A-La-Carte

Švajčiarska redukcia (2022/03)

Namiesto básničky odrecitoval Mikulášovi recepty na šalátové dresingy, od starej mamy pochádzajú nápady s rascou, Aztékovia prispeli zeleninovým hrobom. Alpská kuchyňa Svena Wassmera čerpá
z ľadovo studených horských prameňov, takmer zabudnutých ingrediencií a spomienok na detstvo.


Švajčiarska verzia „Oui Chef!“ znie nápadne uvoľnene. Keď Sven Wassmer v otvorenej kuchyni reštaurácie Memories ohlasuje objednávky, napríklad „štyrikrát kaviár“, z tímu zaznie unisono dlhé „Ánoooooo“. Hlasitosť je tlmená, zvuk znie duto. Rovnako uvoľnene pôsobí šéfkuchár, keď prichádza k stolom hostí, či už ide o stálych hostí alebo nováčikov. Wassmer sa narodil v roku 1986 v kantóne Aargau, od roku 2018 je zodpovedný za reštaurácie Memories a ležérnu verve by sven v Grand Resort Bad Ragaz. Za svoju alpskú kuchyňu, ktorej blahodarne nekomplikovaný prejav by nedával tušiť vysoké nároky na prípravu, bol ocenený dvoma michelinskými hviezdami. Vo svojich menu dáva Sven Wassmer priestor takmer zabudnutým alpským surovinám a tradíciám a približuje ich povedomiu stravníkov.

Ak by bolo treba opísať jeho spôsob myslenia a varenia pomocou jedného jedla, bol by to jednoznačne „sivoň z údolia Val Lumnezia s pálenou smotanou z vysokohorských pasienkov a jedľou“, ktorý Wassmer označuje aj za svoje signatúrne jedlo. „Sivoň je na lístku od prvého dňa a svoje miesto si tam nájde aj v budúcnosti. Pretože dokonale reprezentuje moju filozofiu alpskej kuchyne s malým počtom ingrediencií.“ Kúsok horského sivonia z ľadovo studenej vody z nadmorskej výšky 1 300 metrov sa jemne zaúdi senom, sušenými šiškami a kôrou. K tomu sa podáva omáčka z karamelizovanej smotany, vo Švajčiarsku známej ako Rahm alebo Sahne, s jedľovým olejom, na ktorú sa v správnej dávke sypú mladé ihličie. Jedlo z troch surovín, ohromujúca súhra jemne spálených (v tom najlepšom zmysle), tmavých tónov s adstringentno-éterickými tónmi ihličnanov, jemnosťou sotva uvarenej sladkovodnej ryby a tukom skutočne kvalitného mliekarenského výrobku. Príprava omáčky: „Najprv sa smotana oddelí na karamelizovaný mliečny cukor, ,škvarky‘, to sú tie malé bodky vnútri, a tuk. To sa potom opäť spojí mliekom a smotanou do hladkej omáčky.“ Pre Wassmera toto jedlo ukazuje, čo sa v švajčiarskej špičkovej kuchyni, pred ktorej konzervatívnou monotónnosťou kedysi utiekol do Londýna, v priebehu rokov zmenilo: „Keď som sa pred siedmimi rokmi prvýkrát odvážil dať rybu takto na lístok – len kúsok sivonia na tanieri, omáčka poliatá až pri stole –, bolo to niečo.“ Nápojovým sprievodom k sivoniu je Chardonnay Velabona od vinárstva Zündel z Ticina alebo, ak má byť nealkoholický, elixír z údeného čierneho čaju, alpských bylín, borovicového ihličia, redukcie z dúl a trochy soli. Sivoň Svena Wassmera so smotanou a jedľou je jedlo, ktoré vizuálne neobsadí stupienky víťazov, ale funguje senzačne.

