A-La-Carte

So a Kas (2007/4)

Rakúsko je krajina s kultúrou. O sofistikovanú syrársku kultúru s individuálne vyrábanými syrmi mimo priemyselnej masovej produkcie sa doteraz usiluje len niekoľko málo inovatívnych hláv.


So a Kas

Text: Viola Cornel Fotografie: Phillip Horak
Asi 70 kilometrov od Viedne, v obci Diendorf am Kamp, žije Robert Paget s rodinou, sedemdesiatimi kozami a jedenástimi byvolmi vodnými. Po príchode na jeho dvor vás privíta bojovník za slobodu Che Guevara, ktorý sa vyníma na stene domu. Starý Pagetov zlozvyk? „Nie, ten pochádza z kubánskej slávnosti, ktorá sa tu konala.“ Žiadne politické pozadie za tým netreba hľadať. Na odľahčenie zavesili vedľa revolucionára tabuľu Coca-Coly. Trochu odporu kládol aj Paget, keď sa pred 30 rokmi rozhodol presťahovať do Diendorfu: „Snažil som sa zachrániť svet a snažím sa o to aj naďalej,“ hovorí so smiechom. Pre vyštudovaného biológa to bol úplný nový začiatok. „Vôbec som nerozumel poľnohospodárstvu. Nemal som poňatia, čo je to kyslé mlieko, ani o ničom inom, čo súvisí so syrom.“ Pestovalo sa tu takmer všetko, iba ryžu a kávu autodidakt Paget vynechal. „Zostala myšlienka vyrábať syr – ten som mal vždy rád.“ Logický dôsledok: bola zakúpená koza. „S ňou sa človek hneď naučí to, čo sa s nulovým počtom kôz nenaučí: musíte ich dojiť dvakrát denne v rovnakom čase. Nemôžete len tak povedať, že dnes nevstanem alebo niekam odídem.“ Netrvalo dlho a z jednej bolo 25 kôz, sčasti čistokrvných, sčasti lesných a lúčnych. Problém, ktorý nastal: predsudky voči kozím syrom boli veľké, obzvlášť voči tým z Rakúska. Cenilo sa len to, čo prišlo z Francúzska, preto Paget svoje syry najprv predával ako „kozí syr francúzskeho typu“. Neskôr to bol „kozí syr z Waldviertelu“, potom „kozí syr z ekologického poľnohospodárstva“ a dnes je to „kozí syr od Roberta Pageta“. Okrem miestnych viech a hostincov a špičkových adries ako „Loisium“, „Schwarzes Kameel“, „Steirereck“ a „Urbanek“ predáva tento slobodný mysliteľ svoje syry v piatky a soboty priamo na dvore. Pred desiatimi rokmi by to nebola téma. Dnes chodia zákazníci pravidelne, aby si v „uprostred ničoho“ zaobstarali syr od Pageta.
Fascinácia byvolmi
Tu objavil nadaný syrár v Indii, kde sa spracúva mlieko byvolov vodných. „Tam som urobil najlepší tvarohový závin svojho života.“ Dnes v jeho maštali stojí jedenásť byvolov vodných. Napriek 25-ročným skúsenostiam so syrárstvom sa stále môže všeličo pokaziť: „Mozzarella bola tri roky krmivom pre ošípané.“ Od mesiaca a pol si možno mozzarellu z byvolieho mlieka kúpiť v Pagetovom farmárskom obchode. Najradšej by mal tento perfekcionista, keby sa jeho čerstvý syr zjedol ešte v ten istý deň. Do gastronómie ho však nechce ďalej posúvať. „Tam by som ho musel konzervovať v silnom soľnom náleve. A tak potom aj ten syr chutí – prinajlepšom slane.“ Syrársky majster sa však nechce nechať vtesnať do schémy mozzarelly. Radšej chce preskúmať vlastnosti byvolieho mlieka. S obsahom tuku okolo ôsmich percent má mlieko dvojnásobne vyšší podiel tuku ako kravské, čo robí syr mnohonásobne krémovejším, guľatejším a jemnejším. „Pri určitých produktoch tieto charakteristiky obzvlášť vyniknú, pri iných to nie je také dôležité.“ Jogurt z byvolieho mlieka je hustý a taký pevný, ako keby ste jedli crème fraîche, s tou výhodou, že tento jogurt nie je vyrobený z čistého tuku. „Pre varenie to otvára nové dvere. Medzitým mám veľa kontaktov v gastronómii, ktorí to používajú v kuchyni.“
