastné skalné trhliny a podmorské jaskyne. Väčšinu svojich dní trávi chobotnica v jaskyni na morskom dne a čaká na korisť. Ak dravec chytí kraba, drží ho v zovretí až do konca jedla. Ramená chobotnice pracujú oveľa dlhšie ako svaly ryby, ktorá vždy len krátko sekne alebo utečie. Zároveň chobotnici chýba akákoľvek oporná kostra, nemá ani schránku ako jej desaťramenní príbuzní, sépie a kalamáre. Preto majú ramená chobotnice akúsi bielkovinovú štruktúru z veľmi elastických dlhých a rozvetvených proteínov, ktoré sa podobajú kolagénu suchozemských zvierat. S touto bielkovinou sa musí správne zaobchádzať.

Jednou – tradičnou – metódou na to je bitie, a to poriadne a dlho! Buď o skalu, ako to možno ešte niekedy vidieť v Grécku, alebo masívnym dreveným tĺčikom či tĺčikom na mäso. Táto procedúra môže trvať až hodinu i viac, potom je vraj mäkká, hovoria rybári a následne chobotnice zavesia na šnúru na bielizeň, aby sa vysušili. Isté je, že ďaleko od pobrežia bitie na asfalte sotva prichádza do úvahy, najmä preto, že u predajcu rýb sa čerstvá chobotnica takmer neponúka. To, čo leží u predajcu rýb na ľade, je prakticky vždy rozmrazený mrazený tovar. A to nie je vôbec zlé, pretože pri tom sa húževnatá bunková štruktúra takisto perfektne naruší.

Surové mäso je pevné, nakrájané natenko je však celkom jemné, má intenzívnu, mäsitú vlastnú chuť. Dá sa aj krátko opražiť, hoci je to riskantná záležitosť: od teploty približne šesťdesiat stupňov sa kolagén, z ktorého pozostáva spojivové tkanivo, stiahne a chobotnica stvrdne. Potom pomôže len dlhé varenie, aby sa tvrdý, vo vode nerozpustný kolagén premenil na mäkkú želatínu.

Spravidla sa teda chobotnica varí domäkka vo vývare. Trocha soli a niekoľko korenín sa postarajú o to, aby sa príliš nevylúhovala, pretože čas varenia môže trvať tri až štyri hodiny. Dôležité je dusiť ju pri čo najmenšom plameni, mali by občas vystúpiť zopár bubliniek, nič viac. Konzistencia sa kontroluje pichnutím špicatým nožom pri koreňoch chápadiel, tam, kde sú najhrubšie. Keď je mäkká, vypnete teplotu a necháte chobotnicu ešte asi 20 minút lúhovať vo vode, v ktorej sa varila.

Niekedy sa navrhuje pridať do vody na varenie korkovú zátku, čo by malo zaručiť takmer perfektné výsledky. Kto tomu verí, nech tak urobí. Dôkaz, že to funguje, určite neexistuje.

Pravdepodobne najznámejší spôsob prípravy chobotnice pochádza zo severošpanielskej Galície: Pulpo alla gallega (so zemiakovými plátkami). Ďaleko za hranicami provincie je toto jedlo rozšírené prakticky vo všetkých tapas baroch po celom Španielsku. Profesia Pulpeiros alebo Pulpeiras je dodnes živá. Títo kuchári a kuchárky sú špecializovaní výlučne na prípravu varenej chobotnice. Často sú to trhovníci, ktorí ponúkajú svoju špecialitu na jarmokoch, ľudových slávnostiach a iných verejných podujatiach. Tradične sa zvieratá varia vo veľkých kotloch, strihajú nožnicami a podávajú vlažné s mletou paprikou (pimentón), olivovým olejom a hrubozrnnou soľou na drevených doskách. Soľ musí byť hrubozrnná, to je podstatná súčasť jedla, mala by byť pri jedení bezpodmienečne vnímateľná, nielen aromaticky, ale aj hmatovo! Často sa možno dočítať, že by sa mali použiť len chápadlá, ktoré, samozrejme, vďaka svojim prísavkám vyzerajú obzvlášť pekne. Plášť sa dá tiež zjesť a má rovnakú arómu ako chápadlá! Textúra plášťa je často ešte jemnejšia než textúra chápadiel. Myšlienka nose-to-tail sa teda smelo môže použiť aj tu.

Chobotnicu nemusíte variť ani vo vode, sama obsahuje dostatok vody a v každom prípade ju vypustí. Umytú chobotnicu jednoducho dajte do úplne prázdneho hrnca, prikryte pokrievkou a zapnite na vysokú teplotu. Behom chvíľky zvalí zo svalového tkaniva dostatok tekutiny, takže sa chobotnica môže pomaly dusiť vo vlastnej šťave. Po prvom zovretí znížte teplotu na minimum. Táto metóda má tú výhodu, že aróma chobotnice sa prejaví oveľa silnejšie než pri varení vo vode. Okrem toho sa pritom sama osolí, pretože jej vlastná šťava je napokon slaná voda, ktorá sa pri varení koncentruje.