Vizuálna stránka sa uňho zdá byť vôbec druhoradá, čo kvalite jeho kuchyne v najmenšom neuberá. „Čím dlhšie varím, tým viac toho vynechávam.“ Úplne nevhodná pre Instagram je napríklad do podoby mäsa varená červená repa – Rande, ako hovorí Wassmer – s jej kolagénovo lepkavou a príjemne nie sladkou omáčkou z červenej repy, kuracej kože a ríbezľového oleja, ako aj chrumkavými omrvinkami zo sušenej šupky repy a kuracej kože: Vďaka svojej monochromatickej tmavej hĺbke sa štruktúra tohto chodu vyhýba každému fotoaparátu. Ani muškátová tekvica s konopným nugátom a švajčiarskymi krevetami nie je žiadna krása, toto jedlo žije čisto z haptiky a chuti: Kúsky muškátovej tekvice „z Marcelových polí“ (Marcel Foffa je jeden z jeho stálych dodávateľov) sa vkladajú do vápnikového kúpeľa. To dodá dužine tekvice druhú kožu, ktorá vnútro uzavrie, aby sa mohla variť akoby bez trecích strát. „To tak dobre vypracuje štruktúru muškátovej tekvice, tú vláknitosť,“ komentuje Sven Wassmer toto úsilie. Ktoré v žiadnom prípade nestojí na technike molekulárnej kuchyne; skôr je pôvodcom horská kultúra na inom kontinente. „Táto metóda pochádza od Aztékov, tí zakopávali zeleninu do pôdy bohatej na vápnik a spoznali jej výhody.“ Tekvica sa dochucuje praženými konopnými semienkami, k tomu sa pridávajú surové krevety z Rheinfeldu, „každý deň čerstvé“, len jemne oflambované, a konopný nugát. „Máme tam celkom cool malý mlynček. Čím dlhšie sa to konšuje, tým lepšie sa to homogenizuje.“ Konopné semienka – „zmes so šupkou a bez nej, to dodáva úplne inú aromatiku, na to sme prišli, v každom prípade pražené“ – sa nepretržite štyri dni miešajú. A omáčka k tomu z muškátovej tekvice chutí Svenovi Wassmerovi „s dulovou šťavou od starej mamy“.

Šťava od starej mamy nie je jediná referencia na detstvo šéfkuchára, v ktorom sa už veľa hodín odohralo medzi zeleninovou záhradou a kuchyňou: K amuse-bouches prichádza kváskový croissant o niečo väčší ako necht na palci, plnený do drobných záhybov drapovaným lardom – „to si robíme sami z mangalice“ – a plátkami hľuzoviek. „Naša verzia šunkového rožka.“ A aj so svojimi „Knöpfli“ nadväzuje Sven Wassmer na domácu stravu svojej mladosti. „Knöpfli miešame v praženom droždovom masle a zalievame ich vodou zo syra z 96-mesačného syra Gruyère a Sbrinz, čo je v podstate švajčiarsky parmezán. K tomu neodmysliteľne patrí pravá rasca lúčna, podľa ročného obdobia sušená alebo čerstvá, a letná hľuzovka alebo biela hľuzovka.“ – „Dobre, tam sa spomienka na detstvo končí.“ Prečo Wassmer nepoužíva strúhaný syr, ale syrovú vodu („syr variť sous-vide, potom rozmixovať, syrová bielkovina sa naviaže, hrudkuje, potom sa voda vypustí“), je príkladom toho, že má v každom momente menu na zreteli fyzickú pohodu hostí – napríklad si je vedomý presného obsahu bielkovín všetkých podávaných chodov. „S touto syrovou vodou zachytíme všetku chuť syra, ale nie tú totálnu ťažkosť, to by bolo v menu na škodu.“ Že špeciálne éterické korenie rasce lúčnej tvorí s arómou hľuzoviek pozoruhodne harmonickú spojitosť, teší Svena Wassmera vždy znova a znova. Nápad s rascou takisto vďačí svojej starej mame: „Vždy hovorila, keď je niečo ťažké“ – v zmysle náročné – „daj k tomu rascu. Nám v Knöpfli s hľuzovkou niečo chýbalo, vtedy mi to napadlo, vyskúšali sme to s rascou a wow! Boli sme unesení.“ Názov Memories v Grand Resort Bad Ragaz, luxusného, historického päťhviezdičkového hotela s niekoľkými vlastnými michelinskými prevádzkami a obrovskými kúpeľmi, napokon stojí aj za tým, „že spomienky zachytávame a rovnako tak vytvárame nové spomienky“. Niekedy sú takéto spomienky zámerom šéfkuchára, niekedy len tak vznášajú ako vedľajší efekt. Napríklad pri štyri dni vyzretom a v sene pečenom holubovi, ktorý sa najprv prezentuje surový a neskôr sa servíruje spolu so svojou kožou dochutenou Shio Koji, s hobľovanými surovými gaštanmi a mandľovým nugátom: Nad všetkým sa nenásilne vznáša ľahká vôňa sena, ktorá dokáže pripomenúť noci z detských prázdnin v stohu sena.

