A-La-Carte

Takto chutí „nová“ Brazília (2014/2)

Brazílčania boli vždy hrdí na svoj futbal, sambu a karneval. Odnedávna sú hrdí aj na svoju novú „Bossa Nova“.


Text: Manuel Meyer Foto: Sergio Coimbra

Keby sa majstrovstvá sveta vo futbale nekonali toto leto, ale pred desiatimi rokmi v Brazílii, panoráma pre futbalových gurmánov by bola tristná. Pizzerie, Churrascarias s hrubými steakmi a kilo-reštaurácie síce dominujú reštauračnej scéne aj dnes. Ale gurmánske radosti sa v Brazílii tento rok už neobmedzujú len na taliansku a francúzsku kuchyňu niekoľkých luxusných reštaurácií, ktoré sa chvália tým, že použité produkty dovážajú z Európy.

Dnes v krajine hostiteľa MS očarúva nová generácia mladých šéfkuchárov exotickými arómami a moderne interpretovanými tradičnými jedlami z domácich surovín. „Časy, kedy sa naša kuchyňa obmedzovala na fazuľový eintopf Feijoada a grilované mäso, sú definitívne preč“, ubezpečuje aj Felipe Schaedler. 25-ročný šéfkuchár to pôsobivo dokazuje vo svojej reštaurácii Banzeiro v Manaus so svojou indiánsky ovplyvnenou kuchyňou dažďového pralesa na vysokej úrovni.

„Práve tu na Amazone máme rozmanitosť exotických produktov, ktorými môžeme kulinársky prekvapiť návštevníkov aj domácich“, hovorí Felipe, zatiaľ čo pripravuje carpaccio zo zeleného kakaa, palmových sŕdc Pupunha a opečeného Pirarucu, chutnej amazonskej ryby s dĺžkou až dva metre a váhou 80 kg.

Felipe pravidelne vyráža s medzinárodne najznámejším brazílskym hviezdnym kuchárom Alexom Atalom do dažďového pralesa pri São Gabriel de Cachoeira. U indiánskych kmeňov, žijúcich v pohraničnej oblasti s Kolumbiou, neustále hľadajú nové produkty, prísady, recepty a techniky prípravy, ktoré môžu dať ich kuchyni dažďového pralesa jedinečnú chuť.

„Tu existuje napríklad okolo 40 druhov čili a korenia, o ktorých ani ľudia z Manaus nikdy nepočuli“, hovorí Felipe. Len pred niekoľkými mesiacmi mu Indiáni ukázali v civilizácii doteraz úplne neznámy druh jedlej huby, ktorú odnedávna podáva s exotickými amazonskými kvetmi vo svojej populárnej špičkovej reštaurácii. „Vôbec nechápem, prečo sme my kuchári tak dlho ignorovali možnosti, ktoré nám ponúka Amazonský dažďový prales“, hovorí Felipe, ktorý tiež rád varí s kakaovými Cupuaçus, tropicky sladkokyslými Bacuris a trpkými Camu-Camu plodmi. V súčasnosti sa priemyselne pestuje a predáva len 15 z približne 120 plodov dažďového pralesa.

V našich zemepisných šírkach pozná väčšina ľudí z amazonského ovocia maximálne ananás, mangá, papáje a maracuje. Felipe Schaedler a Alex Atala však už roky používajú vo svojej kuchyni aj Pitangu, Taperebá, bobule Açaí a Guaraná, ktoré chutia ako gumené medvedíky.

Aj exotická amazonská zelenina ako Arakacha alebo Magarito sa dostávajú na tanier Alexa Atalu. „Do svojich jedál rád používam Pripriocu. Ide o veľmi aromatický amazonský koreň, ktorý sa doteraz používal iba v parfumovom a farmaceutickom priemysle“, vysvetľuje Alex Atala, ktorý sa so svojou amazonskou kuchyňou, nezvyčajnými produktmi a mixom európskych a indiánskych techník prípravy prevaril na siedme miesto v rebríčku „San Pellegrino World’s 50 Best Restaurants“.

V jeho špičkovej reštaurácii D.O.M. v São Paulo, ktorá bola tento rok opäť piatykrát po sebe zvolená za najlepšiu reštauráciu Južnej Ameriky, sa bývalému DJ-punkáčovi môžete v otvorenej kuchyni pozerať cez rameno, ako čaruje ceviche z amazonských kvetov s indiánskymi druhmi medu alebo diviaka s maniokom, čili a pyré z plantajnov. Používa „začiernené bylinky“ a na spracovanie svojich vzácnych druhov kukurice a manioku používa procesy nixtamalizácie.