V talianskej kuchyni sa pestuje umenie dusenia. Základom je pri tom takmer vždy soffritto z nadrobno nakrájanej cibule, mrkvy a zeleru, zaliať trochou vína a chobotnicu dusiť na čo najmenšom plameni tri hodiny. Kto nemá problém s mäsom, pridá aj trochu slaniny. To funguje spoľahlivo, ale neumožňuje ďalšie použitie chobotnice. Riešenie: Chobotnicu vložíte na deväťdesiat stupňov na niekoľko hodín do rúry. Pritom sa uvoľní nie zanedbateľné množstvo tekutiny, ktorá v tomto prípade ale nie je stratená: vývar chutí intenzívne mäsovo po chobotnici a po mori, dá sa výborne zredukovať a podľa ľubovôle dochutiť ako základ pre prípravu omáčky. Jednoduchšie sa chobotnica pripraviť nedá. Skutočne optimálny výsledok sa dosiahne metódou sous-vide.

Na to sa chobotnica s trochou olivového oleja zavákuuje do vrecka a varí desať hodín pri sedemdesiatich stupňoch. Pritom sa uvoľní len málo šťavy, pretože teplota je dostatočne vysoká na to, aby sa kolagén premenil na želatínu, ale nie taká vysoká, aby sa stiahol a vytlačil tekutinu z mäsa. Uvarenú chobotnicu možno následne nádherne ďalej spracovať, napríklad krátko opražiť s rôznou zeleninou vo woku alebo naložiť ako pikantný šalát.

Chobotnica
4 chápadlá chobotnice (každé cca 130 g)
1,5 l vody
1 vetvička tymianu
2 bobule borievky
1 bobkový list

Vývar z chobotnice
500 g vody z chobotnice
½ póru
½ feniklu
1 vetvička petržlenovej vňate

Číre olivové želé
Olivový vývar:
1 banánová šalotka
20 zelených olív (Sicília)
1 l zeleninového fondu
40 g bieleho portského vína
50 g vody z olív
1 vetvička tymianu
10 g olivového oleja

Čírenie vývaru:
1 l olivového vývaru
250 g chobotnice
100 g póru
10 g petržlenovej vňate
20 g vaječného bielka

Gélovanie vývaru:
6 g gellanu
Kritharaki
100 g Kritharaki
1 cibuľa
1 strúčik cesnaku
40 g červeného portského vína
15 g paradajkového pretlaku
500 g vody z chobotnice
10 g olivového oleja

Chobotnica: Chobotnicu varte vo vode s koreninami 1 hodinu na miernom ohni. Potom ju vyberte a vodu z varenia odložte. Prísavky odrežte od chápadiel a takisto odložte.
Krátko pred podávaním zohrejte vo vývare z chobotnice.
Vývar z chobotnice: Nahrubo nakrájaný pór a fenikel varte s petržlenovou vňaťou vo vode z chobotnice jednu hodinu. Potom sceďte a vývar zredukujte na polovicu.
Číre olivové želé: Banánovú šalotku ošúpte, nakrájajte na kocky a opečte dosklovita na olivovom oleji. Olivy nakrájajte nadrobno, pridajte a podlejte portským vínom. Pridajte vetvičku tymianu, zalejte zeleninovým fondom a vodou z olív. Všetko nechajte hodinu variť, sceďte a dajte vychladnúť.
Chobotnicu s pórom a petržlenovou vňaťou jemne pomeľte, zmiešajte s vaječným bielkom a vmiešajte do vychladnutého olivového vývaru. Všetko nechajte pomaly tiahnuť na sporáku, až kým sa vývar neoddelí od bielka. Preceďte cez utierku.
250 g číreho vývaru varte s gellanom 3 minúty, hmotu vylejte natenko na plech a dajte do chladu. Potom želé vykrojte okrúhlou formičkou (priemer podľa veľkosti misky), aby pri podávaní zakrývalo Kritharaki.
Kritharaki: Cibuľu a cesnak nakrájajte na kocky a opečte dosklovita na oleji. Potom pridajte paradajkový pretlak, podlejte portským vínom a zalejte vodou z chobotnice. Zredukujte na polovičné množstvo, preceďte a potom v tom Kritharaki varte 5 až 10 minút, kým nie sú al dente.
Podávanie: Kritharaki dajte do misky a položte na ne niekoľko stebiel šklbanej olivovej bylinky. Potom navrch položte vykrojené olivové želé a zalejte vývarom z chobotnice. Prísavky z chobotnice rozdeľte na jedlo.

Čítanie
Harold McGee: On Food and Cooking. – The Science and Lore Of The Kitchen
Prvé vydanie diela Harolda McGeeho On Food and Cooking, ktoré vyšlo pred vyše 20 rokmi, vydláždilo cestu pre rozvoj molekulárnej kuchyne. Zaujímavé pre profesionálov aj nadšených hobby kuchárov. McGee poskytuje informácie o pôvode, histórii a biochemickej štruktúre príslušných produktov a vysvetľuje, ako a prečo pri varení reagujú určitým spôsobom. Dostupné aj v nemčine.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!