A-La-Carte

Takto skvele chutí Rakúsko (2023/4)

Sebastian Frank v berlínskej reštaurácii Horváth ukazuje, aká skvelá a avantgardná môže byť rakúska kuchyňa.


Reštaurácia Horváth v berlínskej štvrti Kreuzberg už všeličo zažila. Gastronómii sa tu venuje už takmer sto rokov, pričom túto adresu preslávil podnik Exil, ktorý v roku 1973 založil rakúsky filozof a spisovateľ Oswald Wiener. Interiér dodnes pripomína viedenskú krčmičku so starým výčapom a dreveným obložením, pričom giganticky veľká nástenná maľba berlínskeho street-art umelca Jima Avignona vytvára výrazný kontrast. Tradícia a moderna, alebo niečo v tom zmysle. Tak to funguje aj v kuchyni.

Šéfkuchár a majiteľ Sebastian Frank prináša na taniere chuť svojho detstva stráveného v Rakúsku. Robí to vzrušujúco radikálnou a abstrahovanou formou, ako to dokážete len vtedy, ak už dlho nebývate doma. Lahodná domáca kuchyňa s celými pečenými kusmi mäsa, omáčkami plnými tuku a intenzívnej chuti, výdatnými polievkami a zeleninou na zápražke ho neopúšťa.

Napriek tomu, že sa v Rakúsku varilo a varí toľko mäsa, v Horváthovi je ho pozoruhodne málo. V prípade pochybností sa Frank radšej pohráva so zeleninou, ale odmieta akúkoľvek kategorizáciu a za žiadnu cenu nechce byť zaškatuľkovaný do vegetariánskej priehradky. Ide skôr o zrovnoprávnenie produktových skupín, bez ohľadu na to, čo sa práve dostane na denné menu. Sebastian Frank varí to, čo mu našepkáva jeho vnútorný pocit, je to skrz-naskrz intuitívne konajúci človek. Emócia, ktorá je s tým spojená, vytvára celkom unikátne pokrmy. Niekedy dosiahne cieľ celkom priamočiaro a bez veľkej techniky či časovej náročnosti, inokedy je toho všetkého potrebné enormne veľa.

Absolútnym signatúrnym jedlom je zeler v soľnom ceste, ktorého vývoj k dokonalosti trval Frankovi približne tri roky. Celá buľva sa pečie v soľnom ceste, potom sa dva mesiace skladuje pri izbovej teplote a každý druhý deň sa otáča, aby vlhkosť, ktorú ešte obsahuje, postupne zmizla. Ak všetko dobre dopadne, po roku môžete kôrku rozbiť a zvráskavenú buľvu, ktorej viskozita pripomína syr Pecorino, použiť ako strúhané dochucovadlo. Takto sa v Horváthovi podávajú napríklad tenké plátky vareného mladého zeleru – ako hlavný chod.

O tom, ako sebaisto si Sebastian Frank počína, svedčí dochutenie každého taniera, ktorý sa tu podáva. Vždy na hranici intenzity korenia, je však každý sústo vždy presne na mieste. Frank dekonštruuje pokrmy tým, že chuť a textúru vypracúva neobvyklými prostriedkami. S molekulárnou kuchyňou to nemá nič spoločné. Účinok je v každom prípade ohromujúci. Napríklad keď sa dusená hlivovica stáva náhradou mäsa za pečené bravčové.

Ako amuse-bouche prichádza mini langoš – jednoduchý, dokonalý a taký dobrý, že v mysli ožívajú detsky prikrášlené spomienky na viedenský Prater. Okrem chleba a masla príde aj malá šálka zemiakového prívarku („Erdäpfelschmarren“), do ktorého bolo štedro vmiešané hnedé maslo a navyše ochutené soľno-cibuľovým práškom. Takto chutí Rakúsko. Je tu aj prekvapivo originálne chutiaca pečeňová paštéta, ktorá je však vyrobená z húb, aj vizuálne je veľmi pôsobivá a na stôl prichádza s maslovou vianočkou.

Druh hlavného chodu je takzvaná „Création populaire“, kde ide o omáčku z cibule a bravčovej masti, textúru dodávajú sušené cukety, na tom želé z octu a masla, listy chrenu, cesnakový olej a k tomu čerstvý uhorkový šalát. Čo viac si priať? Možno „prechádzku záhradou“. Zelenina pochádza z vlastnej záhrady, je surová alebo presne uvarená a finalizovaná marinádou zo surového vajca, tekutého masla a soli.

Je tu polievkový hrniec podľa vzoru Louise Seleskowitzovej, autorky kuchárskych kníh z 19. storočia, ktorý na jednej strane pripomína nedeľnú polievku starej mamy, pričom v Horváthovi je hlavnou zložkou na tanieri dlho varená polievková zelenina, ktorá vďaka mäsovému aspiku získava nový chuťový rozmer. Aj dezert ohromí. Kúsok broskyne v rúre pri 300 °C nadobudne tvar chvostíka langusty, k tomu sa pridáva skaramelizovaná krabia omáčka a zmrzlina z kyslej smotany.

Atmosfericky sa Horváth pohybuje niekde medzi elegantnou reštauráciou a ležérnym hostincom. Tu sa smeje, vtipkuje a vychutnáva si rozmanitú ponuku vín. Ak každý jednotlivý pokrm rozpráva toľko príbehov, potom má, samozrejme, aj obsluhujúci personál čo k tomu dodať.

Je skvelé aj to, že Horváth je podľa názoru všetkých sprievodcov s týmto konceptom jednou z najlepších reštaurácií v Nemecku. Ideálnejšieho kulinárskeho veľvyslanca pre rakúsku kuchyňu si teda ani nemožno predstaviť.

restaurant-horvath.de

Zeler sušený jeden rok v upečenej soľnej kruste je dokonalým dochucovadlom a ideálnym základom pre signatúrne jedlo Sebastiana Franka.
© René Riis / Horvath
Sebastian Frank servíruje väčšinou vegetariánske jedlá, ako napríklad pečeňovú paštétu vyrobenú z húb.
© René Riis / Horvath

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!