Exotické amazonské degustačné menu v D.O.M. je pre spestrenie neustále obmieňané jedlami ako palmové srdcia a mušle svätého Jakuba v koralovej omáčke alebo ustrice s karamelizovanými prúžkami Cupuaçus vo whiskey-mangovej omáčke s kaviárom.

Amazonské mravce na ananáse
Hviezdami v ušľachtilej, ale ležérnej reštaurácii D.O.M. sú však mravce Saúva. Ide o veľké, hnedasté amazonské mravce, ktoré majú prirodzenú chuť po citrónovej tráve a zázvore. Podľa Atalu ide o látku, ktorá je pre človeka úplne neškodná a slúži ako obrana proti prirodzeným nepriateľom, ako sú vtáky alebo mravčiare. Atala ich podáva na čerstvom amazonskom ananáse. Brazílsky kuchár z džungle, ktorého René Redzepi z Noma označil za „giganta medzi špičkovými kuchármi“, spoznal tieto chutné mravce u kmeňa Indiánov Baré.

Bol to Ferran Adrià, ktorý mu poradil, aby sa obrátil k svojim brazílskym koreňom a zjemňoval regionálne jedlá, namiesto napodobňovania európskej kuchyne. Atala, ktorý prišiel do Európy už ako 18-ročný, začínal v reštauráciách ako umývač riadu a napokon sa od špičkových kuchárov ako Jean-Pierre Bruneau a Bernard Loiseau naučil vysoké umenie varenia, sa po svojom návrate do Brazílie stal vďaka tejto stratégii otcom novej súčasnej juhoamerickej kuchyne.

„Alexovi vďačíme za veľa. Podarilo sa mu svojou kuchyňou nielen upriamiť celosvetovú pozornosť na kulinársku scénu našej krajiny, ale aj motivovať nás, mladých kuchárov, aby sme videli silu kulinárskych koreňov Brazílie, keď sa interpretujú moderne“, hovorí Alberto Landgraf.

Rovnako ako mladý hviezdny kuchár z Ria de Janeira Felipe Bronze, ktorý vo svojej reštaurácii Restaurante Oro vytvára veľmi avantgardnú regionálnu kuchyňu Carioca, patrí aj Landgraf k tej generácii mladých brazílskych kuchárov, ktorých mnohí známi šéfkuchári a gastronomickí kritici ako Alexandra Forbes už označujú za brazílsku „kulinársku Bossa Novu 2.0“. Pri „Bossa Nove“ išlo o hnutie hudobníkov a filmárov, ktorí počas silných spoločenských zmien v Brazílii 50. a 60. rokov hľadali nové formy a spôsoby vyjadrenia vo svojej oblasti. S novými spôsobmi vyjadrenia varí dnes aj Alberto Landgraf vo svojej špičkovej reštaurácii Epice v centre São Paula palmy Pupunha s fermentovanou hruškou a medom Jataí alebo pečie kvetmi obsypané sardinky s citrónovým pyré.

Atala dal brazílskej kuchyni medzinárodnú tvár, no v Brazílii nebol ani zďaleka prvým kuchárom, ktorý si spomenul na regionálne korene. Nedávno zosnulý šéfkuchár Paulo Martins z Belému robil svojim hosťom radosť už pred rokmi amazonskými rybami Tambaqui, kačicami v šťave z horkého manioku, krevetami na sladkokyslých plodoch Bacuri a jemnými filetmi z byvola vodného so zeleninou Jambú. Dcéra Daniela ako nová šéfkuchárka od tohto roka vynikajúco pokračuje v tradícii svojho otca.

K priekopníkom moderne realizovanej regionálnej kuchyne patrí aj César Santos v Olinde pri Recife. Jeho veselá, pestrofarebná reštaurácia Oficina do Sabor patrí k najlepším v Brazílii a inšpirovala mnohých mladých šéfkuchárov dneška, aby svoju regionálnu kuchyňu zjemnili na vysokej úrovni. „Môže byť, že mám čiastočný podiel na tom, že regionálne jedlá v Brazílii našli cestu zo súkromných kuchýň do špičkových reštaurácií“, priznáva Santos so smiechom, zatiaľ čo servíruje svoju špecialitu: lahodné kraby v čerstvom kréme z manga a maracuje, varené v kokosovom mlieku a podávané v tekvici. Aj jeho jahňacie karé v tamarindovej omáčke s banánovým pyré a ryžou s kešu orieškami je lahodnou poctou regionálnej kuchyni z Pernambuca.