To, že práca s byvolmi nie je najjednoduchšia, sa musel Paget najprv naučiť. Zvieratá citlivo reagujú na všetko, čo nie je každodenné. Zatiaľ čo krava sotva dokáže zadržať množstvo 10 až 25 litrov mlieka, byvolia krava, ktorá denne vydá len asi sedem litrov mlieka, pri podráždení v najhoršom prípade zníži produkciu mlieka na nulu. „Stačí, ak do maštale prídu ľudia alebo sa zmení dojič. Pre hobby prevádzku je to únosné. Ale ak vo veľkostatku s 250 byvolmi dáva mlieko už len polovica, je to problém.“ Mainstream nie je pre Pageta témou. Svoje povolanie prirovnáva k výskumnej práci. Najnovší projekt člena Slow Food: „Zoznam v hlave je dlhý. Nabudúce príde na rad zmiešaný syr s modrou plesňou z kozieho a byvolieho mlieka.“ Možno sa teda tešiť, pretože: „Všetko, čoho sa Paget chytí, bude dobré,“ hovorí syrový someliér Herbert Schmid zo „Steirereck“, ktorý určite patrí k najprofilovanejším znalcom syrov v Rakúsku s enormnými odbornými vedomosťami.
Kravy počúvajú na slovo.
Keďže sám vyrastal na gazdovstve s kravami, pre Franza Deutschmanna nikdy neexistovala iná cesta, než sám raz jedno viesť. Sen stať sa syrárom však ako dieťa nemal. Čo mu nedalo pokoj: ako vzniká syr, ktorý sa denne dodáva z rodičovského podniku do mliekarne. „Chcel som vedieť, ako z tekutej, bielej veci vznikne žltý syr.“ Potom, čo Deutschmann navštívil poľnohospodársku školu, sa čoraz viac angažoval na dvore a prešiel na ekologické poľnohospodárstvo. Pred dvadsiatimi rokmi to nebola ľahká cesta. „Väčšina farmárov, ktorí to urobili, boli emigranti, pri ktorých sa človek pýtal, či je to vôbec ekonomické. Napriek tomu sa mi podarilo rodičov presvedčiť.“ Po päťročnej fáze prestavby a niekoľkých „pokusoch o výrobu syra“ bol Štajerčan pripravený: otvoril svoju farmársku syráreň vo Frauenthal an der Laßnitz.
To, že Deutschmann bude potrebovať partnerov, ktorí mu dodajú mlieko, bolo jasné. „Vtedy sme mali denné množstvo 70 litrov, ale prevádzka bola dimenzovaná na 400 litrov, ktoré sa v ďalšom kroku rozšírenia mali zvýšiť na 800.“ Spoločne so štyrmi farmármi, ktorí ho denne zásobujú čerstvým bio mliekom, bolo vytvorených šesť rôznych druhov syra, ktoré sa medzitým dodávajú na adresy ako Meinl am Graben, KDW v Berlíne a do reťazcov supermarketov Billa a Merkur: Camembert, biely brie zo surového mlieka, červený brie, syr s tekvicovými jadierkami a súdkový syr a takzvaný štajerský plesňový syr.
Veľká výzva spočívala v tom, vyrobiť syr z niečoho pôvodného, teda zo surového mlieka. Pustiť sa do náročného remesla výroby syra zo surového mlieka bolo vtedajšej dobe odvážnym krokom. Napriek tomu bol Deutschmann o tom presvedčený. „Vlastná bakteriálna kultúra, ktorú má každý farmár, je nevyhnutná na to, aby sa syru dal určitý smer. Ak mlieko pasterizujem, vlastné nosiče chuti, ktoré môžem ovplyvniť aj kŕmením, sa stratia. Pri výrobe syra zo surového mlieka sa vyvíja vlastná aróma, jednoducho to dáva viac.“ To, že existuje určité zvyškové riziko, musíte akceptovať: „Ako syrár surového mlieka máte nevýhodu, že nemôžete urobiť prvotriedny syr, ak nemáte prvotriedne mlieko.“ Deutschmannov kľúč: vyššia cena mlieka za vysokú kvalitu.