O iný druh spomínania ide Svenovi Wassmerovi pri surovinách ako syr Sbrinz a staré odrody zeleniny alebo ovocia. Tým, že takýmto protagonistom umožňuje ich sólový výstup – Sbrinz napríklad v pohánkovom tartaletke –, chce zabrániť tomu, aby upadli do zabudnutia. Príkladom je chod „kaviár Oona, ,chren Schlossere‘ a pažítka“. Čo je mimochodom zároveň príkladom toho, že môže mať zmysel a byť prínosné pre hostí, ak obsluha alebo niekto z kuchynského tímu pri stole vysvetlí pár detailov v pozadí. „Chceme predsa hosťom otvoriť aj dušu produktov.“ Kaviár pochádza zo Švajčiarska, zo jeseterov sibírskych, ktoré sa spracovávajú v celku. „Filety a iné kúsky sa zjedia, jasné, ale ani rybia koža sa nevyhadzuje – z nej vzniká koža.“ Pre túto jeseteriu kožu sa kože v zmrazenom stave dodávajú z rybárskej farmy do garbiarne, ktorá ich očistí od zvyškov mäsa a tri týždne rastlinne vyčiňovala v dubových sudoch. Textilná dizajnérka z nich zas vyrába produkty ako náramky, opasky, puzdrá. Chren, podávaný ako jednoduchá omáčka s pažítkovým olejom ku kaviáru, je stará odroda „chren Schlossere“, ktorú už pestuje len jeden bio rodinný podnik vo Willisau v strednom Švajčiarsku. Osivo preň pochádza zo švajčiarskej databázy osív ProSpecieRara, ktorá sa podobne ako Arche Noah v dolnorakúskom Schilterne stará o zachovanie rozmanitosti odrôd. Či človek pri chrene skutočne cíti také rozdiely? „Áno, absolútne!“ hovorí Sven Wassmer, „má úplne inú štipľavosť, úplne iné tóny, hlboké, kvetinové.“

O najmenšie nuansy sa stará tím Memories aj pri nealkoholickom sprievode k nápojom, ktorý možno radiť k úplne najlepším svojho druhu – sólo ako aj v kombinácii k jednotlivým chodom. Presadzovala ho manželka Svena Wassmera, Amanda Wassmer-Bulgin, rodená Angličanka. Someliérka je riaditeľkou vína v Quellenhofe, časti Grand Resorts Bad Ragaz, a absolvuje vzdelávanie Master of Wine. Keď bola tehotná so synom, vyjadrila ako naliehavú potrebu alternatívu k vínnemu sprievodu. Dnes sa v Memories jačmeň praží a vákuuje s termálnou vodou a citrónovou kôrou predtým, ako sa zaleje vodou a citrónovou šťavou, rozmarín sa zaúdi, aby dodal čučoriedkovému toniku teplo. Pri nápoji z ríbezľovej a bázovej šťavy funguje ríbezľové drevo ako dodávateľ tanínu, aby v konkurenčnom párovaní v ničom nezaostával za červeným vínom. Ako partner k dezertu s „skladovanou mrkvou“, rakytníkom a vermútom sa servíruje drink, na ktorý sa mieša infúzia zo zeleného čaju a mrkvovej vňate so žltým mrkvovým shrubom a rakytníkovou šťavou. S jeho elegantnou a nezvyčajnou viskozitou možno hviezda nealkoholického nápojového sprievodu: emulzia z nálevu z kakaového ovocia, kakaového masla, čerešňového shrubu a čerešňových kvetov.