„Ešte pred niekoľkými rokmi chodili Brazílčania do reštaurácie, aby jedli francúzske alebo talianske jedlá. Dnes hľadajú dobrú, súčasne zjemnenú regionálnu kuchyňu“, hovorí Santos. Dobrým príkladom toho je napriek svojej polohe populárna reštaurácia Mocotó v São Paulo, v ktorej sa 30-ročný špičkový kuchár Rodrigo Oliveira venuje taktiež regionálnej kuchyni zo severovýchodného Pernambuca. Hoci sa jeho skôr rustikálna reštaurácia nachádza ďaleko od centra, sadli si do taxíka dokonca aj slávni šéfkuchári ako Ferran Adrià alebo Joan Roca, aby ochutnali Oliveirovo sušené hovädzie mäso, ktoré mladý kuchár varí 24 hodín metódou Sous-vide.

Tereza Paim a Beto Pimentel zo Salvador de Bahia taktiež výrazne prispeli k rastúcej popularite brazílskej regionálnej kuchyne na vysokej úrovni. Sú dôkazom, že v Salvadore, bývalom hlavnom prekladisku afrických otrokov, bije „čierne srdce“ Brazílie aj v kuchyni. Aká sladká, štipľavá, farebná a pestrá je africky ovplyvnená regionálna kuchyňa Salvadoru, ukazuje Tereza Paim vo svojej hviezdnej reštaurácii Casa de Tereza. Jej špecialita: „Moquecas“, eintopf z rýb alebo morských plodov s paradajkami, paprikou a koriandrom, ktorý sa varí v kokosovom mlieku a palmovom oleji.

Aj mladá šéfkuchárka Ana Luiza Trajano neúnavne hľadá neznáme korene, ovocie a druhy zeleniny, aby ich modernizovala starými regionálnymi receptami. Pritom sa však v žiadnom prípade nesústredí na jeden región. „Sila a moc brazílskej kuchyne spočíva v jej nesmiernej rozmanitosti“, vysvetľuje sympatická špičková kuchárka, zatiaľ čo čaruje šalát z chobotnice s čerstvými kešu orieškami. Vo svojej reštaurácii Brasil a Gosto v São Paulo sa každých pár mesiacov venuje špecialitám iného brazílskeho regiónu. Výber je veľký: Zatiaľ čo jedlá zo severu krajiny majú zväčša silné tropicko-indiánske vplyvy, na 7 000 km dlhom pobreží Brazílie stoja naopak v centre pozornosti ryby a morské plody, ktoré sa podávajú na základe sladkého kokosu alebo na severovýchode v tradícii štipľavých afrických spôsobov prípravy. Výdatná portugalská koloniálna kuchyňa medzitým ovplyvnila najmä regionálnu kuchyňu vo vnútrozemí krajiny. Od Portugalcov pochádzajú okrem mnohých jedál z bravčového mäsa aj početné recepty na dezerty a spôsoby prípravy tresky.

Regionálna kuchyňa na juhu Brazílie je ovplyvnená tradíciou grilovania pastierov dobytka Gaucho, ktorí na hraniciach s Uruguajom a Argentínou v pampách pečú mäso na otvorenom ohni. „Jediný produkt, ktorý snáď spája všetky brazílske regionálne kuchyne, je koreň manioku, ktorý však má vyše 200 poddruhov“, vysvetľuje šéfkuchárka Ana Luiza Trajano.

Vďaka svojej experimentálnej radosti a mladistvému vyžarovaniu sa Ana Luiza stala v posledných rokoch celoštátne najznámejšou TV-kuchárkou. Túto pozíciu využíva na to, aby spopularizovala rozmanitosť brazílskych regionálnych kuchýň, ktorá je aj pre mnohých Brazílčanov stále neznáma. „Máme skvelé produkty a kuchárov. Ale v Brazílii sa až teraz po veľkom medzinárodnom úspechu v Peru uznáva, že kuchyňa krajiny môže byť aj turistickým magnetom“, ubezpečuje taktiež špičková kuchárka Helena Rizzo. Hovorí o atmosfére optimizmu, ktorá napriek mnohým sociálnym problémom panuje v jej juhoamerickej boom-krajine a ktorá sa odráža aj v kuchyni.