Intímny vzťah k jeho zvieratám sa vypláca. „Ak ste si vybudovali základ dôvery, potom kravy aj poslúchajú.“ „Pavlovovo podmieňovanie“ syrára je známe v celom meste: zvieratá sú umiestnené v maštali s voľným pohybom a majú možnosť neustále ísť von. Kým sú dojené, sú aj kŕmené. Výhodou je, že počúvajú na svoje mená, ktoré každá z jeho asi 20 kráv samozrejme má. „Keď ich zavolám, prídu cez výbeh. Zároveň sú naučené, že majú prísť len raz. To znamená, ak zabudnem, že som už jednu kravu podojil, tá druhýkrát nepríde.“ Problematickým sa to však môže stať kvôli udeľovaniu mien: pri chove je zvykom, že meno teliat začína rovnakým začiatočným písmenom ako meno matky. „Máme líniu s e. Tam si už musíte dávať pozor, aby ste nevybrali mená, ktoré znejú podobne, inak stoja hneď dve alebo tri kravy pred dverami.“
Chúlostivé kozy
463 kilometrov od Deutschmanna sa v salzburskom Lungau stavilo na mlieko kozy. Gunther Naynar sa volá syrár, ktorý sa už tridsať rokov zaoberá produkciou syra. Všetko sa začalo v oblasti Dachsteinu, kde si vtedy 20-ročný zaumienil, že sám bude vyrábať syr. „V dobe, kedy to bolo všetko iné než módne a už vôbec nie uznávané. Kde svet konzumu práve zažíval svoj rozmach a kde všetko, čo bolo čo najďalej, lacné a rýchle, malo vyššiu hodnotu. Bol to taký trošku protest proti dobe, že som si niečo robil sám.“ Prvé experimenty sa konali na salaši, kde sa dialo takmer všetko naraz, od varenia až po pečenie chleba a výrobu syra. Na radu bol prizvaný spriatelený syrár, ktorý bol zo starej školy a remeslo sa naučil od základu. „Toho som sa potom spýtal, či to, čo robím, nie je úplne zle.“ Na Naynarovom Hiasnhof v Göriachu sa pestujú staré odrody obilia z Arche Noah a vyrábajú sa biologické čerstvé syry až po dva roky zreté tvrdé syry z kravského a kozieho mlieka. S Francúzskom sa stoik ani nechce porovnávať. „To bola možno téma pred tridsiatimi rokmi. Medzitým sme už ale pár ľudí, ktorí to robia dlhší čas seriózne a úspešne a sme dostatočne sebavedomí na to, aby sme vedeli, že sa nemusíme neustále porovnávať s Francúzskom.“ Naynarov syr sa ponúka v „Mesnerhaus“ v Mauterndorfe, u Obauersovcov vo Werfene a v „Steirereck“ vo Viedni. Obchody s lahôdkami zásobuje len málo, radšej predáva svoje syry sám na trhu. Zaradenie do supermarketu by pre neho neprichádzalo do úvahy: „To je pre mňa príliš anonymné.“
Blaho jeho stáda je pre 53-ročného veľmi dôležité. Pokiaľ to počasie dovoľuje, sú jeho kravy na pastve. Kozy majú veľkú plochu na výbeh a každý deň dostávajú čerstvé krmivo cez plot. „Má to psychologické dôvody. Kozy sú veľmi chúlostivé a jednoducho sa tešia, keď každý deň dostanú niečo nové. Kozy sú prefíkanejšie ako napríklad ovce, a preto aj protivnejšie. Kravy sú naproti tomu presným opakom, sú mierumilovné, potrebujú pokoj a majú pomalý, blahodarný rytmus. Je krásne mať tieto dva póly zvierat.“
Naynarove kravy si môžu nechať rohy, čo je vzácnosť. Je presvedčený, že rohy majú zmysel a možno dokonca ovplyvňujú mlieko. Aj bez zázrakov techniky sa zaobíde: Naynar pracuje s konštrukciou, pri ktorej sa tvrdý syr pomocou pákového efektu a cementu vo vedre stláča – originálny systém, ktorý nemožno ničím prekonať. Na živej tradícii si člen Slow Food Convivium veľmi zakladá: „Je pekné, keď veci zostanú tam, kde vyrástli. Základné potraviny nemusia byť prevážané sem a tam – nie je to nutné a je to ochudobnenie nášho sveta, ak človek všade dostane to isté. Je to rozmanitosť, ktorá robí náš svet tým, čím je.“

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!