Dôležitou chrbtovou kosťou kuchyne, pre tekuté aj pevné kreácie, je zásobovacia chladiaca komora s početnými korenistými omáčkami a pastami, je to aj niečo ako archív experimentov. Na malom priestore sa skladujú rôzne výsledky pokusov tímu, ktoré sa z veľkej časti venujú zužitkovaniu zvyškov: od holubieho garumu cez kávové shoyu až po amazake karamel a garum zo sivonia, všetko popísané dátumom. Aj čerstvé vetvičky borovice, limby a jedle sa skladujú tu. „Niekedy trvá vyše roka od pokusu k produkcii,“ vysvetľuje Sven Wassmer postup pri fermentovaní, nakladaní, zaváraní. „Vždy začíname s malým množstvom a potom uvidíme.“ Konzervovanie je tiež niečo, čo pochytil od svojej starej mamy. „Pre ňu bolo samozrejmosťou robiť si kyslú kapustu alebo jogurt, zavárať džemy, šťavy, kompóty.“ Sven Wassmer bol už ako malý chlapec rád v kuchyni, „vždy ma posadili do mojej špeciálnej stoličky za stolom, ako malý krpec som robil šalátové dresingy. Na každý šalát iný dresing.“ A dobre si pamätá, ako to vždy bolo, keď prišiel Mikuláš: „Nikdy som nehovoril básničku, ale vždy som do najmenšieho detailu vymenoval všetky svoje šalátové dresingy. Potom sa ma Mikuláš spýtal ,Čakanka, aký dresing?‘, a ja som odpovedal, ten a ten a ten.“

Niekoľkoročný pobyt v Londýne sa mal pre šéfkuchára ukázať ako obzvlášť formujúci. Švajčiarsko preňho vraj po čase prestalo byť zaujímavé, rozpráva Wassmer. Vládla francúzska klasika. „A bol si moderný, keď si k tomu ešte niečo pridal a tam ešte niečo a tam ešte niečo.“ Videl, čo chcel, musel preč. „Musel som opustiť svoju krajinu, aby som spoznal, čo tam je,“ rozjíma spätne Sven Wassmer. V Londýne sa zamestnal u Nuna Mendesa. Jeho vplyvy odvšadiaľ boli pôsobivé, „juhoamerické, japonské, šéfkuchár prišiel z Mugaritz, boli sme kuchári z 20 národov. Londýn bol v rozmanitosti neprekonateľný.“ V celej tej explodujúcej pestrosti si Wassmer uvedomil, aká tichá rozmanitosť v jeho domovine drieme. Nenad Mlinarevic, ktorého poznal zo svojho času u Andreasa Caminadu, ho stiahol späť do Švajčiarska, kde obaja zvládli otvorenie focus v Park Hotel Vitznau pri Vierwaldstätterskom jazere, Amanda Wassmer-Bulgin sa stala šéfkou veľkej vínnej pivnice. V 7132 Silver vo Valse dostal Sven Wassmer prvýkrát šancu vybudovať reštauráciu a byť šéfkuchárom. Nasledovali dve michelinské hviezdy. Potom prišiel telefonát od riaditeľa Quellenhofu v Grand Resort Bad Ragaz, vybudovať dve prevádzky domu. „Najprv som sa spýtal, zvládnem to? Potom som si uvedomil: To je ako výhra v lotérii. Mohol som všetko spoluvytvárať. Memories bol biely list.“ —

Sven Wassmer Memories; Grand Resort Bad Ragaz
Bernhard-Simon-Strasse, 7310 Bad Ragaz, T +41/81/303 27 34, memories.ch, svenwassmer.com

Od prvého dňa na lístku: Signatúrne jedlo „Sivoň z údolia Val Lumnezia s pálenou smotanou z vysokohorských pasienkov a jedľou“ vystihuje filozofiu alpskej kuchyne Svena Wassmera s malým počtom ingrediencií. Traja protagonisti, maximálna chuť.
V reštaurácii Memories v Grand Resort Bad Ragaz varí tím okolo Svena Wassmera v priestrannej, otvorenej kuchyni. Nálada: uvoľnená. Svojim hosťom chce „otvoriť dušu produktov“.
Síh, štiaveľ & kaviár z alpskej ryby Albeli
Someliérke Amande Wassmer-Bulgin je veľmi dôležitý aj nealkoholický sprievod k nápojom. Za drinkami ako emulzia z nálevu z kakaového ovocia, kakaového masla, čerešňového shrubu a čerešňových kvetov stojí veľké úsilie.
Zmrzlina z pražených čerešňových kôstok, fermentovaný čerešňový džem & kávové korenie

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!