Najlepšia kuchárka sveta
Pritom je táto 35-ročná bývalá modelka sama dôvodom, prečo medzinárodné chválospevy na brazílske kuchárske umenie stále silnejú. S jej nokmi z Arakacha, chobotnicovými fideuás a ceviche z kešu orieškov sa doslova prevarila na špičku medzi ženami svojho remesla. Koncom apríla bola v Londýne v rámci udeľovania cien „World’s 50 Best Restaurants“ zvolená za najlepšiu kuchárku sveta. „Samozrejme, som hrdá na toto vyznamenanie, aj keď je veľmi subjektívne. Ale cenu sme vyhrali ako tím, nie ja sama.“
Tým „tím“ myslí predovšetkým aj svojho manžela, španielskeho šéfkuchára Daniela Redonda, s ktorým v roku 2006 otvorila svoju reštauráciu Maní, ktorá sa v najkratšom čase vypracovala na jednu z najobľúbenejších reštaurácií São Paula a tento rok sa posunula na 36. miesto v rebríčku „San Pellegrino World’s 50 Best Restaurants“.

Obaja sa spoznali v kuchyni El Celler de Can Roca v španielskej Girone, ktorá bola v roku 2013 zvolená za najlepšiu reštauráciu sveta, tento rok však bola na špici opäť vystriedaná dánskym gurmánskym chrámom Noma. „Dani a ja sa v kuchyni skvele dopĺňame. On je veľmi technický a tradičný a v našej kuchyni hrá basu. Ja som skôr premenlivá, skúšam a dávam vysoké tóny“, hovorí Helena.

Najmodernejšími európskymi technikami varenia Haute Cuisine spájajú v Maní brazílske s medzinárodnými jedlami. Dominujú predovšetkým španielsko-stredomorské vplyvy, ale čoraz častejšie aj japonské prvky. Bez strachu kombinuje Helena vo svojom degustačnom menu brazílsku kuchyňu s wasabi zemiakovým pyré alebo roastbeef s exotickou kôrkou z čaju Lapsang Souchong. Foie gras sa u nej dostávajú na tanier ako pralinky s čerstvou guavou a jemnou čiapočkou z portského vína. Je to však predovšetkým jej zdanlivo bezhraničná radosť zo života a jej vášeň pre varenie, ktoré dávajú jej jedlám úplne špeciálnu chuť. Jej kuchárske umenie sa môže bez problémov merať s loptovým umením brazílskej futbalovej hviezdy Neymara. A kto vie – možno majstrovstvá sveta vo futbale v Brazílii dokonca ukážu, že Brazílčania sú medzitým lepší pri sporáku než pri lopte.

Belém

Lá em casa
Av. Boulevard Castilho França
Estação das Docas, Galpão 2
Loja 4 Campina
Tel.: +55/91/32 12 55 88
www.laemcasa.com

Remanso do Bosque
Travessa Perebebui 2350
Tel.: +55/91/33 47 28 29
www.restauranteremanso.com.br

Brasília

Restaurante Oliver
Clube de Golfe
SCES Trecho 2 – Lote 2
Tel.: +55/61/33 23 59 61
www.restauranteoliver.com.br

Manaus

Banzeiro
Rua Libertador 102
Tel.: +55/92/32 34 16 21
www.restaurantebanzeiro.com.br

Recife/Olinda

Oficina do Sabor
Rua Amparo 335
Tel.: +55/81/34 29 33 31
www.oficinadosabor.com

Pontenova
Rua do Cupim 172
Tel.: +55/81/33 27 72 26
www.restaurantepontenova.com.br

Rio de Janeiro

Roberta Sudbrack
Avenida Lineu de Paula Machado 916
Tel.: +55/21/38 74 01 39
www.robertasudbrack.com.br

Oro Restaurante
Rua Frei Leandro 20
Tel.: +55/21/78 64 96 22
www.ororestaurante.com

Salvador de Bahia

Casa de Tereza
Rua Dr. Odilon Santos 45
Tel.: +55/71/33 29-3016
www.terezapaim.com.br

Paraíso Tropical
Rua Edgar Loureiro 98-B
Tel.: +55/71/33 84 74 64
www.restauranteparaisotropical.com.br

São Paulo

D.O.M.
Rua Barão de Capanema 549
Tel.: +55/11/30 88 07 61
www.domrestaurante.com.br

Maní
Rua Joaquim Antunes 210
Tel.: +55/11/30 85 41 48
www.manimanioca.com.br

Epice
Rua Haddock Lobo 1002
Tel.: +55/11/30 62 08 66
www.epicerestaurante.com.br

Mocotó
Avenida Nossa Senhora do Loreto 1100
Tel.: +55/11/29 51 30 56
www.mocoto.com.br

Brasil a Gosto
Rua Professor Azevedo Amaral 70
Tel.: +55/11/30 86 35 65
www.brasilagosto.com.br

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!